Je netypický úkaz módnej scény. Nemá problém na rovinu povedať, čo si myslí. Napriek tomu, že v našom malom slovenskom „fashion“ rybníku pláva veľa žralokov, ona sa nevzdala. Michaela Ľuptáková (36) išla svojou vlastnou cestou a dnes oblieka najznámejšie tváre slovenského šoubiznisu - je dvornou návrhárkou moderátorky Adely Vinczeovej či herečky Zuzany Fialovej. Pritom stačilo málo a o nádejnú dizajnérku by Slovensko prišlo.

V poslednej chvíli

Mala krátko pred bakalárskymi skúškami na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Trpela vážnou a zákernou chorobou, ale nemala o tom ani poňatia. Tesne pred skúškami odpadla. Previezli ju do nemocnice, kde lekári dlhé tri mesiace zisťovali, čo sa s organizmom mladej študentky deje. Ako poslednú skontrolovali slezinu, počas desiatich dní totiž narástla zo štrnástich na štyridsaťdva centimetrov. Život Michaele zachránili špecialisti na poslednú chvíľu. Dva dni a slezina by praskla - vnútorne by vykrvácala. „Vyzerala som ako tehotná v siedmom mesiaci,“ spomína návrhárka, ktorej lekári nakoniec diagnostikovali Hodgkinov syndróm. Ten postihuje predovšetkým lymfatický systém. „Nemohla som ležať ani sedieť. Všetko ma hrozne bolelo, fungovala som len vďaka silným liekom,“ opisuje dizajnérka najťažšie chvíle v živote.

Nemocničné prostredie slečnu deptalo viac ako choroba. Bola najmladším pacientom na oddelení. Verila tomu, že na onkológiu nepri­šla zomrieť, ale liečiť sa. No mala čo robiť, aby sa pri starších ľuďoch či dôchodcoch, ktorí sa poddali chorobe a lúčili sa so životom, nezbláznila. Pre ambicióznu mladú návrhárku to boli krušné časy.

Model na galavečer OTO: Obliekla aj reportérku Kristínu Kövešovú.
Model na galavečer OTO: Obliekla aj reportérku Kristínu Kövešovú.
Zdroj: DÁVID DUDUCZ

Z nemocnice galéria

Boj s rakovinou nemal konca-kraja. Ani po desiatich rokoch si naň nespomína s humorom. „Bolo to v mojich dvadsiatich štyroch rokoch. Prekonala som Hodgkinov lymfóm, ktorý má deväťdesiatpercentnú šancu remisie, čiže prežitia. Mala som jednu z ľahších foriem rakoviny, ale aj tak som dva roky strávila v nemocnici, chemoterapie trvali pol roka,“ návrhárka otvorene priznala pre PLUS 7 DNÍ. Pri spomienkach na obdobie liečby jej nemôže byť veselo. Pre chemoterapiu prišla o vlasy. „Viem, čo to je, a držím palce každej žene, ktorá niečo také ťažké musí prežiť. Lebo rakovina nie je len tak, nie je to chrípka, ale ani automatický rozsudok smrti. Buďme šťastné, že sme tu, buďme šťastné, že sa môžeme najesť. To pochopíte, až keď prejdete chemoterapiou, zrazu zistíte, že udržať niečo v žalúdku je ku.va fakt dobré...“

V najhorších chvíľach - keď netušila, čo s ňou bude - pomáhala Michaele Ľuptákovej výtvarná psychoterapia. Teda kreslenie. „Kreslila som v izbe, na každom oddelení, ktorých som prestriedala niekoľko. Vo Fakultnej nemocnici v Martine už boli zvyknutí, že ku mne sa chodilo ako do galérie. Všetci obdivovali nové kresby, ktoré viseli na stenách. Ja som sa tak liečila. Nemyslela som na to, čo mi je alebo čo ešte nevedia, ako je či bude. Len som kreslila.“

Som kripel

Návrhárku to k dizajnu ťahalo od mala. Začínala ako šesťročná. „Moja babka bola krajčírka, moja mama návrhárstvo chcela študovať, ale vtedy to nebolo možné. Ja som vyústením rodinnej tradície, lebo babkina sestra a sesternica mali krásne krajčírske salóny - jedna v Bratislave, druhá v Topoľčanoch,“netají Michaela. V rodinnej tradícii pokračuje vďaka génom, ale aj svojej húževnatosti a bojovnosti. Odvtedy, čo sa jej život obrátil naruby, ubehlo už veľa času a dnes je šťastná. „Mala by som zaklopať na drevo, že rakovina sa dá prekonať a že som už desať rokov v remisii. Zmenilo mi to priority a teším sa z toho, že môžem robiť to, čo mám naozaj rada. Teším sa z toho, že mám svoj vlastný ateliér, že sa živím tým, čo ma baví,“priznáva už s úsmevom na perách.

Napriek tomu, že prekonala zákernú chorobu a má „zlaté ruky“, sama seba bez okolkov nazýva invalidom. „Ja som už kripel, úradne uznaný,“ hovorí.

Pri pohľade na dnes zdravú módnu dizajnér­ku iba vidieť, že nepatrí medzi vychrtliny. Každý pochopí, že ona svoje kilá nerieši a je rada, že sa môže normálne, po dvoch rokoch útrap, najesť. Dôvodom jej plnších oblín je zrejme aj to, že pohyb donedávna nepatril k jej láskam. „Športom k trvalej invalidite,“hlása a pokračuje, že si ho zamilovala iba kvôli návrhárke istej športovej značky. „Nosím úplne všetko, iba mám taký problém s ,úplne‘ športovými značkami. Nechápem, prečo tie škaredé veci stoja toľko peňazí. Milujem však istú Stel­lu, ktorá pre istú trojpásikovú značku navrhla oblečenie, kvôli ktorému som sa utrhla z reťaze a povedala si, že budem cvičiť.“

Ľuptáková sa napriek tomu o svoje zdravie stará príkladne. Nezabúda na preventívne prehliadky, neustále sa sleduje a vyzýva na to aj ostatných. „Každý človek by mal na to myslieť. Prevencia je to hlavné, čo môžeme pre svoje telo urobiť. Nikto by nemal na ňu zabúdať, lebo pri rakovine ide o to, že sa zblázni jedna bunka. Nikdy neviete, kedy sa to môže stať vám. Nikto nie je imúnny proti rakovine. Ide o civilizačnú chorobu, nedá sa jej jednoducho vyhnúť. Dnes sa už nájde v každej rodine. Apelujem na všetky ženy - choďte k svojmu gynekológovi, choďte si dať prezrieť prsníky. Pravidelná prehliadka je polhodina váš­ho času a stojí to za to. Starať sa o svoje zdravie je prvoradé a keď sa oň nestaráte vy, tak sa vám to vráti. Lebo liečiť sa dva roky bol naozaj drsný zážitok,“ pripomína na záver návrhárka.

Fotografie nájdete v galérii.

Anketa
Aj vy poznáte niekoho, kto prekonal rakovinu?
  • 100%
  • 0%