Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Žije, ako spieva. Agáta Kováčiková (22) o sebe tvrdí, že našla zaľúbenie v ľudových piesňach, ktoré opisujú tradičný život na vidieku. A tomu prepadla aj v súkromí. Najšťastnejšia je ďaleko od ruchu mesta, v obci Konská. V chalúpke, ako starú drevenicu nazýva, akoby sa zastavil čas. Nebyť televízora či chladničky, interiér by pripomínal príbytky našich starých rodičov.

„Bratislava má svoje čaro, ale viac ma baví zdravý sedliacky život. Práca na poli, v záhrade, do toho sliepočky, ale aj varenie či pečenie. A rannú kávičku u nás na podstienku nenahradí nič,“ vyznáva sa mladá speváčka z Lúčnice.

Keď sme Agátu Kováčikovú navštívili v chatrči neďaleko Žiliny, privítala nás ako pravá slovenská gazdiná - vlastnoručne upečeným tvarohovým koláčom a limonádou v hrnčekoch s folklórnym motívom. Pri obdivovaní drevenice nám s priateľom Rolom rozpovedali pozoruhodnú históriu približne osemdesiatročnej chalupy. Keď ju rodičia jej partnera kupovali, plánovali dom prerobiť na svoj obraz. Veľmi rýchlo si to však rozmysleli.

„Dozvedeli sme sa, že pôvodne tu žila veľmi chudobná rodina. Predtým ich prichýlil vždy nejaký gazda, ktorému sa za to starali o kone a hospodárstvo. Keď sa raz na kostole rúcala stará zvonica, farár navrhol, že z dreva, ktoré ostalo, spravia pre tú rodinu chalupu. Aby mohli bývať vo svojom. A tak sa aj stalo. Veríme, že toto miesto je požehnané, tak sme všetko nechali v pôvodnom stave. Niekedy večer, keď sme úplne ticho, počujeme, ako sa nám červíčky zavrtávajú do dreva, ale čo už,“ rozhovorili sa na úvod zaľúbenci.

Zoznámili sa, keď mala Agáta osemnásť rokov a zakrátko spolu začali žiť. „Od začiatku som vedela, že Rolko je šialenec a že nám bude spolu fajn. Veď si len zoberte, že na prvé rande sme išli pozorovať východ slnka.“

Folkloristku preto netrápi ani pätnásťročný vekový rozdiel. „Ja by som mladšieho nechcela. Odmalička spievam a pohybujem sa medzi staršími ľuďmi, takže inak to ani dopadnúť nemohlo,“ uvažuje. Tak ako Rola si Agáta na prvý pohľad zamilovala aj drevenicu v Konskej. „Keď ma sem vzal prvýkrát, bol máj a krásne svietilo slniečko. Pôvodne to bola len skúšobňa jeho kapely, takže všade boli bubny, gitary, debny a kilometre káblov. Musela som to tu teda zútulniť.“

V interiéri sú dnes okrem hudobných nástrojov dva staré šijacie stroje a chajdu niekdajších časov pripomína voňavý drevený nábytok, pec, výšivky, háčkované dečky, knižnica či postavičky zo šúpolia. Rozprávkovú atmosféru narúšajú len tabuľky s vtipnými anglickými sloganmi, ktoré si majitelia priniesli z ciest po svete. Domácim sa pod nohy pletie čierna mačka, ktorú Agáta nazvala podľa známej rómskej skladby Odi Kalí Mačkica.

Aby sa Agáta s Rolom priblížili sedliackemu životu čo najbližšie, chovajú sliepky a nesmrdí im ani záhradníčenie. „Sadím a starám sa tu o paradajky, mrkvu, fazuľu, zemiaky. Mám to rada. Pripomína mi to detstvo, keď som so starkou chodila na pole. Som tomu veľmi rada a užívam si to. Som šťastná, že môžem reálne žiť tak, ako spievam v pesničkách,“ vyznáva sa speváčka.

Folkloristka nerepce ani na Bratislavu. „Tam žijem život obyčajnej baby, ktorá sa vyoblieka, namaľuje a s kamoškami vyrazí do mesta. Na diskotéky však veľmi nie som. Oveľa viac sa zabavím na obyčajných dedinských zábavách v kulturáku, kde hrajú slovenské ľudové odrhovačky a skladby z Repete. Uprednostňujem spoločenský tanec, pri ktorom sa ľudia zbližujú. To je to najkrajšie. Takto sa predsa odjakživa hľadali páry. Ja som si každého svojho frajera vytancovala,“ zašvitorí mladá žena.

Spievanie má Agáta podľa vlastných slov ešte radšej. Pozoruhodný talent prejavila už ako jedenásťročná. „Našiel ma jeden učiteľ a ako hotovú speváčku ma dosadil do kapely s ľudovou hudbou, kde predtým spievala pre mňa najlepšia súčasná folklórna speváčka Petra Vraňáková. Možno som vtedy bola najmladšia sólistka na Slovensku. Ako štrnásťročná som už spievala na svadbách. Čepčenia, odobierky, to bolo krásne,“ rozplýva sa.

Školáčka pri prestupe do svadbovej kapely musela zľaviť zo svojich umeleckých nárokov a prispôsobiť sa novému repertoáru. „Prišla som k nim z perfektnej kapely, hrdá, že ovládam echt krásne slovenské folklórne diela a oni chceli odrhovačky ako Na Orave dobre alebo Mám ja hrušku. Povedala som im, že to spievajú starí opití chlapi, nie je to umenie a ja to spievať nechcem. Vysvetlili mi, že svadby nie sú koncerty a že tu robíme ľuďom radosť a vytvárame zábavu. Takže teraz ovládam všetky odrhovačky a keď sa ocitneme na nejakej oslave, ťahám celú zábavu ja,“ smeje sa Agáta. Priznáva aj ďalšie benefity. „Skvelé bolo, že som už ako malá dokázala na seba zarobiť peniažky, takže mi v škole závideli nové oblečenie, ktoré som si kupovala. Navyše som pri dospelých chlapoch, s ktorými som spievala, rýchlejšie dospela a naučila sa komunikovať.“

Agátina kariéra vyvrcholila splnením sna - prijali ju do súboru Lúčnica. „Mala som sedemnásť rokov a po úspešnom konkurze som bola prešťastná. V súbore je nás šesť speváčok, voláme sa spevuľky, no, samozrejme, musíme byť aj tanečne zdatné. Keď máme tesne pred vystúpením a začujem zvučku Lúčnice, až sa mi chce plakať od radosti, že môžem byť súčasťou niečoho takého krásneho. Pripadá mi ako sen robiť umenie, ktoré teší už toľko generácií a nielen na Slovensku,“ vyznáva sa vďačná príbuzným, že u nej vypestovali lásku k folklóru.

„Pri svojej staršej sestre, ktorá je talentovaná maliarka a sklárka, som sa učila hrať na klavíri, gitare, flaute. Spev bol samozrejmosť. Narodila som sa vo Zvolene, Podpoľanie je dodnes mojou srdcovkou. Potom sme sa presťahovali na Oravu do Dolného Kubína, kde to folklórom doslova žije. Dodnes si tam ľudia neustále spievajú. Spomínam si, ako sme so starkou párali perie, chodili zbierať bylinky či hrabať trávu pre zvieratá. Nebolo dňa, aby sme si nezaspievali,“ hovorí.

Je známe, že slovenský folklór je taký členitý a bohatý ako zrejme nikde vo svete. Regióny, ale aj niektoré obce majú špecifické nárečie. „Vždy, keď spievam v nejakom regióne, snažím sa vyberať ich skladby. Nemiešam ich a nemám to rada ani u iných. Pri svadbách je azda jedinou výnimkou odobierka Zbohom ostávajte. To je naozaj veľký celoslovenský hit,“ pripomína skladbu, ktorú najviac preslávila Darinka Laščiaková.

Agáta má prirodzene najradšej piesne, ktoré pochádzajú z Oravy, kde vyrastala. Zároveň nám fundovane vysvetľuje rozdiely medzi regiónmi, ktoré bežný poslucháč zrejme nezaregistruje.

„Horná Orava je výnimočná goralskou hudbou. Špecifická je najmä tým, že je veľmi rázna a hlasitá. Dolná Orava sa zas trochu podobá Liptovu. Známy je napríklad Žaškov, kde dodnes rozprávajú krásnym nárečím. Kroje však majú oproti hornej Orave alebo Liptovu podstatne chudobnejšie. V okolí Oravskej Polhory a Sihelného sa zas zachovala Gajdošská dvojka zložená z huslí a gájd,“ hovorí folkloristka.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/sedliacka-roku-2021-drevenici-zije-zivot-starych-materi-boku-frajera-rockera" target="_blank" rel="noopener">FOTO : Pozrite GALÉRIU. Takúto krásu skrýva drevenica ako vystrihnutá z rozprávky&nbsp;</a>

Pripomína tiež, že veľká členitosť a rozdielnosť slovenských regiónov je svetový unikát. „Je krásne ctiť to nielen v piesňach, ale aj v krojoch. Vlastním ich niekoľko a ďalšie mám k dispozícii v Lúčnici. Vždy, keď mám nejaký na sebe, je to pre mňa sviatok. Ľudia ich často vyhadzujú a pália. Netušia, akú obrovskú cenu majú,“ prezradí na záver.

Pozrite si videoklip Svetluška s Agátou Kováčikovou&nbsp;

Sedliačka v roku 2021: V drevenici žije život starých materí. Po boku frajera rockera

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Sedliačka v roku 2021: V drevenici žije život starých materí. Po boku frajera rockera

Erik Kollárik

Súvisiace články

Nádej pre Desmod: Takto krízu v kapele vyriešila skupina Team s Paľom Haberom

Konečne pravda: Bratovi speváka Jiřího Schelingera slovenský anonym poslal tajnú pitevnú správu

Deň matiek na sociálnych sieťach odhalil aj pochybnosti prezidentky Čaputovej

Zvládne to? Maja Velšicová musí opustiť vilu za takmer dva milióny eur. Pozrite na ten luxus

Svadba, akú ste nevideli: Dcéra Feldekovcov sa dnes vydala v netradičných šatách. Pozrite

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás