Kráľ filigránu: Vymyslel tajuplnú vázu, ktorá nadchla zlodejov. Našli ju v pražskom šperkárstve

Samuel Libay vymyslel vázu, ktorá nadchla zlodeja: Vzácny poklad si skryl v Prahe pod posteľ

Slovák vymyslel pokál, ktorý nadchol zlodeja: Vzácnu vázu odniesol do Prahy a ukryl pod posteľ

Držiteľ výročnej ceny Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku, získal tiež prémiu Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku. V priebehu ôsmich rokoch štyrikrát vyhral súťaž Slovenského syndikátu novinárov, dvakrát bol vo finále Európskej súťaže novinárov. Na konte má jedno druhé miesto v súťaži fotoreportérov v Česku a prvú cenu v súťaži Czechtourism o Moravskoslezskom kraji. Mesto Liptovský Mikuláš mu pri príležitosti 25. rokov vzniku hudobnej skupiny Ploštín Punk udelilo výročnú cenu za prínos v kultúrnej oblasti a na hudobnej scéne, za šírenie dobrého mena mesta na Slovensku i v zahraničí. Pesničkár, autor viac ako sedemdesiatich textov a hudby, štyri autorské CD. Najradšej má ľudské príbehy, vie, že každý je neopakovateľný.

Ján Dzúr

Medzi významné umelecké remeslá na Slovensku kedysi patrilo zlatníctvo. Šikovní klenotníci vyrábali zo vzácneho kovu náboženské, úžitkové aj ozdobné predmety. Pri práci vy­užívali drahokamy, polodrahokamy, email a&nbsp;filigrán, techniku spočívajúcu v&nbsp;ozdobnom splietaní zlatých alebo strieborných drôtikov. Prvé centrum zlatníctva vzniklo v&nbsp;Bratislave, na východnom Slovensku sa majstrom tohto fachu darilo na Spiši a&nbsp;v&nbsp;Košiciach. V&nbsp;oblasti stredoslovenských banských miest hrali v&nbsp;zlatníctve prvé husle Banská Štiavnica, Kremnica a&nbsp;Banská Bystrica. Práve z&nbsp;nej pochádzal aj najväčší majster filigránu v&nbsp;Uhorsku, zbožňovaný aj podceňovaný Samuel Libay.

„V&nbsp;Banskej Bystrici v&nbsp;rozmedzí od 14. po 19. storočie žilo vyše 151 zlatníkov. Najviac, viac než 60, ich bolo v&nbsp;17. storočí,“ načrie do minulosti historik Filip Glocko zo Stredoslovenského múzea. Zlatníci sa v&nbsp;zachovaných artikulách z&nbsp;roku 1580 obracali k&nbsp;Otcovi, Synovi a&nbsp;Duchu Svätému a&nbsp;spínali ruky k&nbsp;Svätej Trojici, aby požehnala ich prácu a&nbsp;bratstvo. Modlitby im pomáhali až do krízy v&nbsp;18.&nbsp;storočí, keď prekvitajúce remeslo začalo upadať, aby v&nbsp;čase novej vlny priemyselnej výroby v&nbsp;podstate zaniklo.

Do zrušenia banskobystrického cechu zlatníkov 22. februára 1872 pod Urpínom pracovalo už len pätnásť majstrov, po rozpustení stavovskej organizácie polovica. Medzi nimi však stále doznieval príbeh zlatníckeho velikána Samuela Libaya, muža, ktorého rodinné korene siahajú do sedmohradského mesta Lippa.Odtiaľ sa klenotnícka família presídlila do Turnianskej župy pri Košiciach, vtedy sídla urodzenej rodiny Eszterháziovcov. „Zakladateľom rodu v&nbsp;Above bol Ján Lippay, ktorého cisár a&nbsp;uhorský kráľ Leopold I. povýšil za verné služby do šľachtického stavu,“ pokračuje historik.

V&nbsp;Jablonove nad Turňou v&nbsp;18.&nbsp;storočí pôsobil ako zlatník prastarý otec Samuela Libaya. Jeho starý otec Andrej sa už usadil v&nbsp;Novom Meste nad Váhom, kde mu pri prepise na matrike zmenili priezvisko z&nbsp;Lippaya na Libaya. To si už za krstné meno písali všetci ďalší potomkovia zlatníckeho rodu, ktorý začal pôsobiť v&nbsp;Rožňave, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote či v&nbsp;Malých Karpatoch. „V&nbsp;Modre začal nový život Samuel Libay starší (1755&nbsp;–&nbsp;1818). V&nbsp;mestečku odvádzal dane, vlastnil vinohrad a&nbsp;oženil sa. Najprv s&nbsp;Justínou Echtachovou a&nbsp;po jej predčasnej smrti s&nbsp;Alžbetou Rázgaovou,“ vysvetľuje Filip Glocko.

Z&nbsp;Modry sa rodina presťahovala do Pezinka, kde Samuel Libay starší ako 63-ročný zomrel. S&nbsp;dvomi ženami mal jedenásť potomkov, traja z&nbsp;chlapcov sa opäť stali zlatníkmi a&nbsp;rovnako ako ich dedovia aj oni si obuli túlavé topánky. Samuel Libay mladší sa vy­učil v&nbsp;bratislavskej&nbsp;dielni Jána Michala Tirtscha –&nbsp;žiaka banskobystrického zlatníka Samuela Hallera, rodáka z&nbsp;Palúdzky v&nbsp;Liptovskej stolici. V&nbsp;devätnástich sa pod jeho dozorom stal tovarišom a&nbsp;povinnú vandrovku absolvoval aj vo Viedni. Po jej dokončení sa v&nbsp;roku 1805 udomácnil v&nbsp;Banskej Bystrici, kde sa onedlho stal členom zlatníckeho cechu aj mešťanom. 

Do manželstva vstúpil Samuel ako zrelý 29-ročný muž, jeho vyvolenou sa v&nbsp;roku 1811 stala 20-ročná dcéra mlynárskeho majstra z&nbsp;bavorského mesta Erlangen, Frederika Schröppel. Splodili šesť detí. Najznámejším z&nbsp;nich bol lekár Gustáv Teofil a&nbsp;maliar, litograf a&nbsp;cestovateľ Karol Ľudovít. Ten sa na svojich umeleckých potulkách dostal až do Egypta a&nbsp;v&nbsp;roku 1857 získal v&nbsp;Berlíne prestížnu Humboltovu cenu. No v&nbsp;Uhorsku bol populárnejší ich otec, ktorý vychoval štrnásť budúcich adeptov zlatníckeho remesla. „Podľa cechových zvyklostí sa v&nbsp;tejto branži dodržiavalo nielen pravidlo dedenia remesla z&nbsp;otca na syna, ale aj morálne predpoklady. Zatiaľ čo väčšina Libayových žiakov počas štúdia vykazovala korektné správanie, jedného po nemorálnom správaní z&nbsp;učenia vylúčil,“ dodáva historik.

V&nbsp;roku 1840 Libay dokončil svoje najslávnejšie dielo – filigránsku bustu cisára Františka I. v&nbsp;životnej veľkosti. Zlatník, vtedy už v&nbsp;zrelom veku, ju zložil zo 65-tisíc samostatne opracovaných filigránových častí. Vladár je v&nbsp;nej v&nbsp;uniforme generála, ktorú zdobí šesť cisárskych vyznamenaní a&nbsp;radov, ktoré Banskobystričan spracoval s&nbsp;dokonalou znalosťou heraldika. Je vysoká 72 centimetrov, široká 40 centimetrov. Váži o&nbsp;niečo viac ako tri kilogramy a&nbsp;sú v&nbsp;nej zašifrované všetky dôležité míľniky panovníkovho života. 

„Pri nástupe na trón mal cisár 24 rokov, čo vyjadruje 24 strieborných podlhovastých listov –&nbsp;prameňov vlasov – na temene hlavy. Ďalšie dva rady vlasov predstavuje 43 listov, tie značia počet rokov cisárovej vlády. Tvárová časť predstavuje panovníkov typicky prísny výraz, ktorý je známy aj z&nbsp;maľovaných portrétov,“ približuje Filip Glocko. Dielo však v&nbsp;roku&nbsp;1841 vyvolalo v&nbsp;Uhorsku protichodné názory. Košický rodák a&nbsp;historik Imrich Henszlmann ho dokonca označil za starinu bez umeleckej hodnoty. Iný pohľad na vec mal nástupca trónu cisár Ferdinand I. Ten ako prejav svojej priazne Banskobystričanovi daroval zlatý prsteň zdobený diamantom.

„Libay poznal a&nbsp;ovládal všetky detaily zlatníckych techník. Jeho výtvory inšpirované prírodou pripomínajú krehké japonské umelecké diela. Technikou podobnou benátskej či bruselskej čipke vyrábal nielen spony, ihlice, brošne, ale aj veľké plastiky a&nbsp;busty. Súčasníci – domáci aj zahraniční – ich obdivovali, ale nekupovali,“ dodáva Filip Glocko, čím mieri na ďalšie zo zlatníkových diel. V&nbsp;roku 1841 sa Libay stal čestným členom peštianskeho a&nbsp;viedenského zlatníckeho cechu a&nbsp;začal pracovať na svojom druhom veľkom filigránovom diele, postave cisára Napoleona I. Bonaparta.

„Tvoril ju šesť rokov. Postava slávneho vojvodcu a&nbsp;štátnika je vo vojenskej uniforme, v&nbsp;hrdinskej póze s&nbsp;prekríženými rukami. Na hrudi má hviezdu veľkokríža francúzskeho cisárskeho Radu Čestnej légie,“ vyratuje historik. Tieto hviezdy boli textilné, neskôr kovové a&nbsp;hovorili im „veľký orol“. Sochu sa mesto Banská Bystrica snažilo zbierkou štyritisíc forintov získať a&nbsp;potom darovať do Maďarského národného múzea v&nbsp;Budapešti. Po dohode s&nbsp;Libayom ju napokon kúpilo po veľkej zľave za 1 200 forintov. Z&nbsp;Maďarského národného múzea busta neskôr smerovala do zbierok novovznikajúceho Umelecko-priemyselného múzea v&nbsp;Budapešti.

Ešte v&nbsp;roku 1835 Libay dokončil pre novozvoleného richtára Banskej Bystrice Jozefa Glabitsa veľký umelecky vyzdobený artefakt z&nbsp;tepaného, liateho a&nbsp;rytého pozláteného striebra Glabitsov pokál. Hoci čaša nedosiahla ohlas filigránových diel cisára Františka I. ani Napoleona I., vystavili ju na mileniálnej výstave v&nbsp;roku 1896 v&nbsp;Budapešti. V&nbsp;roku 1994 zásluhou Glabitsovho pokála získalo Stredoslovenské múzeum prvú cenu na Salóne múzeí v&nbsp;Bratislave. 

Glabitsov pokál sa však nechtiac dostal do pozornosti v&nbsp;predvečer Medzinárodného dňa múzeí, v&nbsp;pondelok 17. mája 1993. Vtedy ho ukradli z&nbsp;depozitára Stredoslovenského múzea v&nbsp;Banskej Bystrici. „Páchatelia sa zamerali predovšetkým na odcudzenie zlatých, pozlátených a&nbsp;strieborných predmetov. Podarilo sa im ukradnúť 410 kusov zbierkových predmetov predbežne v&nbsp;odhadnutej sume1 628 380 slovenských korún,“ naznačuje pán Glocko. Keď sa už zdalo, že objasnenie zložitého prípadu je takmer beznádejné, objavila sa časť odcudzených predmetov v&nbsp;Českej republike, v&nbsp;renomovanom starožitníctve a&nbsp;zlatníctve.

„Glabitsov pokál našli v&nbsp;Prahe, kde ho šperkár, zlatník a&nbsp;právnik JUDr. František Vomáčka zreštauroval do terajšej podoby. Dobrovoľne ho odovzdal polícii a&nbsp;odhalil zároveň aj tajomstvo ukryté či, lepšie povedané, vyryté vnútri pokála, ktoré hovorí o&nbsp;tom, kto a&nbsp;kedy dielo vytvoril. Zachránil tak pokál pred znehodnotením alebo trvalým vývozom do zahraničia,“ prízvukuje Filip Glocko. Podľa novinových článkov z&nbsp;tých čias v&nbsp;Česku poklad starožitníkovi ponúkol Slovák, ktorý v&nbsp;Prahe býval. Policajtom sa priznal, že predtým ho pol roka ukrýval pod posteľou.

V&nbsp;druhej polovici januára 1994 sa polovica lupu, 220 artefaktov, vrátila do Stredoslovenského múzea. Zvyšok odcudzených mincí či zlatých náušníc na rozdiel od pokála doteraz nenašli. Kráľ filigránu Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovali ho do rodinnej hrobky na evanjelickom cintoríne v&nbsp;Banskej Bystrici. Počas svojej kariéry udržal jedinečnosť ručnej zlatníckej práce aj v&nbsp;období, keď už v&nbsp;súťaži s&nbsp;lacnejšou strojovou výrobou strácala dych. Dnes si klenotníkove práce môžete pozrieť na aktuálnej výstave Samuel Libay – majster filigránu v&nbsp;Thurzovom dome v&nbsp;Banskej Bystrici.

Kráľ filigránu: Vymyslel tajuplnú vázu, ktorá nadchla zlodejov. Našli ju v pražskom šperkárstve

Ján Dzúr

Autor článku

Ján Dzúr

Výber pre vás

Kráľ filigránu: Vymyslel tajuplnú vázu, ktorá nadchla zlodejov. Našli ju v pražskom šperkárstve

Ján Dzúr

Súvisiace články

Vlky vydesili Kysuce: Dohrýzli a rozohnali 80 oviec, nešťastný farmár ich stále hľadá po lese

Bol ťarbavý, ale skočila iskra: Manžel slávnej televíznej komisárky Marie je o pol metra vyšší

Ťažké dni horských záchranárov: Mladí Izraelčania kolabovali v Tatrách, Slovenka nad Terchovou

Sedliak z kabaretu: Slávny komisár Maigret vymenil najkrajšie ženy sveta za život na farme

Hotelieri sa búrili kvôli Kamenického DPH: Andrej Danko buchol po stole a zrazu je všetko inak

Autor článku

Ján Dzúr

Výber pre vás