Kritizované dofinancovanie iba štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne injekciou vo výške 100 miliónov eur má pokračovanie. A opäť ide o veľkú tému slovenského zdravotníctva. Tou je vládou schválený štátny rozpočet pre rok 2021, ktorý pôjde do parlamentu koncom novembra. Ak prejde v navrhovanej forme, podľa lekárov a zdravotníkov hrozí kolaps celého zdravotníctva. Navrhnutý rozpočet totiž opäť nepočíta so zavedeným modelom financovania zdravotného systému cez zvyšovanie platby za takzvaných štátnych poistencov. Tých sú v krajine zhruba 3 milióny a tvoria ich nezamestnaní, študenti či dôchodcovia. Aktuálne za nich štát platí, bez ohľadu na to, či sú poistení v štátnej alebo súkromných zdravotných poisťovniach, iba okolo 30 eur mesačne, čo je zhruba 3,15 percent z vymeriavacieho základu - teda priemernej mzdy v hospodárstve.

Nespokojní s rozpočtom

V priemere sa podľa štatistík mesačne spotrebuje na jedného poistenca za zdravotné výkony a starostlivosť okolo 85 eur. Novovzniknutá iniciatíva Stop hazardu so zdravím požaduje zvýšiť túto platbu za poistencov štátu na 5 percent. Pre predstavu, ak by sa štát vrátil k modelu platieb odvodov za svojich poistencov cez spomínané percento, do celého zdravotníctva by pritieklo pol miliardy eur navyše. „Platby v zdravotnom systéme putujú od štátnej poisťovne k súkromníkovi a od súkromnej poisťovne k štátnemu zdravotníckemu zariadeniu. Peniaze skrátka chodia na konkrétnu liečbu pre konkrétneho človeka – poistenca. Nový návrh rozpočtu vyzerá tak, že ako keby ste namiesto 500 mililitrovej linfúzie dostali iba 400 mililitrov. Možno trocha preháňam, ale je to tak,“ hovorí uznávaný lekár-záchranár a šéf Červeného kríža Viliam Dobiáš, ktorý sa stal ambasádorom iniciatívy Stop hazardu so zdravím. Tú zastrešujú viacerí signatári, predovšetkým asociácie pacientov a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vrátane oboch súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union. Dobiáš pripomína, že nespokojnosť s návrhom rozpočtu pre rok 2021 prejavili tisíce lekárov a priklonili sa k nej aj všetky pacientské organizácie.

Dokopy sa pod výzvu podpísalo 13 stavovských asociácií a inštitúcií. „Vyzývame štát, aby zvýšil platby za svojich poistencov na úroveň piatich percent. Inak hrozí kolaps slovenského zdravotníctva,“ konštatuje prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Zuzana Dolinková. Predseda združenia Slovenský pacient Radoslav Herda tvrdí, že nepretržité znižovanie platby za poistenca štátu dlhodobo podvyživuje zdravotníctvo. Ako príklad uviedol jej sadzbu. Kým v roku 2007 to bolo 5 percent z vymeriavacieho základu, v tomto roku to je iba 3,15 percenta. „Ide o pacienta, aby zdravotníctvo neskolabovalo. Prejde pandémia koronavírusu a potom sa stane čo? Bude nás mať kto liečiť,“ pýta sa Dobiáš. Ako príklad iniciatíva uvádza situáciu v susednom Česku. Tam vláda pochopila, že nemocnice a lekárov vyžmýkaných bojom s koronavírusom zráža na kolená práve systém financovania zdravotníctva. Vláda Andreja Babiša preto schválila zvýšenie platby za poistencov štátu zo súčasných 39 eur až na 64 eur s platnosťou od 1. januára 2021.

Pýtajú sa na názor ľudí

Iniciatíva Stop hazardu so zdravím sa preto na rovnomennom webe ľudí v ankete pýta tri základné otázky týkajúce sa sloveského zdravotníctva aktuálne zmietaného pandémiou vírusu Covid-19. Iniciatívu na dofinancovanie systému zdravotného poistenia cez zvýšenie platby za poistencov štátu podporí i parlamentná poslankyňa a lekárka-anesteziologička Andrea Letanovská z vládnej strany Za ľudí, ktorá je zároveň členkou výboru pre zdravotníctvo. „Dovolím si tvrdiť, že navrhovaný rozpočet nebude dostatočný. Predovšetkým preto, že nezamestnaných, teda poistencov štátu, bude určite viac ako predpovedá navrhovaný rozpočet. Osobne som presvedčená, že návrh rozpočtu bude mať snahu korigovať aj minister zdravotníctva Marek Krajčí a bude žiadať jeho navýšenie. Otázna je forma, možná je aj forma jedno-rázovej finančnej injekcie pre zdravotníctvo, ktoré je už dnes značne poddimenzované,“ odpovedá Letanovská, ktorá za problém považuje aj zmenu prerozdeľovacej schémy prostriedkov vybraných na verejné zdravotné poistenie.

„Náš systém, ktorý bol nedávno aktualizovaný a patrí k najlepším v Európe, má korigovať deformácie v pomere jednotlivých poistencov v rôznych poisťovniach a prostriedky sú dodatočne prerozdelené v prospech štátej VŠZP. Deje sa to vopred a nie ako dodatočná kompenzácia skutočných nákladov. Pokiaľ dôjde k navrhovaným zmenám, čiže ak sa bude realizovať aj takzvané ex-post prerozdelenie, tak by sa mali riešiť nielen „nedokompenzovaní“ pacienti - teda tí, za ktorých príde poisťovni málo peňazí a stoja veľa, ale aj naopak „nadkompenzovaní“ pacienti - teda tí, ktorých liečba nakoniec nebola taká nákladná, ale poisťovňa na nich dostane veľa peňazí. Preto by bolo spravodlivé, čo už aj mnohí vzdelaní a skúsení analytici navrhovali, zaviesť pevne definovanú platbu za jedného poistenca štátu a to 4 percentá z vymeriavacieho základu, čiže priemernej mzdy v hospodárstve,“ spresňuje poslankyňa Národnej rady. V praxi by to znamenalo, že systém automaticky a flexibilne zareaguje aj na veľké výkyvy v počte nezamestnaných, a poisťovne budú vedieť lepšie odhadovať financie, s ktorými môžu počítať.