Jana Čavojská

Ste z&nbsp;Podkoníc, malej obce v&nbsp;banskobystrickom kraji. Aké sú v&nbsp;okolí možnosti odborníkov a&nbsp;terapií pre vášho syna na autistickom spektre? V&nbsp;Podkoniciach žiadne, a&nbsp;ani v&nbsp;Banskej Bystrici, hoci to je väčšie mesto. Ak by sme však aj nejaké terapie chceli, musíme si ich vybaviť a&nbsp;zaplatiť sami. Pre deti s&nbsp;poruchami autistického spektra je v&nbsp;zdravotníctve poskytovaná základná starostlivosť, ale terapie, ktoré im pomáhajú – napríklad canisterapia, arteterapia, to je na našich pleciach. Niekedy sa ako rodičia zložíme na arteterapeutku, nájdeme si priestor a&nbsp;privezieme naše deti. Psychoterapie, na ktoré majú deti nárok, nie sú dostupné tak často, ako by bolo treba. Niektoré deti by ich potrebovali každý mesiac alebo každé dva týždne, väčšinou sa návšteva odborníka podarí v&nbsp;tom lepšom prípade raz za tri mesiace. Ako je to s&nbsp;prístupom k&nbsp;psychiatrom, ktorí okrem iného aj stanovujú túto diagnózu? Detských psychiatrov je veľmi málo. Na celom Slovensku len okolo štyridsať. Mnohí z&nbsp;nich sú v&nbsp;dôchodkovom veku a&nbsp;nemá ich kto nahradiť. Niektorí prešli na priame platby, lebo mali veľa pacientom, čo sa nepáčilo zdravotným poisťovniam a&nbsp;odmietali im preplácať výkony. Koľko stojí vyšetrenie? Môže to byť aj sto eur za hodinu. Prvé vyšetrenie trvá približne tri hodiny.

Ako dlho sa čaká u&nbsp;psychiatra, ktorý má zmluvu s&nbsp;poisťovňami? Ja so synom čakám šesť rokov. Žiadny nebral nových pacientov okrem lekárov v&nbsp;Rimavskej Sobote. Lenže s&nbsp;takým dieťaťom nemôžem cestovať na vyšetrenie dve hodiny. Dieťa s&nbsp;PAS v&nbsp;aute neobsedí alebo bude také vyčerpané, že diagnostika ani nebude možná. Teraz sme objednaní na február 2025, pani doktorka z&nbsp;Rimavskej Soboty začala ordinovať jeden deň v&nbsp;týždni v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;dostali sme termín. Môže váš syn chodiť do školy v&nbsp;Podkoniciach? Máme tam prvý stupeň, ale v&nbsp;našom prípade to bol problém. Syn je nadaný, už v&nbsp;troch rokoch vedel čítať. Nastúpil do školy v&nbsp;Podkoniciach, ale pani učiteľka sa ním nechcela zaťažovať. Hľadali sme inú školu a&nbsp;našli sme veľkú spádovú školu 15 kilometrov od nás, kde boli ochotní pracovať s&nbsp;takým dieťaťom a&nbsp;vychádzajú mu v&nbsp;ústrety. Akurát tam od nás nechodí autobus. Syn je teraz siedmak, dala som tam aj ďalšie dve deti, škôlkára a&nbsp;tretiaka. To znamená, že každý deň ich tam veziem ráno, vraciam sa domov a&nbsp;podľa toho, o&nbsp;koľkej ktorý z&nbsp;nich končí, ich zas idem vyzdvihnúť. Priemerne najazdím denne sto kilometrov.

Rodič, prípadne iný príbuzný, môže zostať s&nbsp;dieťaťom ako jeho opatrovateľ. Ako sa k&nbsp;takým žiadostiam stavajú posudkové komisie? Indexy pre posudzovanie vznikli v&nbsp;60. rokoch 20. storočia a&nbsp;sú zamerané skôr na fyzické znevýhodnenia. Som rada, že táto dávnejšia metodika už po zmene posudkového zákona platiť nebude. Lebo v&nbsp;súčasnosti majú rodičia detí na spektre s&nbsp;normointelektom problém dostať opatrovateľský príspevok. Bez neho sú rodičia nútení zamestnať sa, aj keď ich dieťa starostlivosť reálne potrebuje? Máme veľa prípadov, že matka musela ísť do práce, dieťaťu sa už nemohla toľko venovať a&nbsp;jeho stav sa zhoršil. Deti na spektre sú ľahko unaviteľné, majú nízku frustračnú toleranciu, rýchlo vyhoria, hovorovo – prepália sa. V&nbsp;škole majú väčšinou skrátené vyučovanie a&nbsp;nechodia do družiny. Môj siedmak je v&nbsp;škole maximálne päť hodín a&nbsp;jeden deň v&nbsp;týždni zostáva doma. Výučbu zvládame vďaka tomu, že mám opatrovateľský príspevok a&nbsp;môžem s&nbsp;ním byť – ale súdila som sa oň tri roky. Som učiteľka a&nbsp;hneď by som išla do práce. Viete, ako mi chýba učenie? Ale dieťa je prednejšie a&nbsp;mňa nikto nezamestná. Na pol ôsmu ho vozím do školy, ak by som pracovala niekde v&nbsp;Banskej Bystrici, mohla by som byť v&nbsp;práci o&nbsp;8:15, a&nbsp;už o&nbsp;11:45 musím syna vyzdvihnúť. Som nezamestnateľná. V&nbsp;občianskom združení máme single mamu, otec dieťaťa zomrel a&nbsp;tiež sa musela o&nbsp;opatrovateľský príspevok súdiť, jej dcéra je pritom aspergerka, máva rôzne kolapsy, už nedáva ani školu, sú radi, keď tam vydrží dvakrát týždenne pár hodín. Ďalšia známa s&nbsp;dieťatkom s&nbsp;PAS, single matka, hovorí, že dúfa, že zomrie neskôr ako dcérka, lebo nie je nikto iný, kto by sa o&nbsp;ňu postaral. Pracuje po nociach, aby aspoň ako – tak vyžili. Je to ťažké.

Matka dieťaťa s autistickou poruchou: Na Slovensku máme len 40 detských psychiatrov

Jana Čavojská

Výber pre vás