Tip na článok
Na juhovýchodnom Zemplíne vybudovali nový vodovod v 31 dedinách, v piatich kanalizáciu.

Vodovod a kanalizácia na Zemplíne: Dobrá investícia či vyhodené peniaze?

Za milióny z eurofondov vybudovali na Zemplíne vodovody a kanalizáciu. V niektorých obciach sa však nepripojila ani tretina obyvateľov. Budeme peniaze vracať?

Galéria k článku (5 fotografií )
Nemá na rozhadzovanie: Pán Štefan z Lekároviec obráti v dlani každé euro.
Pre budúcnosť?: Kanalizácia v Lekárovciach vedie aj k prázdnym pozemkom.
Obrovská: Čistička vybudovaná v Pavlovciach nad Uhom vraj ide len na polovicu.

Vyhodené peniaze Európskej únie a slovenských daňových poplatníkov alebo skvelá investícia so zlým koncom a s nevďačnými občanmi? Veľkolepý plán, ktorý mal zabezpečiť obyvateľom juhovýchodného Zemplína dodávku pitnej vody a odkanalizovanie niekoľkých dedín, stál 23,61 milióna eur.

Väčšinu peňazí - 16,5 milióna eur - poskytla Európska únia, štát prispel takmer šiestimi miliónmi eur a vodárenská spoločnosť doplatila zvyšných päť percent z celkovej sumy, teda čosi vyše jedného milióna eur. Na prvý pohľad záslužný projekt však pokrivkáva v napojenosti domácností, čo môže byť v blízkej budúcnosti vážny problém.

Ak sa totiž nepripojí dostatočné množstvo ľudí, euroúradníci môžu vyhodnotiť projekt ako neúspešný a požadovať vrátenie poskytnutých peňazí.

Priveľké očakávania

Viaceré dediny juhovýchodného Zemplína zahrnuté do programu sa už roky boria s problémom vymierania obyvateľov. Keďže únia nechcela investovať do výstavby vodovodnej siete a kanalizácie v malých, vymierajúcich dedinách, jednou z podmienok poskytnutia peňazí bol minimálny počet obyvateľov na úrovni tisíc až dvetisíc.

Mnohé obce však mali len pár stoviek obyvateľov, preto sa zlúčili do združenia a tak šikovne dosiahli požadovaný počet duší. Na začiatku sa projekt páčil viacerým, no po dobudovaní vodovodnej siete či kanalizácie svoje rozhodnutie zmenili. Odradilo ich, koľko stojí vodovodná prípojka a koľko budú mesačne platiť vodárňam za dodávku pitnej vody.

Rozhodli sa, že zostanú verní studniam. Výsledok? Na verejný vodovod sa priemerne napojilo okolo šesťdesiat percent tunajších obyvateľov. V niektorých dedinách však aj oveľa menej… Východoslovenská vodárenská spoločnosť je napriek tomu s projektom spokojná. Pritom už pred štyrmi rokmi bil vtedajší šéf Asociácie vodárenských spoločností Daniel Gemeran na poplach.

„Ak spravidla do troch rokov od kolaudácie nového vodovodu nedosiahne spoločnosť, že bude pripojených nad deväťdesiat percent domácností, musí časť prostriedkov z eurofondov vrátiť. V niektorých regiónoch je na verejný vodovod reálne napojených len okolo tridsať až štyridsať percent domácností,“ povedal v roku 2010 pre agentúru SITA.

Vymierajúce dediny

Na juhovýchodnom Zemplíne vybudovali v rámci spomínaného projektu nový vodovod v 31 dedinách, v piatich kanalizáciu. Postavili aj čističku odpadových vôd, nový vodojem a ďalšie potrebné zariadenia. Vybudovalo sa 148 kilometrov vodovodov a 31,3 kilometra gravitačnej kanalizácie s necelou polstovkou ponorných čerpacích staníc. „Keď si ako laik vypočítam, koľko stál meter vodovodného potrubia aj s údržbou, zdá sa mi to pridrahé. A to nerátam distribúciu vody a jej chemické ošetrenie, kým ju k nám do dediny dovedú,“ dôvodí obyvateľ Senného, kde je na verejný vodovod pripojená necelá tretina zo 730 obyvateľov. V každom dome je totiž funkčná studňa. „Ani ja nie som napojená. Neoplatí sa to,“ dopĺňa dôchodkyňa.

Pripúšťa, že z roka na rok je vody v studni menej, no jej to stačí. „Aj tí, čo sú napojení, používajú vodu z vodovodu len na varenie a pitie. Na pranie, kúpanie a splachovanie toalety čerpajú vodu zo studne,“ prezrádza. Starosta Senného Peter Saboslai potvrdzuje, že s napojenosťou na verejný vodovod je to slabé.

„Počet obyvateľov rapídne klesá. Za rok zomrie približne 25 ľudí a narodia sa priemerne dve deti. Žiaľ, sme obec na zaniknutie. A takých je na Slovensku veľa.“ Štatistiku nevylepšil ani fakt, že dedina kúpila ľuďom vodomerné šachty. „Obyvateľom to bolo zle vysvetlené. Nik nepochopil, čo všetko je zlé vo vode zo studne. Stačilo im vysvetliť, koľko ušetria, keď sa napoja na vodovod,“ dôvodí Saboslai.

On sám bol za vybudovanie vodovodu už len pre spornú kvalitu vody v studniach. „Osobne som aj za vybudovanie kanalizácie. Ale miestnej. Veď mnohí ľudia vypúšťajú žumpu na polia či do priekopy. Tlačiť splašky niekoľko kilometrov do vybudovanej čističky v Pavlovciach nad Uhom je pridrahé,“ tvrdí.

Tvrdý oriešok

Aj v Lekárovciach, kde nie je ani päťdesiatpercentná napojenosť, ľudia šomrú. „Zdá sa mi priveľký luxus, že naše splašky putujú pätnásť kilometrov do čističky v Pavlovciach nad Uhom. Neoplatili by sa viac domáce čističky? Veď tu urobili kanalizáciu s možnými prípojkami aj do neobývaných domov či k prázdnym pozemkom,“ tvrdí miestny dôchodca.

Starosta obce Milan Örmezey hovorí, že dedina vymiera. Kým pred desiatimi rokmi mali 1 030 obyvateľov, dnes tu žije len čosi vyše 950. „Mladí odchádzajú za robotou, domy pustnú, ľudia postupne vymierajú. Títo sa odsťahovali do Košíc, tu býva babka, má už dobre po sedemdesiatke. Tá sa nenapojí, nemá peniaze. Tu žije len jeden človek, tieto domy sú už niekoľko rokov prázdne,“ približuje situáciu.

O kanalizácii vedenej popred prázdne domy a ladom stojace pozemky vie, no nedokáže to zmeniť. „Keď sa ľudí spýtate, či chcú kanalizáciu, povedia áno. Keď už existuje, niet tej sily, čo by ich prinútila napojiť sa. Tí, čo chceli, tak už urobili,“ prezrádza.

Podobná situácia ako v Sennom je aj v ďalších dedinách - Stretave, Bajanoch, Krišovskej Lieskovej či vo Fekišovciach. Tí, čo sa chceli napojiť, tak urobili hneď po skončení projektu. Zvyšní zostávajú verní domácim studniam.

Spokojní?

Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) pripomína, že splnila všetky požiadavky a projekt bol opodstatnený. „Každý projekt, ktorý realizovala VVS, a. s., z fondov EÚ, splnil účel a potvrdili to aj kontrolné orgány. K dnešnému dňu VVS, a. s., nevracala do Bruselu žiadne financie,“ uvádza vo svojom stanovisku.

A pripomína, že v roku 2007 bol prijatý Národný program SR pre vykonávanie európskej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. „V tomto dokumente sú uvedené záväzky Slovenskej republiky voči EÚ a VVS, a. s., sa len realizovaním projektov z fondov EÚ môže podieľať na plnení záväzkov, ale nemôže niesť zodpovednosť za záväzky Slovenska voči EÚ.“ Ministerstvo životného prostredia má však iný názor.

„K tomuto projektu Európska komisia navrhla korekciu za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Na základe toho ministerstvo požiadalo Úrad verejného obstarávania o kontrolu dokumentácie verejného obstarávania,“ upozorňuje hovorca ministerstva Maroš Stano. Európska komisia si podľa neho vyhradzuje právo prehodnotiť výšku poskytnutej pomoci v období piatich rokov od dokončenia diela, pričom za dátum ukončenia môže byť považovaný aj dátum úhrady záverečnej platby Európskej komisie Slovenskej republike.

„V prípade, že EÚ by požadovala vrátenie finančných prostriedkov, čiže by prehodnotila výšku poskytnutej pomoci, ministerstvo bude prioritne žiadať konečného prijímateľa (vodárenskú spoločnosť) o vrátenie peňazí,“ dodáva Stano.

O prospešnosti funkčnej vodovodnej siete a kanalizácie nemožno pochybovať. Pochybnosti však vyvoláva ich výstavba v dedinách, ktoré vymierajú a kde si väčšina dôchodcov dvakrát zváži, ako naloží s každým eurom. Či ho dá na jedlo, alebo za vodu, keď má vlastnú z domácej studne.

VIDEO Plus 7 Dní