Demokraciu neohrozujú, majú málo percent a teda nemôžu prijímať zákony. Takéto posolstvo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípade konania o zrušení ĽSNS. Žalobu, ktorú podával generálny prokurátor Jaromír Čižnár, zmietol senát zo stola a odkázal mu, že nedodal dostatok dôkazov.

Formálne a podľa programu

Súd nebral do úvahy prebiehajúce konania s predstaviteľmi a členmi ĽSNS, keďže neboli právoplatne ukončené. Išlo o správny súd, ktorý rozhodoval o zrušení strany a riešil ju len formálne, najmä podľa jej stanov a programu. Predstavitelia ĽSNS však nie sú žiadni hlupáci a po skúsenosti so zrušením Slovenskej pospolitosti sa predsa nedá čakať, že Marian Kotleba si dá do programu zavedenie stavovského štátu. To, že sa okolo neho grupujú ľudia, ktorí s láskou adorujú fašistický Slovenský štát a každoročne vyplakávajú pri symbolickom hrobe Jozefa Tisu. Ktorí vyhukujú a hádžu dlažobné kocky na moslimskú rodinu s kočíkom. Že najviac oslovuje takých, ktorí sa fotia vychechtaní v koncentráku a ktorí na sociálnych sieťach vypisujú, že by tam svojich spoluobčanov pokojne opäť posielali. Takých, ktorí veľmi dobre rozumejú symbolom ako 1488. To však súd neposudzoval.

Už budú vyhovujúci

Kotleba vyšiel z budovy súdu so vztýčenou hlavou a najmä potvrdením, že ĽSNS je bežná a demokratická strana. Odkaz znel jasne. Jeho doterajšia tichá podpora Smeru sa bude môcť po voľbách zmeniť na otvorenú. A čistý z toho výjde nielen „vocca“, ale aj Smer a ďalší možní koaliční partneri. Veď oni sa nebratríčkujú so žiadnymi fašistami, súd o tom predsa rozhodoval. Nazývať Rómov parazitmi, vyzývať na Stop LGBT, lebo sú vraj hrozbou pre „tradičnú“ rodinu a strašiť migrantmi v čase, keď ani Slováci neostávajú žiť na Slovensku, už bude asi v poriadku. Ale čo príde po rečiach? Čo bude po tom, keď už budú mať  schopnosť prijať zákony?