Historici umenia dali hlavy dokopy a diskutovali o sexuálnej ikonografii na španielskych kostoloch. Tisíc rokov starých. Interpretácií majú hneď niekoľko. Píše španielsky El País.

Umenie súlože?

Odkvap v podobe obrieho penisu. Súlož či masturbácia ako súčasť vonkajšej výzdoby kostolov. To všetko sa dá vidieť hlavne v oblasti severného Španielska, na takmer tisícročných kresťanských svätostánkoch. S akým zámerom boli tieto erotické výjavy vytvorené?

Rozlúsknuť túto otázku sa podujali odborníci. Zhromaždili sa na špeciálnom seminári v kláštore Santa María la Real de Aguilar de Campoo v provincii Palencia s názvom Umenie a sexualita v románskych storočiach. Na čo prišli?

Sex náš každodenný

„Niektorí ľudia si myslia, že to všetko má indoktrinizačnú povahu reprezentujúcu to, čo sa robiť nemá, a to silným a jasným spôsobom,“ hovorí José Luis Hernando Garrido z univerzity v Zamore. „Bol by to ale zvláštny výklad, bolo by to, ako dávať tínedžerom pornografické časopisy a povedať im, pozrite, toto je zlé,“myslí si usporiadateľ seminára Jaime Nuño. Prikláňa sa skôr k tomu, že ide o „reprezentáciu každodenného života“.

I historikom na umenie sa jednoznačná odpoveď hľadá ťažko. Môžu sa len domnievať, čo tým naši predkovia v stredoveku chceli povedať. Odborníci hovoria o podnecovaní k sexuálnej aktivite vzhľadom na vtedajšiu vysokú detskú úmrtnosť. Stredovek rozhodne nebol sexuálnym obdobím temnoty a hrôzy. Podľa historičky Palomy Moral de Calatrava „lekári predpisovali pravidelné praktikovanie sexu ako pomoc pre zdravý manželský život, dokonca sa tolerovalo, že kňazi mali sex.“Až prísna gregoriánska reforma v 12. storočí určila duchovným celibát.

Pozrite si sexuálnu výdobu španielskych románskych kostolov:

San Pedro de Villanueva, Astúria
San Pedro de Villanueva, Astúria
Fundación Santa María La Real