Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napr. krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

Na Slovensku si volíme prezidenta v priamej voľbe od roku 1999. Ešte nikdy sa nepodarilo hlavu štátu zvoliť v prvom kole, kedy by na to potreboval získať minimálne polovicu platných hlasov. Víťaza, resp. víťazku sme nakoniec spoznali v druhom kole. Čo nám hovorí minulosť, zvykli víťazi prvého kola potvrdzovať svoju dominanciu aj v tom druhom? Nie vždy to veru platilo.

V roku 1999 bol za prezidenta po viac ako roku od skončenia mandátu Michala Kováča zvolený Rudolf Schuster. Ten v prvom kole porazil Vladimíra Mečiara (37,23 %), keď dosiahol vyše 47 percent. V druhom získal viac ako 57 percent, teda zhruba 1,7 milióna platných hlasov a zasadol tak do Prezidentského paláca. V týchto voľbách okrem Mečiara a Schustera prvýkrát kandidovala na najvyššiu ústavnú funkciu aj žena - Magda Vášaryová, ktorá skončila tretia so 6,60 percentami. Zaujímavosťou je, že len tri dni pred prvým kolom volieb sa Michal Kováč, ktorý pôvodne kandidoval tiež, vzdal svojej kandidatúry v prospech Schustera. Chcel tak vyslať signál, že sa už na Slovensku skončilo temné obdobie mečiarizmu. Faktom však je aj to, že mal veľmi nízke preferencie a bol prakticky bez šance na prípadný úspech.

Vo voľbách v roku 2004 to Vladimír Mečiar skúšal opäť, tentokrát sa do druhého kola prebojoval so svojím niekdajším spolustraníkom Ivanom Gašparovičom. Bolo to však tesné; Gašparovič totiž získal len o dve desatiny percenta viac než Eduard Kukan, ktorý skončil tretí. Mečiar v prvom kole absolútne dominoval, čo sa týka volebných obvodov. Vyhral až v 39 z nich, zatiaľ čo Gašparovič len v dvoch. Premenené na percentá, získal ich takmer 33. V druhom kole však dostal pomyselnú a najmä nečakanú facku, keď nakoniec získal len zhruba 40 percent, zatiaľ čo Gašparovič takmer 60. Platilo teda, že víťaz prvého kola si to v tom druhom neobhájil. 

Svoje celkové víťazstvo ale, naopak, obhájil Ivan Gašparovič, ktorý vyhral aj prezidentské voľby v roku 2009. Stal sa tak jedinou dvojnásobnou hlavou štátu v doterajšej histórii Slovenska. Do druhého kola sa dostal s Ivetou Radičovou (38,05 %), keď získal o takmer deväť percent viac. V druhom kole ho volilo 55,5 percenta oprávnených voličov, jeho súperku približne o jedenásť percent menej. Celkom suverénne teda vyhral obe kolá. Tieto prezidentské voľby boli rekordné z hľadiska počtu ženských kandidátok. Okrem Radičovej kandidovali aj exposlankyne Zuzana Martináková zo Slobodného fóra a Dagmara Bollová z Komunistickej strany Slovenska.

V roku 2014 sa začala éra občianskych prezidentov, keď sa ním stal Andrej Kiska. Ten predtým v politike vôbec nepôsobil, bol známy ako zakladateľ splátkových nebankových spoločností. V prvom kole kandidovalo až štrnásť kandidátov vrátane vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý ho s 28 percentami aj vyhral. V druhom kole však prišla šokujúca porážka, keď Kisku volilo takmer 60 percent občanov, ktorí prišli k volebným urnám. Predvolebné prieskumy pritom naznačovali oveľa väčšiu podporu. Fico vtedy vyhlásil, že ak voľby prehrá, v politike možno nadobro skončí. <strong><em>„Ak z akýchkoľvek dôvodov nezískam vo voľbách dostatočnú podporu svojich voličov, teda členov alebo sympatizantov Smeru-SD, zvážim svoje ďalšie pôsobenie v politike,"</em></strong> povedal na stretnutí so smeráckymi primátormi a starostami v Banskej Bystrici. Nič také sa však nestalo.

Prezidentské voľby v roku 2019 sa navždy zapísali do histórie, pretože ich prvýkrát vyhrala žena. Preferencie Zuzany Čaputovej sa pritom veľmi dlho pohybovali na nízkej úrovni a dokonca ju viacerí vyzývali, aby sa vzdala v prospech ďalšieho kandidáta Róberta Mistríka. Prvé kolo, ktoré sa konalo v polovici marca, nečakane úplne prevalcovala, keď získala vyše 40 percent. Jej najvážnejší súper Marek Šefčovič skončil s len 18,6 percentami. S vyše 58 percentami potom ovládla aj druhé kolo. Išlo však o najslabší mandát, keď sa druhého kola zúčastnilo len necelých 42 percent voličov. V tohtoročných voľbách sa už Čaputová rozhodla nekandidovať, ďalšou hlavou štátu preto bude jeden z dvojice Korčok - Pellegrini. 

Doteraz platilo, že víťazstvo v prvom kole sa podarilo obhájiť v tom druhom každému druhému prezidentovi. Takto ako prvý uspel Schuster, potom Gašparovič, keď získal svoj prezidentský mandát druhýkrát, a ako posledná v oboch kolách vyhrala Zuzana Čaputová. Podľa tohto vzorca by teda teraz mal uspieť Peter Pellegrini, keďže v prvom kole skončil druhý so ziskom 37,02 percenta. Jeho súper dosiahol 42,51 percenta. Či sa to potvrdí alebo vyvráti, sa dozvieme 6. apríla.

FOTO slovenských exprezidentov aj Zuzany Čaputovej v GALÉRII. Niektoré ste ešte zaručene nevideli.

Stane sa prezidentom Korčok alebo Pellegrini? Porovnanie s minulosťou, zaujímavé zistenie

Natália Podhorná

Autor článku

Natália Podhorná

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Stane sa prezidentom Korčok alebo Pellegrini? Porovnanie s minulosťou, zaujímavé zistenie

Natália Podhorná

Súvisiace články

Utajená dovolenka mu nevyšla: Kiska na tento večer nezabudne. Toto mu vyviedli Afričania FOTO

VIDEO Ivan Gašparovič otvorene o prezidentskom dôchodku: Neuveríte, ako trávi voľno

Chystá sa bombastický žúr k 90. narodeninám Schustera. Príde aj Čaputová či Pellegrini

Autor článku

Natália Podhorná

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás