Janka Fialová

<a href="http://www.stephaniegengotti.com/index.html" target="_blank" rel="noopener">Stephanie Gengotti</a> objavila svet cirkusu pri natáčaní Cirque Bidon v roku 2016, francúzskej cirkusovej skupiny, ktorá cestuje v karavane ťahanom koňmi. Bola to jej prvá práca v súčasnom cirkusovom svete, ktorý opustil tigre a slony v prospech predstavenia založeného na divadle. V týchto nových cirkusoch - najväčšom a najznámejšom Cirque du Soleil - sa ľudskí umelci dostávajú do centra scény so zmesou drámy, akrobacie, umenia a tanca.

"Vždy som si myslela, že cirkus je tradičným miestom so zvieratami a podobnými vecami, aké som videla, keď som bola malá," hovorí Gengotti. "Ale keď som to videla, ocitla som sa na inej planéte." Cirque Bidon naštartoval zvedavosť fotografky, ktorá chcela zistiť, aké to je, žiť na cestách s rodinným cirkusom. Nasledovala tri cirkusové rodiny z rôznych častí Európy, cestovala s každým z nich asi desať dní, aby okúsila všetky aspekty kočovného života cirkusantov. "Snažila som sa s nimi žiť, akoby som bola členom rodiny," hovorí Gengotti. "To znamenalo aj pomáhať s varením, upratovaním, roznášaním letákov, starostlivosťou o deti." Fotografie, ktoré vznikli, sa na samotný výkon cirkusantov zameriavajú len veľmi málo. Namiesto toho približujú každodenný život. Gengotti bola cirkusovým životným štýlom čoraz viac ohromená. Našla pomalší život, ktorý sa zdal byť návratom do bežných dní, útekom pred digitálnymi rozptýleniami a rozmarmi v spoločnosti, ktorá stratila všetku svoju poéziu.

Späť doma, v Ríme, hovorí: "Ráno vstávam a začnem sa naháňať, nezastavím sa až do noci. V cirkuse je čas veľmi pomalý. Jeden deň skutočne trvá jeden deň." Počas svojej cesty zachytila deti na moste v Les Pêcheurs de Rêves (Rybári snov), malú skupinku, ktorú tvorí francúzsky manžel a manželka Vincenta a Florence Duschmitt, ktorí sú spolu na ceste dvadsať rokov. Ich deti, 10-ročná Zoran a 13-ročná Zia, nevystupujú v šou, ale svojich rodičov sprevádzajú na cestách, pretože škola im tento spôsob fungovania odobrila a vyzdvihla umeleckú formu, ku ktorej sú vedení. Duschmittsova atuálna šou ukazuje milostný príbeh medzi párom klaunov - odrzkadľuje ich vlastný život v sérii komických scén a akrobatických akcií, ktoré vyvrcholia tancom milovníkov. Florence opísala svoj výkon ako "vizuálnu poéziu". "Trošku trvalo, kým sme urobili skutočný príbeh bez textu, aby sme boli zaujímaví od začiatku do konca, aby to malo zmysel," hovorí. Ako sa vyjadrila, fotky Stephanie ju preniesli späť do šťastného leta stráveného na francúzskom vidieku. "&nbsp;Bolo naozaj zaujímavé vidieť nás jej očami, so slnkom v Avignone," hovorí.

Život s cirskusantskou rodinu sa Stephanie zapáčil. Ako hovorí, vždy, keď z kočovného cirkusového sveta príde do normálneho života, vie, že sa tam zase vráti. "Páči sa mi myšlienka byť súčasťou rodiny, ktorú si vyberiete, a tiež ich zmysel pre slobodu," hovorí. "Nemusia reagovať na žiadneho šéfa, nemusia žiadnemu šéfovi byť vďační. Sú majiteľmi vlastného života."

Stephanie Gengotti žije pre cestovanie a fotografovanie. Kto sa pozrie na jej fotky, cestuje spolu s ňou. Má francúzsko-talianske korene, ale jej domov je v Ríme. Odtiaľ štartuje na mnohé prieskumy a výlety. Jej rodičia, obaja pracujúci v letectve, jej umožnili cestovať po celom svete už od raného detstva. Bez pokrytectva alebo falošných mýtov: mala len sedem rokov, keď ju otec odviezol do Bombaja a ukázal jej ulicu, na ktorej boli malé deti nútené k prostitúcii. Možno práve preto sa okamžite naučila pozerať sa na okolie globálne, s neodolateľnou potrebou rozprávať a vstúpiť priamo do najmenej skúmaných aspektov ľudskej spoločnosti . Od cigánskych táborov až po vzdialené africké dediny, zmiešané portréty a krajina, ako rôzne časti jedného celku. Jej oči neposudzujú realitu. Sleduje ľudí a hovorí o najintímnejšej a najtajnejšej strane ľudí a životného prostredia. Jedným z projektov, ktorým sa venovala bol projekt "9 mesiacov", ktorý trval dva roky. Príbeh dospievajúcich matiek v Neapole bol neskôr publikovaný v knihe, ktorú vydal francúzsky vydavateľ. Výnimočnosť Stephanie spočíva v jej potrebe vytvoriť si empatický a priamy vzťah s objektom, ktorý fotí. Žije v tom istom dome ako ľudia, ktorých fotografuje, zúčastňuje sa ich kažodennej rutiny. Jej práce boli vystavené na talianskych a medzinárodných umeleckých galériách a festivaloch.

Nahliadnite do čarovného života európskych cirkusantov: Súčasný kočovný život vás dostane!

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Výber pre vás