Matúš Német

Zvýšila sa vám navečer teplota alebo sa vám náhle zmenil zdravotný stav? Za normálnych okolností by ste vyhľadali najbližšiu pohotovosť, kde by sa o vás postaral príslušný personál lekárskych služieb prvej pomoci. Od prvého júla to však zatiaľ vyzerá tak, že ak sa v akútne zhoršenom stave vyberiete naprieč nocou, dvere pohotovosti budú zatvorené alebo tam pomoc budete hľadať márne. Po novom, podľa novely zákona o zdravotnej starostlivosti, majú totiž takéto ambulancie slúžiť pacientom len do 22. hodiny a pre nezáujem prevádzkovateľov nebudú fungovať vôbec. Zmeny vo fungovaní Lekárskych služieb prvej pomoci, ktorých vinou vás ani vaše deti možno nebude mať kto ošetriť, inicioval prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár.

Je niečo pred jedenástou hodinou večer a na centrálnom príjme v jednej z bratislavských nemocníc je rušno ako popoludní. Zlomeniny, dobité tváre a nervózne pohľady pacientov na chodbe, to je zbežný opis asi dvadsiatich ľudí, ktorí čakajú na lekársku pomoc. Z ošetrovacej miestnosti sa ozýva krik, ktorý stíchne až príchodom urasteného muža zákona, pričom jeho kolega policajt zostáva hliadkovať vo vestibule. Od prvého júla s horúčkou, vašou alebo vášho dieťaťa, skončíte podľa všetkého práve tu.

Menej dramaticky to vyzeralo krátko pred polnocou v petržalskej nemocnici. Na urgentnom príjme čakalo zopár ľudí a všetko prebiehalo zdanlivo plynule. „Čakám už dve hodiny a nič sa nedeje,“ posťažoval sa nám mladícky vyzerajúci Patrik, ktorý prišiel pre bolesti v oblasti hrudníka v spoločnosti svojej priateľky. O zmenách v organizácii pohotovostí, ktoré sa zameriavajú na pacientov so zhoršeným zdravotným stavom, pričom však nejde o priame ohrozenie života, rodák z Prešova nevedel.

Podobnú nevedomosť spôsobenú najmä nedostatočným poučením pacientov ohľadne chystaných zmien predpokladá aj prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Ambulancie pevnej pohotovostnej služby, ako sa pohotovosti budú volať po novom, sú umiestnené nielen v nemocniciach, ale aj na poliklinikách miest. Takže ľudia pri alergických reakciách, závratoch či s drobnými ranami budú musieť merať cestu ďalej, do najbližšej nemocnice. „Ono sa to pekne povie, že štatisticky to vychádza na dvoch pacientov po 22.00, ale v zdravotníctve nejde vždy o štatistiku,“ upozornil Marián Petko na jeden z argumentov ministerstva zdravotníctva, ktoré prišlo s novelou zákona aj preto, že na pohotovosť po desiatej večer vraj chodí málo ľudí.

„Upozorňovali sme ministra na krízovú situáciu, ktorá môže nastať v novembri, decembri, keď je chrípka. Bežne máme dvadsať pacientov za týždeň a zrazu ich môže byť sto,“ dodal šéf asociácie, ktorý okrem nedostatočnej dopadovej štúdie na novele kritizuje fakt, že po novom odpadá všeobecným lekárom povinnosť slúžiť na pohotovosti. „Považujeme to za nespravodlivé voči nemocničným lekárom, ktorí v zmysle Zákonníka práce majú túto povinnosť,“ dodal Petko, ktorý si myslí, že väčšina všeobecných lekárov dobrovoľne slúžiť určite nebude.

Asociácia nemocníc pri schvaľovaní zákona rovnako pripomienkovala spôsob poskytovania zdravotníckych služieb. „V nemocniciach momentálne nie sú vybudované urgentné príjmy, ale takzvané ústavné pohotovostné služby. Je tam chirurgická pohotovosť, interná, nejaké spektrum služieb tam je,“ uviedol Petko, podľa ktorého sú však nastavené na riešenie akútnych stavov, keď príde napríklad pacient privezený záchrankou alebo je to vážny stav. Urgentných príjmov je pritom podľa Petka na Slovensku menej ako desať, aj keď nastal určitý posun a niektoré nemocnice boli vybrané na budovanie „urgentov“ cez eurofondy.

Niečo viac ako mesiac od spustenia nových podmienok do praxe je ďalším problémom súťaž ohľadne výberu prevádzkovateľov ambulancií pevnej pohotovostnej služby. Medzi jedno­tlivými krajmi, ktoré sme kvôli chystaným zmenám oslovili, panuje mierne napätie z očakávania, čo vlastne nové podmienky prinesú. Momentálne prebieha prvé kolo, v ktorom podľa našich informácií nebol prejavený dostatočný záujem a mal by sa pohybovať okolo 30 percent. V niektorých okresoch hrozí, že pohotovosti vôbec nebudú. Ministerstvo síce zriadilo pre jednotlivé kraje takzvané pevné body, kde majú byť pohotovostné služby zabezpečené, k prvému kolu niektoré kraje reálne hovoria skôr o „prázdnych bodoch“.

„My máme štyri okresy, ktoré jednoducho budú trpieť tým, že nemajú do desiatej hodiny podľa zákona poskytovanie lekárskej starostlivosti,“ priblížil nám situáciu v nitrianskom vyššom územnom celku krajský lekár Ľubomír Ševčík, ktorý upozorňuje na fakt, že v Nitrianskom kraji si v niektorých okresoch nikto z nových prevádzkovateľov pohotovosti nepodal prihlášku do súťaže. Podobné správy má z ďalších krajov. Výberové konanie na nových prevádzkovateľov je pritom plne v réžii ministerstva zdravotníctva. Vylúčenie samosprávneho kraja z tohto procesu považuje Ševčík za nešťastné riešenie. Krajský lekár poukazuje najmä na to, že ak prvé kolo nebude úspešné, teda sa nevyberú všetci prevádzkovatelia na stanovené pevné body pohotovostných služieb v danom územnom celku, bude nasledovať druhé kolo.

„Ministerstvo si dalo do zákona, že môže poveriť buď nemocnicu, alebo nejakého záujemcu, ktorý poskytuje takýto segment v okrese, kde nebude zabezpečenie, ale po dohovore. A teraz prichádza najväčší problém. Nemáme lekárov,“ obáva sa reality „dňa D“ Ševčík, keďže povinnosť slúžiť sa pre praktických lekárov k 30. júnu končí. Viacerí z nich sú podľa krajského lekára starší ako 70 rokov a tí sa vyjadrili, že o dobrovoľnú prácu nemajú záujem.

Pri výbere prevádzkovateľov na miesta, kde sa nikto neprihlásil, sa zrejme vyhlási druhé kolo. A vzniká ďalší problém. K 31. máju sa končí prvé kolo a desať dní od ukončenia by mali vydať povolenia. Do 10. júna bude vedeniam samosprávnych krajov známy zoznam lekárov, ktorí budú od júla slúžiť. Najbližšie výberové konanie k neobsadeným pevným bodom sa však plánuje na august či september, čo znamená, že tieto stanice v siedmom mesiaci nebudú vôbec fungovať.

Ministerstvo zdravotníctva chystané zmeny nevidí tak dramaticky a uistilo nás, že na začiatku letných prázdnin bude zdravotná starostlivosť na Slovensku zabezpečená. Pohotovosti sú naplánované v každom okresnom meste a rovnako v každom okrese pohotovostné lekárne. „Dostupnosť navrhovanej novej pevnej siete ambulantnej pohotovostnej služby je na 98 percent do 30 minút. To znamená, že 98 percent obyvateľov bude mať pohotovostnú službu k dispozícii do 30 minút,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Spomínaná zmena podľa Eliášovej prichádza najmä pre vyťaženosť, ktorá bola minimálna alebo nebola vôbec. „Ministerstvo zdravotníctva pôvodne navrhovalo prevádzku pohotovostí do 23. hodiny, na základe pozmeňovacieho poslaneckého návrhu v parlamente sa uvedený čas posunul na 22. hodinu. Tento čas akceptovali aj odborné lekárske spoločnosti ako Slovenská lekárska komora či Asociácia súkromných lekárov,“ obhajuje zmeny hovorkyňa.

V súvislosti s vyššími poplatkami, ktoré sa na ústavných pohotovostiach môžu vyšplhať až do sumy desať eur oproti dvom eurám na pohotovostiach, kde nejde o ohrozenie života pacienta, však ministerstvo upozorňuje, že pacient za ošetrenie na pohotovosti alebo urgentnom príjme neplatí vôbec nič v prípade úrazu bezprostredne po jeho vzniku, ak ošetrenie trvalo viac ako dve hodiny alebo bol pacient ďalej hospitalizovaný. Na bezplatné ošetrenie majú rovnako nárok držitelia Jánskeho plakety a tehotné ženy, ak sa im poskytne zdravotná starostlivosť spojená s tehotenstvom.

Šéf Asociácie slovenských nemocníc v tejto súvislosti uviedol, že z nevedomosti občanov, ako sa budú meniť poplatky za zdravotnú starostlivosť, môžu vznikať nepríjemné situácie. „Pacienti nebudú vedieť, prečo majú zrazu platiť viac, a často sa stáva, že poplatok odmietajú zaplatiť,“ dodal Petko. Fakt je, že pacient za službu zdravotnej starostlivosti radšej priplatí. Zostáva dúfať, že na zmeny od 1. júla nedoplatí.

Veľké zmeny na pohotovostiach: Po desiatej večer vás od júla nikto neošetrí

Výber pre vás