Filip Szórád

Všetko sa zmenilo v jednom okamihu. Sedemnásťročná študentka kyjevského baletného konzervatória Emília Berezinová sa práve vracala s mamou domov, parkovali v podzemnej garáži, keď začuli výbuchy. <em><strong>„Pri dome nám začali padať bomby. Zostali sme v šoku. Vybehli sme potom hore do bytu, okná sa nám ešte triasli. Nebrali sme si veľa vecí, pobalili si, čo sme prvé uvideli, a utekali na vlakovú stanicu,“</strong> </em>opísala dramatický únik z Ukrajiny mladá baletka. Aj s mamou sa zastavili až v Košiciach.

Z&nbsp;Kyjeva sa dostali nočným vlakom, no rovnakú stratégiu zvolili mnohí ďalší. <em><strong>„Nepredávali lístky, brali všetkých ľudí, ktorí utekali pred vojnou, takže v&nbsp;jednom kupé sme boli natlačení desiati. A&nbsp;spali sme na podlahe. Kto stihol, vošiel do vagóna, kto nie, mal smolu,“</strong></em> doplnila mama Viktória.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/df4dcb14-9b79-446c-8d5d-9e0ee5a3b15d_phppdafge.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13235485" data-embed-id="7412564">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">BUDÚCA BALETNÁ HVIEZDAŠtudentka baletu Emília z Kyjeva, vľavo, je v Košiciach len dočasne. Chce sa dostaťna prestížnu umeleckú školu do nemeckého Stuttgartu.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">JÚLIUS DUBRAVAY</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Slovenské hranice prekročili ženy iba s&nbsp;dvoma taškami. Vyzdvihli si ich známi zo Štátneho divadla v&nbsp;Košiciach, dali im teplé jedlo a&nbsp;ubytovali ich v&nbsp;priestoroch divadla na Malej scéne. Nie náhodou. <em><strong>„Do košického divadla sme predtým chodili na tréningy s&nbsp;baletným súborom, aby sme si uchovali tanečnú formu,“</strong> </em>priblížila Emília. V&nbsp;Košiciach - podobne ako desiatky ďalších ukrajinských umelcov, ktorých tam prichýlili - s&nbsp;mamou nepobudnú dlho, ich kroky budú po pár dňoch pravdepodobne smerovať do Česka či Nemecka, najlepšie tam, kde nájdu baletnú školu. <em><strong>„Teraz riešime otázku, kam pôjdeme ďalej.“</strong></em>

Na hornom poschodí divadla na Malej scéne sa nachádzajú služobné byty, kde domáci zvyčajne ubytovávajú hosťujúcich umelcov. V&nbsp;chodbe pred izbami sme minulý týždeň stretli aj dvadsaťročnú baletku Národnej opery Ukrajiny v&nbsp;Kyjeve Dianu Stetsenkovú. Tá prišla do Košíc bez príbuzných. Jej mama pracuje dlhodobo v&nbsp;Poľsku, otec išiel pomáhať brániť Ukrajinu. Pomocnú ruku jej podala kamarátka z&nbsp;detstva Vlada Ševčenková, ktorá sa pred troma rokmi odsťahovala z&nbsp;Kyjeva a&nbsp;rozšírila enklávu ukrajinských umelcov v&nbsp;košickom baletnom súbore.

<em><strong>„Keďže sme dobré kamarátky, skontaktovala sa so mnou, aby som prišla na Slovensko. Nechcela som odchádzať z&nbsp;Ukrajiny, ale priateľ ma poslal. Už sme tam zostali z&nbsp;našich rodín len my dvaja. On nemohol odísť, jeho cez hranice nepustili. Ešte s&nbsp;dvoma ďalšími kamarátkami sme išli pešo na hranice do Uble, stáli sme tam trinásť hodín,“</strong> </em>hovorí Diana a&nbsp;začne sa jej kotúľať po tvári slza, ktorú rýchlo zotrie. Vydoluje zo seba úsmev. <em><strong>„S&nbsp;priateľom si stále píšeme, stále si voláme,“</strong></em> dopĺňa.

A&nbsp;nielen s&nbsp;ním, celý baletný súbor, ktorý utiekol pred vojnou z&nbsp;Kyjeva, zostáva v&nbsp;kontakte online. <em><strong>„Máme takú skupinu, čo sme divadelníci, a&nbsp;tam si píšeme, kde kto je, kto čo robí a&nbsp;aké majú plány ostatní. Takto sa podporujeme a&nbsp;udržiavame kontakt.“</strong></em> Baletka priznáva, že aj keď teraz pôjde za mamou do Poľska, najradšej by sa vrátila domov.

Po Dianinom odchode bude jej kamarátka Vlada pomáhať krajanom ďalej. <em><strong>„My pomáhame tak, že kto po koho pôjde na hranicu, kto má autá, koľko bytov je voľných, kam koho môžeme dať. Veľa ľudí uteká a&nbsp;ja to čiastočne vybavujem,“</strong></em> prezradila Vlada. Ako nocľah poskytuje utečencom aj byt, v&nbsp;ktorom sama v&nbsp;Košiciach býva. <em><strong>„Oni sú veľmi vďační, ale stále sa sami seba pýtajú čo ďalej. Ani ja neviem, čo bude ďalej. Ja tam tiež mám rodinu. Mne prišla mama so sestrou a&nbsp;ostatná rodina zostala na Ukrajine. Babka s&nbsp;dedkom aj brat,“</strong> </em>hovorí so zarmúteným hlasom ukrajinská tanečnica.

Generálny riaditeľ Štátneho divadla v&nbsp;Košiciach Ondrej Šoth priblížil, že za dva týždne prichýlili už viac ako päťsto Ukrajincov, z&nbsp;ktorých väčšina sa pobrala ďalej. V&nbsp;začiatkoch úplne nevedeli, ako majú postupovať. <em><strong>„Hneď po vypuknutí vojny sme už druhý deň boli na hraniciach, len sme boli možno tak detinsky naivní, že tam prídeme po niekoho. A&nbsp;potom sme tam čakali dvadsaťsedem hodín. Nevedeli sme to zorganizovať,“</strong> </em>uviedol s&nbsp;tým, že teraz jazdia po utečencov až v&nbsp;momente, keď im dajú vedieť, že prešli cez colné kontroly. Prioritou sú pre nich tí z&nbsp;umeleckých kruhov.

Všetko už rieši divadelný krízový štáb, prerozdelili úlohy svojim členom a&nbsp;rozhodli sa ubytovať Ukrajincov najmä v&nbsp;priestoroch pre hostí v&nbsp;divadle na Malej scéne. <em><strong>„Nestačia nám ubytovacie kapacity, tak sme sa dohodli, že niektorí tanečníci, ktorí nemajú ešte deti, ubytujú utekajúcich Ukrajincov. Niektorí opustili svoje chaty či byty a&nbsp;tie dali k&nbsp;dispozícii,“</strong></em> vysvetlil Šoth.

Humanitárna katastrofa v&nbsp;Košiciach?

Poskytnuté ubytovacie jednotky rýchlo menia obyvateľov. „<em><strong>Väčšinou je to tak, že sú tu na jednu alebo dve noci. Niektorí išli ďalej do Bratislavy. Väčšina z&nbsp;nich však nechce ostať na Slovensku. Majú rodiny v&nbsp;Česku či v&nbsp;Nemecku. Poberajú sa ďalej do Európy,“</strong> </em>vyhlásil manažér divadla Svjatoslav Dohovič. To, že krízová situácia v&nbsp;Košiciach viac-menej stojí a&nbsp;padá na iniciatíve dobrovoľníkov a&nbsp;samospráv, odkázal vláde minulý týždeň aj primátor Košíc Jaroslav Polaček.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/prespava-kosickom-divadle-priatelom-stale-piseme-tvrdi-ukrajinska-baletna-hviezda" target="_blank" rel="noopener">FOTO ukrajinských utečencov, ako žijú v košickom divadle, v GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

Podľa neho sa mesto ocitlo na hrane humanitárnej katastrofy. <em><strong>„Cez deň sa tu premelie asi 1&nbsp;500 ľudí,“</strong></em> povedal nám o&nbsp;situácii v&nbsp;hotspote pri košickej stanici. <em><strong>„Prevádzka takého zariadenia stojí asi 10-tisíc eur denne, len jedlo je vyše 5-tisíc eur. Všetko dnes funguje na dobrovoľníctve. Až na malé veci je to tu zabezpečené sponzorsky alebo od ľudí. Ale to nie je udržateľné. Ak chce štát do tohto procesu zapojiť samosprávu, potrebuje jej dôverovať, dať jasné pokyny a, samozrejme, kryť to finančne. Lebo samospráva nemá dosť peňazí, aby popri svojich úlohách dokázala živiť aj toto,“</strong> </em>doplnil. Jeho ostré slová, zdá sa, padli na úrodnú pôdu a&nbsp;po viac než dvoch týždňoch začal začiatkom týždňa starostlivosť o&nbsp;utečencov preberať na svoje plecia aj štát.

Prespáva v košickom divadle: S priateľom si stále píšeme, tvrdí ukrajinská baletná hviezda

Filip Szórád

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Prespáva v košickom divadle: S priateľom si stále píšeme, tvrdí ukrajinská baletná hviezda

Filip Szórád

Súvisiace články

Krivda?: Grendel verejným statusom prekročil hranicu. Toto sa v slušnej spoločnosti nerobí

Skončil ako chatár: Expodpredseda parlamentu Hrnčiar prerobil horskú chatu za polmilióna eur

Obracia sa Nosáľ v hrobe? O budúcnosti jeho Lúčnice rozhodujú aj dve Češky

Dorota Nvotová pod paľbou rozzúrenej rivalky: Odkedy je bývalý s ňou, nestará sa o nič

Čože je to päťdesiatka: Minister Vlčan vliezol do chomúta

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás