Jana Šimíčková

Kým verejní činitelia od májovej streľby na premiéra Roberta Fica vo veľkom riešia najmä svoju bezpečnosť a&nbsp;v&nbsp;tejto súvislosti poslanci len pred pár dňami prijali špeciálny zákon, takzvaný lex atentát, už menej sa ich záujem upiera na inú dôležitú záležitosť. Terčmi nielen slovných, ale dokonca i&nbsp;fyzických útokov sa čoraz častejšie stávajú zdravotníci.

Čísla neklamú. „Zatiaľ čo v&nbsp;roku 2020 sme evidovali päť takýchto prípadov, vlani to už bolo 22,“&nbsp;ponúka alarmujúcu štatistiku hovorkyňa banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice Ružena Maťašeje. Upozorňuje však, že uvedené nezodpovedá reálnemu počtu prípadov neprimeraného správania pacientov a&nbsp;príbuzných, keďže sú hlásené len niektoré, väčšinou najzávažnejšie z&nbsp;nich. V&nbsp;podobnom duchu sa vyjadruje aj Eva Kliská z&nbsp;Univerzitnej nemocnice Bratislava. „Môžeme povedať, že fyzické útoky, ktoré nám zdravotníci nahlásili za minulý rok, počítame v&nbsp;desiatkach. Zaznamenali sme prípady, keď naši zamestnanci skončili po útoku pacienta alebo sprevádzajúcej osoby so zlomeninami končatín či sánky,“ približuje Kliská. „Agresivita v&nbsp;spoločnosti sa čoraz viac prenáša na pôdu nemocníc a&nbsp;polikliník. Zdravotníci sa stávajú terčom útokov dokonca aj mimo samotných zariadení,“&nbsp;upozorňuje Tomáš Kráľ, hovorca spoločnosti Penta Hospitals SK, ktorá zastrešuje činnosť takmer tridsiatky nemocníc a&nbsp;polikliník po celom Slovensku. V&nbsp;tejto súvislosti zdôrazňuje, že bez pocitu základného bezpečia lekári, sestry, záchranári a&nbsp;sanitári svoju prácu a&nbsp;poslanie pomáhať druhým jednoducho vykonávať nedokážu.

Otázka bezpečnosti zdravotníkov sa stala aktuálnou po tom, ako v&nbsp;relatívne krátkom čase došlo k&nbsp;dvom závažným incidentom. Prvý zaznamenali pred niekoľkými týždňami v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Rimavskej Sobote, druhý pred pár dňami na urgentnom príjme na bratislavských Kramároch. „Po poslednom incidente sme kvôli zvýšeniu bezpečnosti našich zamestnancov posilnili bezpečnostnú službu na všetkých pracoviskách centrálneho prijímacieho oddelenia a&nbsp;prip­ravujeme aj odborné školenia v&nbsp;tejto oblasti,“ vraví Eva Kliská. V&nbsp;banskobystrickej nemocnici majú zamestnanci oddelení najviac zasiahnutých konfliktmi, ide o&nbsp;internú a&nbsp;psychiatrickú kliniku, ale aj oddelenia urgentného príjmu, možnosť zúčastniť sa na kurze asertívnej komunikácie a&nbsp;deeskalácie konfliktov. K&nbsp;tým vedenie zariadenia najnovšie pridalo aj kurzy šetrnej sebaobrany. „Naším cieľom je pomôcť zdravotníkom naučiť sa metódy, ako v&nbsp;prvom rade vyhroteniu konfliktov predchádzať a&nbsp;pacientov upokojiť. Zároveň aby sa v&nbsp;prípade reálneho ohrozenia vedeli ochrániť,“ vysvetľuje Maťašeje. Vedenie Rooseveltovej nemocnie sa nespolieha len na kurzy. V&nbsp;blízkosti oddelenia urgentného príjmu funguje aj pracovisko vnútornej ochrany. Možnosti jeho pracovníkov sú však zo zákona veľmi obmedzené. Pri fyzickom ohrozovaní nemajú oprávnenie použiť nijaké donucovacie prostriedky. „V&nbsp;prípadoch ohrozenia a&nbsp;agresívneho správania pacientov majú zdravotníci jedinú možnosť, a&nbsp;to privolať políciu. Lenže zaznamenali sme dokonca prípad, keď pacient napadol zdravotníka v&nbsp;prítomnosti polície, ktorá ho priviedla na ošetrenie,“ upozorňuje hovorkyňa. Aj v&nbsp;sieti zdravotníckych zariadení spadajúcich pod spoločnosť Agel stavili na bezpečnostnú službu, ktorá dohliada na chod jednotlivých prevádzok. „Zároveň je náš zdravotnícky personál poučený a&nbsp;priebežne školený, ako reagovať v&nbsp;kritických situáciách pri verbálnom alebo fyzickom útoku zo strany pacientov, sprevádzajúcich osôb či iných návštevníkov našich zariadení,“ konštatuje hovorkyňa Agel Eva Peterová.

Reč bola doteraz len o&nbsp;opatreniach, ktoré v&nbsp;rámci svojich možností zabezpečujú pre ochranu zamestnancov jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Ony samotné však upozorňujú, že viac by mal v&nbsp;tomto smere urobiť aj štát. Podľa legislatívy platnej v&nbsp;súčasnosti sú síce zdravotnícki pracovníci pri výkone povolania zaradení do skupiny chránených osôb, v&nbsp;praxi to však vraj znamená, že spáchanie akéhokoľvek trestného činu proti lekárom, sestrám či záchranárom podmieňuje pre páchateľa „len“ zvýšenú trestnú sadzbu. Inými slovami, súčasná právna úprava vraj nie je postačujúca a&nbsp;nemá dostatočný preventívny charakter. „Akékoľvek negatívne správanie pacientov či ich príbuzných proti zdravotníkom je ak­tuálne riešené nanajvýš v&nbsp;priestupkovom konaní,“ upozorňuje pros­tredníctvom svojej hovorkyne banskobystrická nemocnica. Poslanec Národnej rady František Majerský z&nbsp;KDH si myslí, že súčasná legislatíva je v&nbsp;poriadku. Aj on však vidí problém v&nbsp;jej aplikácii v&nbsp;praxi. „Často sa totiž stáva, že útok na zdravotníka nie je riešený ako trestný čin spáchaný na chránenej osobe podľa Trestného zákona, ale príslušné orgány to kvalifikujú ako priestupok s&nbsp;nejakou malou pokutou. Toto určite nie je odstrašujúce pre prípadných útočníkov,“ myslí si. Dodáva, že riešením by mohlo byť metodické usmerňovanie orgánov činných v&nbsp;trestnom konaní, aby za cielený útok na zdravotníka skutočne hrozil prísny postih vrátane trestu odňatia slobody. Jeho poslanecký kolega z&nbsp;SaS Tomáš Szalay hovorí, že sprísňovanie trestov za útoky na zdravotníkov je určite jeden z&nbsp;možných prístupov k&nbsp;riešeniu. No nemyslí si, že to bude stačiť, dokonca ani, že to vôbec pomôže. „Efektívnym riešením by bolo zamestnanie a&nbsp;využívanie príslušníkov bezpečnostnej služby v&nbsp;nemocniciach, najmä pri centrálnych príjmoch. Už len ich prítomnosť by znížila mieru agresivity v&nbsp;čakárni,“ ponúka svoj pohľad na vec. Hovorí aj o&nbsp;prevencii, ktorá je lepšia než liečba. „Výrazne pomôže skutočná triáž pacientov sprevádzaná transparentnou a&nbsp;profesionálnou komunikáciou personálu podľa protokolu, čím by sa predchádzalo mnohým konfliktným situáciám,“ je presvedčený poslanec Szalay. Po prísnejších sankciách volá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, nuž a&nbsp;k&nbsp;veci sa po poslednom útoku v&nbsp;nemocnici na Kramároch vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sľubuje, že „na takéto ataky budú orgány ochrany práva dôrazne reagovať“.

Zlomené končatiny aj sánka! Zdravotníci sú čoraz viac ohrozovaní agresívnymi pacientmi

Jana Šimíčková

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Zlomené končatiny aj sánka! Zdravotníci sú čoraz viac ohrozovaní agresívnymi pacientmi

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Syna známeho funkcionára a prokurátorky rieši polícia. Mal okradnúť staršiu ženu a ujsť

Napadnutý primár, štrajkujúci telerozhlasáci, oslobodená sudkyňa aj rozvodnený Dunaj

Sociálka na dieťa v kukle, prezidentka vo Vatikáne aj výmena vo vedení Hlasu

Doživotie pre vraha manželky, policajti s čiernou stuhou a nemocnice ako rizikové pracovisko

Jeden si sype popol na hlavu, druhý srší optimizmom hoci výsledky volieb nie sú ešte oficiálne

Maketa granátu na kapote auta exšéfa SIS: Bol to ananás pre potešenie, tvrdila podozrivá

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás