venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Spojte sa aj s čertom, len ich priveďte domov! Takýto pokyn dostal v roku 1983 od vtedajšieho prezidenta. A urobil to, šesťdesiatpäť Čechov a Slovákov, ktorých v Angole uniesli, dostal domov. Eduard Kukan totiž nebol len trojnásobným ministrom, ale aj veľmi šikovným diplomatom. Mal noblesné spôsoby aj veľmi diplomatický prejav. „Ak niekoho poslal do čerta, tak sa tam človek aj celkom tešil,“ hovorí o ňom súčasný šéf diplomacie Ivan Korčok.

Exminister zomrel v&nbsp;práci, kde to mal najviac rád. Rozlúčiť sa s&nbsp;ním prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Eduard Kukan mal 82 rokov, keď ho našli mŕtveho v&nbsp;jeho kancelárii na&nbsp;Právnickej fakulte Univerzity Komenského v&nbsp;Bratislave. Aj v&nbsp;tomto vysokom veku stále pracoval. Ako bývalý diplomat, trojnásobný minister a&nbsp;europoslanec totiž, hoci dávno na&nbsp;dôchodku, prednášal študentom medzinárodné vzťahy, diplomatický protokol a&nbsp;riešenie problémov na&nbsp;západnom Balkáne. A&nbsp;mal čo odovzdávať ďalej.

„Nebol prívržencom dnes takých obľúbených spektakulárnych vyhlásení a&nbsp;bombastických slov. On slová vážil a&nbsp;tak s&nbsp;nimi aj narábal. Uvedomujúc si, že slovo, gesto či zdanlivo nevinný odkaz v&nbsp;diplomacii môžu mať zásadné dôsledky,“ vraví o&nbsp;Kukanovi Ivan Korčok. Ten bol počas druhej Dzurindovej vlády jeho štátnym tajomníkom, ale stretával ho aj predtým, keď pôsobil na&nbsp;našich ambasádach v&nbsp;zahraničí. „Ako veľvyslanec som neraz zažil, s&nbsp;akou istotou, prehľadom a&nbsp;noblesou sa pohyboval po&nbsp;najvyšších poschodiach diplomacie. Viete, pre diplomata slúžiaceho v&nbsp;zahraničí niet príjemnejšej chvíle, ako keď môže byť hrdý na&nbsp;predstaviteľa svojho štátu, keď nehrozí žiaden lapsus a&nbsp;keď vie, že výsledkom bude ten najlepší dojem,“ prezrádza Korčok.

Súčasný šéf diplomacie hovorí o&nbsp;Kukanovi, že bol aj veľmi „cool“. Aj jazyk, ktorý používal, sa líšil od&nbsp;jazyka mnohých iných politikov. „Keď totiž výsledky našej práce označil za&nbsp;pozoruhodné, všetci sme hneď pochopili, že sme niečo neskutočne pobabrali. A&nbsp;keď partnera po&nbsp;prijatí označil za&nbsp;mimoriadne zaujímavého človeka, tak sme vedeli, že sa s&nbsp;ním už nikdy viac nechce stretnúť,“ prezrádza Kukanov jazyk Korčok. „Pri ňom platilo, že vás dokázal poslať do&nbsp;čerta takým spôsobom, že ste sa na&nbsp;to celkom tešili. Aj toto by som sa od&nbsp;Eda chcel naučiť.“

Spomína na&nbsp;to aj Mikuláš Dzurinda: „Mal vskutku noblesné maniere. Keď mi po&nbsp;jednom z&nbsp;európskych samitov povedal, že môj prejav vyvolal veľkú pozornosť, tak mi trvalo dva týždne, kým mi doplo, že som táral, čo mi potom Edo láskavo potvrdil. Keď koktavého oportunistu na&nbsp;mítingu označil Eduard za&nbsp;elokventného rečníka, niektorí sme sa smiali, ale rečník sa cítil poctený. Edo mal svoj vycibrený nekopírovateľný štýl aj jazyk.“

Dzurinda o&nbsp;Kukanovi hovorí, že bol pekný človek, zvonku aj zvnútra. „Svoje majstrovstvo nedával najavo, lebo pýche nerozumel ani najmenej,“ vraví.

Pre Slovensko bolo veľkým prínosom, že sa preň Kukan rozhodol po&nbsp;rozdelení Československa, ktoré zastupoval ako veľvyslanec pri OSN. „Vrátil sa na&nbsp;Slovensko, hoci v&nbsp;Prahe mal dobré zázemie, aby si z&nbsp;noblesnej a&nbsp;stabilnej stoličky diplomata presadol do&nbsp;vrtkavého, politického kresla. Nasledujúce roky po&nbsp;tom potvrdili, že to bola pre našu krajinu šťastná voľba. Bol pri všetkých zlomových udalostiach, ktoré formovali budúcnosť štátu,“ hovorí Dzurinda. Kukan zohral významnú úlohu pri spájaní demokratických síl pred voľbami 1998. Najmä pri zbližovaní liberálov a&nbsp;kresťanských demokratov. „Bola to háklivá a&nbsp;ťažká téma. Vzájomné predsudky boli veľké. On však tejto výzve porozumel, aj preto sa vo voľbách v&nbsp;roku 1998 mohol udiať malý zázrak. Natočil Slovensko tam, kam patrí, do&nbsp;západného sveta.“

Podľa Dzurindu boli neraz prekvapení Kukanovou pevnou a&nbsp;statočnou intervenciou v&nbsp;prospech reforiem, aj ekonomických, keď išlo do&nbsp;tuhého. Pri ťažkých rozhodnutiach, ako bol napríklad zásah na&nbsp;Balkáne, keď sa v&nbsp;Kosove diali etnické čistky, sa cítil Dzurinda osamelo, no Kukan mu bol vždy oporou. „Eduard nikdy nezlyhal, vždy ma nabádal, aby sme zvažovali, ale keď sme rozhodli, stál za&nbsp;rozhodnutím ako skala,“ vraví Dzurinda a&nbsp;dodáva, že Kukan je podľa neho slovenským Henrym Kissingerom.

Kukan sa počas štúdia na&nbsp;Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) naučil po&nbsp;svahilsky. Venoval sa preto profesionálne Afrike, či už ako pracovník na&nbsp;ministerstve zahraničných vecí, alebo priamo na&nbsp;veľvyslanectvách napríklad v&nbsp;Lusake v&nbsp;Zambii či Addis Abebe v&nbsp;Etiópii. Na&nbsp;zážitok z&nbsp;Lusaky spomínala v&nbsp;príhovore na&nbsp;otcovom pohrebe jeho dcéra Soňa: „Nedávno si mi hovoril, ako ste ma v&nbsp;africkej Lusake ako malé batoľa nechali ležať na&nbsp;deke v&nbsp;záhrade pri dome. A&nbsp;prišiel k&nbsp;vám hosť: ‚Práve som vám zachránil dcéru. Plazil sa k&nbsp;nej had, tak som zavolal sluhu a&nbsp;ten ho zahnal. A&nbsp;vaša dcérka sa stále smiala.‘ A&nbsp;ty si sa smial, že som dieťa, ktoré sa ani hada nezľakne.“ Kukan zbieral aj africké umenie, ku každému kúsku poznal podľa dcéry príbeh, ktorý sa k&nbsp;nemu viazal.

Práve v&nbsp;čase, keď Kukan v&nbsp;osemdesiatych rokoch šéfoval ministerskému odboru krajín subsaharskej Afriky, došlo k&nbsp;udalosti, pre ktorú sa na&nbsp;Československo upierali zraky celého sveta. V&nbsp;meste Alto Catumbela uniesla skupina povstalcov z&nbsp;angolskej organizácie UNITA šesťdesiatšesť Čechoslovákov.

„Bola to pre mňa obrovská diplomatická škola,“ spomínal na&nbsp;tieto udalosti v&nbsp;roku 2008 Kukan pre Sme. „Vtedy bol svet ideologicky rozdelený a&nbsp;my sme chceli dostať niečo od&nbsp;tej druhej polovičky,“ vysvetľoval. Medzi unesenými bolo dvadsaťosem expertov, ktorí pracovali na&nbsp;výstavbe tamojšej celulózky, lekárka, dve zdravotníčky, štrnásť manželiek odborníkov a&nbsp;dvadsaťjeden detí. Zajali ich členovia povstaleckého hnutia Národný zväz pre úplnú nezávislosť Angoly, teda UNITA, ktoré sa opieralo o&nbsp;podporu Západu a&nbsp;vojenských jednotiek Juhoafrickej republiky a&nbsp;Zairu (dnes Kongo).

Kukan dostal za&nbsp;úlohu viesť rokovania o&nbsp;prepustení zajatcov. „Prezident Gustáv Husák vydal veľmi ľudský, zrozumiteľný pokyn: Spojte sa aj s&nbsp;čertom, len ich priveďte domov. Pochopili sme to tak, že sme sa spojili, hoci nie s&nbsp;čertom, ale s&nbsp;prvým americkým veľvyslancom v&nbsp;Prahe Williamom H. Luersom. Vyklopili sme mu absolútne všetky informácie, ktoré sme mali,“ spomínal Kukan. Ako dodal, taktikou bolo potom rokovať v&nbsp;krajinách, o&nbsp;ktorých bolo známe, že podporujú UNITA.

„Mali sme voľnú ruku, cestovali sme do&nbsp;západnej Európy a&nbsp;do&nbsp;Afriky. Vedeli sme, že Maroko a&nbsp;hlavne Kongo majú veľmi dobré styky s&nbsp;touto organizáciou. Mobutu Sese Seko bol vtedy v&nbsp;Kongu prezidentom, toho sme navštívili. Ako darček sme mu dali škorpión, ten samopal. Aj vďaka nemu sme potom dokázali nadviazať kontakt, ktorý mala UNITA v&nbsp;Európe,“ opísal postup Kukan.

Cez belgického novinára potom dostali informáciu, že UNITA chce navštíviť Prahu, a&nbsp;tak ich pozvali. Na&nbsp;letisku na&nbsp;nervóznych Angolčanov čakal práve Kukan. Vzal ich do&nbsp;Národného divadla aj na&nbsp;pivo. „Rokovali sme s&nbsp;nimi o&nbsp;tom, čo vlastne chcú za&nbsp;prepustenie. Nikto nám to neskôr nechcel veriť, ale oni skutočne chceli iba to, aby Rudé právo, denník Komunistickej strany Československa, uverejnil informáciu, že delegácia UNITA v&nbsp;Prahe oficiálne rokuje s&nbsp;československou vládou. V&nbsp;ich krajine totiž prebiehal zápas o&nbsp;to, kto bude uznávaný. Chceli pred medzinárodnou verejnosťou ukázať, že aj komunistický štát ich prijíma a&nbsp;rokuje s&nbsp;nimi,“ vysvetľoval po&nbsp;rokoch Kukan.

Nakoniec skupinu Čechoslovákov, ktorí absolvovali dramatický pochod v&nbsp;ťažkých podmienkach, keď ich natreli popolom, aby skupina belochov nevzbudzovala pozornosť miestnych, podarilo dostať domov. „Obdivoval som, že to všetko dokázali, vyžadovalo si to od&nbsp;nich určitú statočnosť, hrdinstvo. Nepohádali sa medzi sebou, vydržali v&nbsp;extrémnych podmienkach, bez potravín a&nbsp;pitnej vody. Niekedy pili dažďovú vodu z&nbsp;kaluží, pochodovali veľmi ťažkým terénom, väčšinou v&nbsp;noci, potme, aby ich vládne sily nezaregistrovali,“ povedal takmer pred pätnástimi rokmi Kukan.

Aj spomínaná dráma a&nbsp;jej riešenie naznačujú, akým človekom Kukan bol. „Dnes je vzácnosť taký typ politika a&nbsp;štátnika, ktorý je vlastenec, má rád svoju krajinu a&nbsp;má vzdelanie, schopnosti a&nbsp;odvahu robiť to, čo je potrebné. Nie to, čo mu jeho tím politických marketérov pripraví. Bol z&nbsp;tých politikov, ktorí mali remeselnú zručnosť a&nbsp;‚gule‘. Vedel, že pre našu prosperitu a&nbsp;bezpečnosť je nevyhnutné ukotvenie a&nbsp;spojenci,“ hovorí diplomat Rastislav Káčer. Ten s&nbsp;Kukanom pracoval tridsať rokov. „Nebyť Dzurindovej vlády a&nbsp;ľudí ako Edo Kukan, tak dnes sme niekde, kde si to ani nechcem predstavovať. Keď sme mali podporu pre členstvo v&nbsp;NATO 28 percent, tak títo ľudia nepustili do&nbsp;gatí, ale dokázali viesť krajinu k&nbsp;lepšej budúcnosti a&nbsp;potiahnuť mienku za&nbsp;svojou víziou. Aj predchádzajúce dni nám ukázali, do&nbsp;akej katastrofy nás môže ťahať obsesia politickým marketingom,“ myslí si Káčer a&nbsp;dodáva, že práve Kukan bol jedným z&nbsp;tých, ktorí vedeli, kam chceme ísť, a&nbsp;dokázali motivovať iných, aby po&nbsp;ceste, aj keď hrboľatej a&nbsp;do&nbsp;kopca, pokračovali.

„Zlé časy rodia veľmi dobrých ľudí a&nbsp;on bol taký. Pamätám si obdobie po&nbsp;Mečiarovi, keď sme potrebovali rozvážnych ľudí, ako bol on,“ spomína na&nbsp;Kukana aj bývalý predseda parlamentu a&nbsp;dlhoročný politik Béla Bugár. Kukan mu pomohol vyriešiť zložitú situáciu spôsobenú zákonom maďarskej vlády. Tá kedysi sľubovala peniaze každému rodičovi, ktorý dá deti do&nbsp;školy s&nbsp;maďarským vyučovacím jazykom. „To na&nbsp;Slovensku vyvolalo obrovskú nevôľu aj v&nbsp;rámci našej koalície. On si s&nbsp;nami sadol a&nbsp;nakoniec sme dohodli riešenie, ktoré by nevyvolalo protireakcie,“ vraví Bugár. Peniaze nedostali priamo rodičia, ale združenia rodičov na&nbsp;školách a používali sa napríklad na&nbsp;výlety. „Mal som pred Kukanom obrovský rešpekt. V&nbsp;zlých chvíľach vždy vedel odľahčiť, ale hlavne ponúknuť riešenie,“ dodáva Bugár.

Prístupové rokovania do&nbsp;Európskej únie a&nbsp;NATO, ktoré sa viedli v&nbsp;čase, keď Kukan šéfoval našej diplomacii, boli veľmi náročné. A&nbsp;niekedy sa diali aj na&nbsp;miestach, ktorými neboli práve rokovacie sály.

„Málokto vie, že Edo bol aj poľovníkom. Napadlo mi usporiadať diplomatickú poľovačku, kde by sme mohli posilniť vzťahy, čo by prospelo aj rokovaniam. Edo mi vtedy veľmi pomohol,“ spomína exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Kukan bol podľa neho noblesný človek, ktorý mu dal veľa dobrých rád.

„Tvrdo sme spolu pracovali, aby sme sa stali členmi západného sveta. Ešte pred vstupom do&nbsp;Únie a&nbsp;NATO sme vstúpili do&nbsp;OECD. Bolo to prvé, čo sme ako vláda širokej koalície dosiahli,“ vraví zas exministerka financií Brigita Schmögnerová. Fotografiu, na&nbsp;ktorej ona, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a&nbsp;Eduard Kukan reagujú na&nbsp;správu o&nbsp;prijatí, dala na&nbsp;obal svojej Knihy o&nbsp;vládnutí.

Veľký diplomat: Kukan sa pri záchrane unesených Čechoslovákov v Angole spojil aj s "čertom"

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Veľký diplomat: Kukan sa pri záchrane unesených Čechoslovákov v Angole spojil aj s "čertom"

Súvisiace články

Poslancom lepia na domy, že sú zradcovia. Žiak žiada Žilinku, aby konečne niečo robil s Blahom

Zvyknutý na vyhrážky: Igor Matovič má stále zosilnenú ochranu, strážia ho dvaja policajti

Ignorant: Najmladší Pčolinský si asi myslí, že zákazy sú pre ľudí s lacnými autami

Z blata do kaluže? Tomanová mala kauzy, proti Hatrákovej z OĽaNO sa však postavili odborníci

Susedia: Minister a štátny tajomník rezortu práce bývajú v tom istom vchode

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás