Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Herečka Nitrianskeho divadla Gabriela Dolná (65) si neužíva obrovskú medializáciu, no fanúšikovia a filmoví tvorcovia jej prirodzené herectvo vynášajú do výšin. „Gabika? To je slovenský národný chameleón a veľká herečka,“ prehovorila o nej scenáristka a režisérka Mariana Čengel-Solčanská, ktorá si bez nej nevie predstaviť žiaden svoj film. „Obhliadka, Láska na vlásku, Únos, Sviňa a najnovšie ju mám aj vo filme Slúžka,“ dodala Solčanská.

Herecké umenie pani Dolnej je možno aj preto tak presvedčivé, že ju už mnohé roky sužuje veľká tragédia s ktorou sa nevie vysporiadať. Ako dvadsaťdeväť ročná sa stala vdovou.&nbsp;

„Je to nešťastie, ktoré si budem so sebou niesť po celý život,“ vyjadrila sa herečka, ktorá o svojho manžela prišla ako mladá mamička päťročného syna Vladka a ešte nenarodenej dcéry Táničky.

O okolnostiach smutnej udalosti sa herečka podelila aj s priateľmi na sociálnej sieti. „Dopil svoju rannú kávu, objal ma, pobozkal, stihol povedať ako nás ľúbi a odišiel do práce. Vyčkala som pri dverách, kým nenastúpil do výťahu, podišla som k oknu a zamávala... Písal sa 6. február roku 1985. Pod srdcom mi tĺklo srdiečko mojej nenarodenej dcéry Tatiany. Pamätám, akoby to bolo dnes. Vonku mrholilo, ostrý vietor drzo šľahal do tváre mokré, ľadové kvapky. Mrzlo, šmýkalo sa a vôbec sa nám s Vladuškom, vtedy ešte len päťročným, nechcelo do toho nečasu,“ ľahkým perom detailne opísala atmosféru osudného dňa.

Gabriela Dolná vtedy bola členkou divadla v Prešove a svet sa jej pri milujúcom manželovi Vladimírovi zdal gombičkou. Kým sa vráti domov, rozhodla sa s malým synom oddávať sladkému ničnerobeniu. „Milovala som chvíle poobedňajšej šiesty. Zababušili sme sa do perín, môj syn, keďže už poznal všetky písmenká, mi čítal z jeho obľúbenej knižky príbehy. Slastne sme sa odovzdali spánku. Veľký Vlado bol vždy presný, dochvíľny, bolo teda veľmi čudné, keď neprišiel z roboty ako zvyčajne,“ uvažovala.&nbsp;

Manžela sa už nikdy nedočkala. Osudnou sa mu stala autonehoda.&nbsp;Najhoršiu správu jej života, Gabriele Dolnej zvestoval kolega z divadla Jozef Stražan. „Zmohol sa len na zopár krátkych slov, ktorým som nerozumela. Zrazu sme sedeli u nich v kuchyni, Kveta Stražanová ma držala za ruky, v očiach slzy a vtedy mi začalo všetko dochádzať. Už nikdy nebude môj život ako predtým, už nikdy ma môj muž neobjíme, nepôjde sa s našim synom sánkovať, nevezme ho na futbal a nikdy neuvidí svoje nenarodené dieťa,“ povzdychla si.

Na svoje deti napokon ostala sama a už sa nikdy nevydala. „Naučila som sa byť otcom i matkou, naučila som sa byť prísna a láskavá zároveň. A naučila som sa s pokorou vzhliadať na život. Moje deti boli, sú aj zostanú to najdôležitejšie v mojom bytí. Len im vďačím, že som tu, že som sa naplno mohla venovať herectvu, ďakujem Bohu, že sme si tak blízki, že bez seba nedokážeme žiť. Pred odchodom do práce som zašla do kostola, pomodlila som sa, poplakala. Pomoc a nádej som hľadala u Boha. A bolo mi lepšie,“ zhodnotila.

„So smrťou blízkeho človeka sa nedá vyrovnať, dá sa s tým len naučiť žiť. Čas je najlepší lekár. Dokáže liečiť, ale nikdy nevytesní spomienky na blízkeho človeka. Odpočívaj v pokoji, Veľký Vlado Dolný,“ odkázala milovanému manželovi do neba.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/slovenska-herecka-zivotnej-tragedii-dopil-rannu-kavu-objal-ma-pobozkal-potom" target="_blank" rel="noopener">Pozrite si GALÁRIU záberov Gabriely Dolnej so svojou rodinou. Takáto bola nevesta</a>

Slovenská herečka o životnej tragédii: Dopil rannú kávu, objal ma, pobozkal a potom…

Erik Kollárik

Autor článku

Erik Kollárik

Výber pre vás