Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Medzi odborníkmi a milovníkmi tanečného umenia patrí meno Akram Khan (50) k svetovej špičke. Divadlá vo veľkých metropolách sa pretekajú v lukratívnych ponukách, aby ho získali na spoluprácu, no on najnovšie uprednostnil Košice. Okrem toho, že spoluprácou s tamojším národným divadlom splnil sen riaditeľovi Ondrejovi Šothovi, mal na to ešte jeden dôvod. Ako choreograf tam pôsobí jeho blízky priateľ a spolupracovník Andrej Petrovič. „Dlho pochyboval o tom, že by mal Akram záujem pracovať práve v Košiciach. Tak som Andrejovi navrhol, aby mu odfotil a poslal naše divadlo,“ prezrádza riaditeľ Ondrej Šoth praktiky, ako lámali slávneho tanečníka a choreografa, aby pricestoval na Slovensko.

Akram Khan na spoluprácu privolil, no v divadle aj tak nemali vyhraté. Problémom boli peniaze. „Ministerstvo kultúry sme každý rok žiadali o financie, no odmietali nás. Dostalo nás to do obrovskej hanby. Chápete? On chcel prísť, ale nemali sme ho z čoho zaplatiť. Andrej Petrovič sa za náš štát musel neustále ospravedlňovať, pretože umelec ako Akram nie je zvyknutý na to, aby ho niekde odmietali. Zlomilo sa to až tento rok vďaka súčasnému ministerstvu kultúry a ministerke Šimkovičovej. Až oni dokázali oceniť tohto velikána a mohli sme sa pustiť do prípravy,“ prezrádza ďalej riaditeľ Šoth. Významne taktiež pripomína, že pre kariéru Akrama Khana je to historicky prvá práca v strednej Európe a pre kredit Slovenska vo svete mimoriadna prestíž.

Akram Khan sa s vedením divadla dohodol na uvedení hneď dvoch predstavení z jeho tvorby. „Najprv som ukázal zrelú tvorbu, predstavenie Dust (Prach) z roku 2014, a potom začiatky, z ktorých som vychádzal, predstavenie Kaash (Keby len), ktoré malo premiéru v roku 2002,“ poznamenal Akram. Jednoznačná voľba bola najmä pri predstavení Dust. „Vytvoril som ju pre Anglický národný balet ako spomienku na sté výročie prvej svetovej vojny. Hovorí o postavení žien vo vojne. Mnohé prvýkrát pracovali v továrni, nešťastné strácali mužov, bratov aj synov,“ vysvetľuje.

Na tanečníkov mal pri tvorbe požiadavky, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. „Spolu s asistentmi nám prízvukoval, že viac ako na hudbu sa máme sústrediť na emóciu a tak pracovať s telom. Odmietal herectvo, zážitok na javisku chcel autentický,“ prezrádza tanečnica Nina Ravasová. Akrama Khana preslávilo aj výrazné využívanie indického tanca kathak v jeho dielach. „Ide o dosť náročný indický tanec starý tisíce rokov. Mal podmienku, že súbor dva mesiace nesmie hrať žiaden iný repertoár, len skúšať jeho diela. Skôr ako prišiel on, poslal k nám piatich asistentov, ktorí pracovali s tanečníkmi. Boli veľmi prekvapení, pretože o necelé tri týždne to mali už veľmi kvalitne naštudované. Mysleli si, že to pôjde ťažšie, lenže náš balet je zvyknutý tancovať všetky žánre, aj folklór. Bol som na nich veľmi hrdý. Všetko sú to nádherní ľudia. Radosť na nich pozerať,“ vyznal sa ďalej riaditeľ Ondrej Šoth.

Pred premiérou predstavení pricestoval Akram do Košíc dovedna trikrát. Choreograf a zároveň supervízor predstavení Andrej Petrovič mu priebežne posielal videá zo skúšok. „Bolo sympatické, že keď pricestoval, neukazoval tanečníkom hneď kroky. Najprv sa s nimi porozprával a vysvetlil im, o akú emóciu mu ide,“ opísal Šoth zákulisie spolupráce.

Predstavenia napokon dopadli nad očakávanie tvorcu. „Okrem toho, že súbor odviedol perfektnú prácu, páčilo sa mi, že bolo plné divadlo a medzi divákmi veľmi veľa mladých ľudí,“ vyznal sa Akram. Riaditeľ Šoth jeho prítomnosť využil aj na odhalenie čestnej lóže manželskej tanečnej dvojice Andreja Halásza a Marileny Tóthovej Halászovej. Vedno založili tanečné oddelenie konzervatória v Košiciach, no pôsobili vo všetkých významných divadlách a súboroch Československa. Tanec vyučovali aj v Bagdade či Prahe. Okrem iných bol ich študentom aj Ondrej Šoth. „Akramovi som chcel z vďaky venovať drienkovicu, no odmietol, vraj nepije. Nadšený bol však z tričiek so slovenskými ľudovými motívmi,“ dozvedeli sme sa ďalej od riaditeľa.

Akram si pobyt v Košiciach pochvaľoval, očarilo ho nielen divadelné prostredie, ale aj mesto. „Prišiel som v decembri, v apríli a teraz v októbri. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože som tu zažil tri ročné obdobia. Zima bola pre mňa veľmi tvrdá, ale aj tak to bolo krásne. Košice vnímam ako veľmi kultúrne mesto, no nie také hektické ako iné veľkomestá. A tie krásne budovy. Keď sme sa presúvali taxíkom, obdivoval som architektúru. Trochu mi to pripomína Petrohrad, kde vyrastal Stravinskij. Je to ten istý druh budov, krásne a farebné,“ povedal.

Šimkovičová pustila peniaze: Divadlu zaplatila indického tanečníka, ktorého sama obdivuje

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Plus TV

Futbalista Mak v roku 2020 počas Veľkej noci nechal nahliadnuť do svojej bratislavskej vily

(Ne)príťažlivá demokracia sa odklonila. Sme spoluvinníci

Mireille Mathieu je už v Bratislave: Slovákom pozdravila a pozvala na koncert

Výber pre vás