Vyliezol zo svojej ulity politika, ktorý bol pripravený nastaviť aj druhé líce a konečne zasadil úder. Také pekné K.O. Na plné ústa konečne povedal čo si o večnom rivalovi myslí, aj bez patetických vzdychov.

Iste, je v tom zámer, zaujať voličov unavených Ficovým Smerom a dať im alternatívu. Napriek tomu boli jeho odpovede na novinárske otázky v týchto letných sparných dňoch príjemným osviežením. Konečne zahodil masku suchára a kvázi korektného ústavného činiteľa, ktorý druhých politikov maximálne varoval dvihnutým ukazovákom akože no, no, no...ale viac zo seba nevysúkal.

Či to spôsobilo jedno malé pivo, nevedno, no svojmu najväčšiemu rivalovi, ktorý na ňom už roky nenechal ani nitku suchú, to vrátil s plnou pompou. A doslova pri tom sršal humorom.

„Už nie som prezident a môžem to povedať na rovinu. Je trápny. Strašne trápny.“ Fica označil za  „zlomené ohrdnuté ego“ a skritizoval aj jeho papalášske spôsoby voči ochrankárom, pričom štátnu radkyňu Troškovú pomenoval Ficovou priateľkou, „či čo to bolo“...

Vrátil mu tak jeho útočné slová o tom, že “máme tu pána Kisku, ktorý päť rokov nič nerobil, ja som makal ako kôň”. Priznal tiež, že Fico pri ich rokovaniach trieskal dverami a na margo práce Shootyho, ktorý kreslí Fica s fľaškou, otvorene reagoval - „dlho som ho nevidel, ale tiež počúvam smutné správy.“

Iste, politika nie je o tom, kto vypustí z úst viac bonmotov. Hoci práve humor dokáže politikom pritiahnuť aj znechuteného voliča. No Kiska konečne vyriekol slová, ktoré potrebuje jeho volič počuť. A to, že sa od Fica a Smeru radikálne vymedzuje. Má to zmysel ten, že ak by chcel v budúcnosti spraviť tzv. Procházkovu piruetu a so Smerom by sa zrazu predsa len bezcharakterne spolčil, môže mu to volič právom vytýkať.