Prvýkrát od roku 1780 je hlavou štátu na našom území opäť žena. Sobotné voľby priniesli pre niektorých eufóriu, iným sklamanie, no iste sa nájdu takí, ktorých nahnevali. Tým, že prezidentkou bude žena.

Môžeme byť liberáli, konzervatívci, ľavičiari, pravičiari. Ale mohli by sme sa už konečne všetci pekne pohnúť do 21. storočia, ktoré už peknú chvíľku trvá. Je totiž naozaj zarážajúce, že 6 percentám ľudí, ktorí nechceli voliť Zuzanu Čaputovú prekážalo, že je žena. A ešte zarážajúcejšie je, keď páni, ktorých televízia osloví v krčme zahlásia, že žena patrí ku sporáku.

Keby len v krčme

Zaujímalo by nás, čo na to hovoria ich manželky. A dcéry. Ak by to takéto tvrdenie ostalo voľakde v začmudenom šenku niekde v hornej-dolnej, možno by sa cezeň dalo preniesť (alebo aj nie). No prispôsobovanie sa politikov podobnému typu voliča je oveľa horšie. Snáď víťazstvo ženy posunie aj myslenie politikov a už si neprečítame stanovisko „liberálnej“ politickej strany, ktorá nám bude pripomínať, že Slovensko patrí k najreligióznejším krajinám Európy a že na rozhodovaní ľudí má podiel aj pohlavie kandidáta.

Zabudnutý východ

Okrem ženy prezidentky priniesli voľby aj ďalší zaujímavý poznatok. A síce, že ak niečo označíte za nič, nemusíte tam voľby prehrať. Kandidátovi Smeru Marošovi Šefčovičovi sa podarilo zbierať hlasy na východnom Slovensku. A to napriek tomu, že len nedávno sa vyslovil šéf Smeru Robert Fico, že na východe nič nie je. Zdá sa, že takéto čosi Východniari rýchlo odpustia. Alebo je to snáď kvôli tomu, že protikandidátkou mu bola žena?