Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Jablko vraj nepadá ďaleko od&nbsp;stromu, ale občas sa naozaj odkotúľa. Keď potúženému Fedorovi Šrobárovi už nikto nerozumie ani slovo, vynesú ho občas z&nbsp;párty von. Ak ešte dokáže stáť na&nbsp;vlastných, vráti sa iným vchodom, no niekedy zaspí tam, kam padne. Pozornosť na&nbsp;seba strhol aj na&nbsp;afterparty vo&nbsp;štvorhviezdičkovom hoteli Carlton. Ustlal si priamo na&nbsp;zemi pri recepcii. Jeho pradedo, MUDr. Vavro Šrobár, ústredná postava slovenských dejín, sa možno v&nbsp;hrobe obracal, Fedor však zdedil spoločenskú povahu práve po ňom.

Genofond neriadenej strele, ktorej sa treba na&nbsp;každom večierku radšej vyhnúť, možno iba závidieť. Fedorov otec je akademický maliar, strýko jadrový fyzik, dedo bol advokát, no významný je najmä pradedo Vavro Šrobár, najznámejší vorkoholik v&nbsp;histórii našej politiky. Šesťdesiat rokov po jeho smrti vchádza pravnuk Fedor na&nbsp;smotánkovskú akciu a&nbsp;ľudia sa prežehnávajú. Tak ako kedysi, aj teraz pozná Šrobára každý. Vysokého, večne dobronzova opáleného chlapíka, ktorý za sebou ťahá chromú nohu ako následok úrazu na&nbsp;lyžovačke, nemôžete prehliadnuť. Do reči sa s&nbsp;ním dajte len do&nbsp;chvíle, kým pri prvom stole neschmatne do&nbsp;rúk pohárik alkoholu.

Ženy, pozor, kurizuje na&nbsp;rovinu a&nbsp;bez okolkov vulgárnymi metódami. Miss EÚ Silvia Kováčová si pamätá, ako jej nadvihol sukňu práve v&nbsp;momente, keď boli nablízku fotografi. Na odovzdávaní ankety TOM sa Šrobár sporo odetým celebritným dámam na&nbsp;vysokých podpätkoch chválil veľkosťou svojho mužstva. Nie príliš estetické fotografie okamžite zaplavili internet. „Nepamätám si to, ale tým nevylučujem, že sa to mohlo stať. Ale grafici dnes dokážu šikovné veci,“ komentoval udalosť slovníkom celebrít, medzi ktorými sa pohybuje polovicu svojho života, teda vždy v&nbsp;noci. Nikto pritom netuší, odkiaľ prišiel, čím sa živí, kam smeruje.

Fedor sa však bráni. Ani jeho najslávnejší predok, Vavro, sa podľa neho neskrýval pred zábavou. „Dostal sa do&nbsp;pražskej spoločnosti, viedol bohémsky život a&nbsp;tak. Nemal problém žúrovať a&nbsp;míňať peniaze. Jeho syn, môj dedo, bol veľmi konzervatívny, z&nbsp;jeho pohľadu to bolo hýrenie. Ale aspoň sa mám na&nbsp;koho vyhovoriť,“ zubí sa na&nbsp;nás politikov priamy potomok, zhodou okolností v&nbsp;Petržalke, ktorá nebyť pradeda, je dnes súčasťou Maďarska.

Tak ako Fedor, aj Vavro vždy vytŕčal z&nbsp;davu. A tiež nevedel, kedy skončiť. Najprv ťahal z&nbsp;dlhov Milana Rastislava Štefánika, nezniesol sa so&nbsp;svojím kmotrom Andrejom Hlinkom, ktorý mu nadával do&nbsp;nevercov. U protivníkov však vzbudzoval rešpekt, tvrdohlavosťou stihol toľko, na&nbsp;čo by iní smrteľníci potrebovali viacero životov. Za každého režimu, od&nbsp;monarchie až po druhú svetovú vojnu, stále niečo vymýšľal, organizoval, niekoho burcoval. Ako lekár, učiteľ, publicista, manažér, národný buditeľ bol všestranný, niekoľkokrát bol ministrom. Chvíľu financií, chvíľu školstva, zdravotníctva, no stal sa aj prvým mužom Slovenska, z&nbsp;dnešného pohľadu premiérom. Ako poverenec československej vlády riadil Ministerstvo s&nbsp;plnou mocou pre&nbsp;správu Slovenska, neskôr ho za toto obdobie nazvali „zlovestnou postavou prvej republiky“. Na sklonku života, len aby mal čo robiť, sa stal ministrom pre&nbsp;zjednotenie zákonov socialistického Československa.

Rodinne založený, podobne ako jeho pravnuk, starý Šrobár zrejme príliš nebol. Večne nebol doma, až kým v&nbsp;Česku nestretol inú ženu. „S prababkou boli trošku pohnevaní. Nežili spolu, lebo starý otec mal moravskú frajerku zo&nbsp;Strážnice. Skrátka, našiel si mladšiu a&nbsp;krajšiu,“ rozumie mu jeho pravnuk. Taký chápavý však nedokázal byť Fedorov konzervatívny dedo, teda Vavrov syn. Opustená matka Šrobárová zostala zrazu bez príjmu, ako advokát po rozvode rodičov vlastného otca zažaloval, aby pre&nbsp;ňu vytĺkol aspoň nejaké peniaze.

Nečudo, že Šrobára rozchod s&nbsp;prvou rodinou i&nbsp;so súdiacim sa synom traumatizoval. Historici dnes s&nbsp;plnou vážnosťou oceňujú, že sa cez túto ranu osudu vedel preniesť. Okrem spomienok a&nbsp;slávneho mena však zanechal svojej slovenskej rodine len „pár vecí“. „Odmalička sme mali doma obrazy, portréty Vavra Šrobára. Zostala nám po ňom Šrobárova vila na&nbsp;Čapkovej, ďalšia jeho vila v&nbsp;Prahe. Môj ujo, ktorý žije v&nbsp;Prahe, si z&nbsp;nej nechal starožitný nábytok,“ tvrdí Fedor, ktorému sláva, na&nbsp;rozdiel od&nbsp;alkoholu, vraj do&nbsp;hlavy nikdy nestúpla. „Keď som chodil do&nbsp;školy, doktor Husák bol zaujímavejší než Vavro Šrobár. Hoci sa angažoval v&nbsp;SNP, ale nie v&nbsp;komunistickej časti.“

Národovec Vavro sa však najprv nevedel naučiť riadne po maďarsky a&nbsp;za protimaďarské názory si odsedel pár mesiacov v&nbsp;Segedíne. Jeho pravnuk, inak skončený inžinier ekonómie, je z&nbsp;iného cesta. „Som pacifista globalista. Teším sa z&nbsp;Európskej únie,“ približuje nám svoj svetonázor.

S menom pradeda sa môže Fedor stretnúť na&nbsp;Ondrejskom cintoríne, ale aj v&nbsp;Trenčianskych Tepliciach, kde štátnik odišiel žiť na&nbsp;penziu. Na Šrobárovej ulici, na&nbsp;Moste slávy, dnes pribíjajú filmové hviezdy pamätné tabule. A, samozrejme, Fedor Šrobár pri tom nemôže nikdy chýbať. Stihol si už medzitým doberať aj producenta filmového festivalu Jána Kováčika. „Raz som mu hovoril, že keď nebude platiť nájomné, dám mu tie tabule strhnúť. Jedine, že by mi tam aj moju pribili. Povedal, že nie je problém, ale zo&nbsp;spodnej strany mosta,“ smeje sa.

Medzi smotánku Fedor prenikol ešte za socializmu ako vyhadzovač v&nbsp;legendárnom Véčku. Bol tam stále a&nbsp;poznal všetkých. Odvtedy sa mu sypú pozvánky, už nielen poštou, ale aj e-mailom.&nbsp; Nie všade je však vítaný. Na jednej z&nbsp;akcií radšej vyvesili jeho podobizeň s&nbsp;nápisom Unwanted (Nežiaduci) priamo na&nbsp;dvere - lietajúce. Oznam si tak postrach večierkov nevšimol a&nbsp;prešiel dnu ako vždy.

„Prišla za mnou Erika Judínyová, či nevidím, čo je na&nbsp;dverách. Aj Milan Kaliňák sa potom pýtal. Ale keď som už bol vnútri, tak som zostal,“ krčí plecami Fedor, ktorý sa, rovnako ako pradedo, pre&nbsp;vlastnú zaneprázdnenosť rozviedol. A napriek intenzite žúrovania, ktoré sa stalo zmyslom jeho života, stále nepociťuje únavu. „Horšie je, keď je dva, tri dni po sebe večierok a&nbsp;štyri dni nie je nič. Každý druhý deň za sebou, to by bolo ideálne. Vždy treba druhý deň na&nbsp;rekonvalescenciu. Na poslednom OTO-vi sme pili celú noc a&nbsp;celý deň a&nbsp;kým som prišiel domov, už bola tma,“ dodáva.

Čo sa deje priamo na&nbsp;párty, je Šrobárovi jedno. Vraví, že aj ľuďom, ktorí po polnoci aj tak nevnímajú, čo sa deje. Hoci už zaspal všelikde - v&nbsp;kuloároch sa tomu hovorí „šrobárovské uzavretie večierka“ -, najviac vyvádzal na&nbsp;vlaňajšom odovzdávaní českých filmových cien. Na hudobné sa nedostal vraj pre&nbsp;zle okopírovanú pozvánku, no po Českom levovi sa prebudil až v&nbsp;sanitke. Záľubu v&nbsp;alkohole netají.

„Pili sme s&nbsp;kamarátom noc predtým. Cestou do&nbsp;Prahy sme sa na&nbsp;každej pumpe zastavili a&nbsp;dali pivečko. Na Českom levovi som ešte doplnil zásoby. Do jedného vestibulu natlačili tritisíc ľudí, nechcelo sa mi čakať, tak som ľuďom bral z&nbsp;tanierov. Ochrankári ma vyhodili cez jeden vchod, obehol som Václavák a&nbsp;vošiel druhým. Taký vyčerpaný som si tam niekde ľahol. Kamarát bol duchaprítomný, prikryl ma nejakým transparentom. Ale ja som sa mrvil, padlo to. Mysleli si, že som mŕtvy, niekto zavolal záchranku. Došli s&nbsp;nosidlami a&nbsp;v sanitke ma začali kriesiť. Tento rok som sa na&nbsp;Českom levovi správal už slušne,“ rozpráva pokojne Šrobár, ako keby nebolo nič prirodzenejšie. A exkluzívne nám prezradil aj to, nad čím si už roky lámu hlavy celebrity, novinári aj jemu podobní.

Koľko ho stojí „bronz“, ktorý mu z&nbsp;tváre nemizne za žiadneho ročného obdobia. On tvrdí, že v&nbsp;živote si za služby v&nbsp;soláriu neplatil. „Kamarát ho má doma a&nbsp;nechce mi tam dovoliť chodiť. Niekedy však on odpadne skôr než ja, tak zneužijem jeho dobrotu a&nbsp;skvelý spánok. A vbehnem do&nbsp;solárka proti jeho vôli a&nbsp;niekedy tam aj zaspím. Vždy, keď ma prichytí, chce odo mňa, aby som mu kúpil nové trubice. Ale keď ma neprichytí, tak sa nepriznám,“ dodáva Fedor, na&nbsp;ktorého sa stačí raz pozrieť. A zapamätáte si ho do&nbsp;konca života.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/kral-vecierkov-je-mrtvy-takto-nastavoval-zrkadlo-slovenskej-smotanke/2?utm_campaign=KS&amp;utm_medium=interlinkKS&amp;utm_source=P1D" target="_blank" rel="noopener">Fedor Šrobár poznal v Bratislave takmer každého a naopak. Aj podľa snímok z nášho archívu, nájdete ich vo fotogalérii.</a>

Kráľ večierkov je mŕtvy! Takto nastavoval zrkadlo slovenskej smotánke

Kristína Dugovičová

Autor článku

Kristína Dugovičová

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

Výber pre vás