Peter Getting

Fenomén, ktorý začínajú skúmať psychológovia a psychiatri, mapujú už teraz umelci. Bratislavská výtvarníčka Ivana Šáteková vzbudila rozruch už predošlou výstavou, na ktorej predstavila ironické výšivky so Slovákmi v krojoch, ktorí vítajú utečencov - hajlovaním. Ivana teraz predstavila novú výstavu, na tú ju inšpirovala práve vlna nenávisti, ktorá sa preliala slovenským internetom - nenávisť spoznala aj na vlastnej koži. Nezvyčajnú výstavu môžete vidieť v banskobystrickej Stredoslovenskej galérii.

„Minulý rok som predstavila projekt, ktorý bol mojím humorným karikovaním slovenského národa. Často sa prezentujeme v ľudovej tvorbe krajší, než reálne sme, a tieto idylické selankovité výjavy som narušila kritickým okom formou výšiviek. Tie poukazovali napríklad na slovenský alkoholizmus, domáce násilie, slabú pomoc invalidom a fašistické tendencie, ktoré sa v poslednom čase rozmáhajú. Ľudia akoby zatvárali oči pred problémami. Pre svoj názor som začala dostávať výhražné správy a nenávistné komentáre. Vrchol bol, keď mi priali rakovinu alebo koncentračný tábor. Kto je toho schopný len za odlišný názor?“

Na vernisáži 26. júna nám Ivana opísala vlastnú skúsenosť, ktorá ju viedla k vzniku nového projektu. Ibaže v projekte Hejtslováci nejde len o nenávisť namierenú voči nej ako umelkyni. Zistila, že podobné, aj brutálnejšie vyhrážky dostávajú novinári, občianski aktivisti, ľudia s inou farbou pleti či odlišným názorom. Podľa vlastných slov bola zhrozená. „A tak som sa internetovou nenávisťou začala zaoberať podrobnejšie a túto nechutnosť som sa rozhodla spracovať ako výstavný projekt.“

Narážku na nenávisť nesie už názov výstavy - tá sa v angličtine volá hate. Okrem toho je to fenomén hoa­xov a fejkov, teda falošných správ, aj kyberšikanovania a vyhrážok zabitím, znásilnením či genocídou.

„Ivana sa - napriek tomu, že pracuje s háklivými témami - nesnaží moralizovať a súdiť. Paradoxy našej spoločnosti komentuje s nadhľadom, iróniou a humorom. Typické je pre ňu to, že sa nesústredí iba na kresbu a maľbu, ale na každej výstave skúša niečo nové,“ hovorí kurátor výstavy Omar Mirza.

Na stenách v rámoch visia skutočné perly ducha. Ukazujú, že nenávisť, ktorá sa v poslednom období prevalila slovenským internetom, má obludné rozmery. Okrem anonymov a trolov s vymyslenými menami môžete vidieť zástupy rýdzich Slovákov a Sloveniek s plnými menami a fotkami, ktorí útočia, hanobia, vyhrážajú sa a okrem základných pravidiel slušnosti porušujú celú hŕbu zákonov. Návštevníci výstavy zhrozene krútia hlavou. Aj toto je ľudová tvorivosť.

Vysmiate slečny, ženy v rokoch, mamičky s batoľaťom, pubertiaci aj naoko seriózni páni z dobrých pomerov, tí všetci chrlia síru. Nechýbajú urážky najhrubšieho zrna, výzvy na zavraždenie, píšu o túžbe dobodať nožom oponenta, novinárovi napľuť do tváre a vyhodiť ho z okna či spáliť zvyšných Židov. „Stretnúť ťa na ulici za bieleho dňa, tak ťa dopichám nožom... Sieg heil. No čo, chuju,“ píše Milan a Ľubo dodáva: „0,9 mm... Ten zmrd nemá ani cenu guľky.“ Chlapec v kroji s harmonikou píše o odpade spoločnosti a muž so psíčkom dodáva, že oponenta mala jeho mater utopiť, keď „ho vrhla“. Dáma s kotlebovskými dvojkrížmi praje „zdochnúť do rána“ a lekár z ružomberskej nemocnice píše o pokušení zhodiť zo strmého zrázu občianskeho aktivistu. „Je to bizarné panoptikum spoločnosti a našej ľudovoslovesnej tvorivosti,“ podotýka kurátor Omar Mirza. „Je zarážajúce, koľko nenávisti, vulgarizmov a frustrácie dokážu niektorí zo seba dostať. Možno iba nevedia slušne diskutovať, možno sa nudia alebo
 si robia nemiestne žarty. No ak si takto ventilujú vážne komplexy, nemali by tak robiť skôr v prostredí s profesionálnou pomocou než vo verejnom priestore? Navyše, z virtuálnej reality to dnes preniká do vysokej politiky.“

Celá výstava je ladená do bielej, čo ostro kontrastuje so špinou, akú ľudia denne vylievajú na internet a ktorá sa vyvalí na návštevníkov výstavy. Po­dľa výtvarníčky to bol zámer. „Nie je to klasická výstava. Je to skôr môj postoj výtvarníka k téme nenávisť, ktorá sa nám tu začína rozmáhať a stáva sa prirodzenou. Ľudia akoby sa prestali hanbiť púšťať agresívne a vulgárne myšlienky na svetlo sveta. Dúfam, že aj touto výstavou sa tieto témy začnú viac skloňovať v spoločnosti. Bezradnosť napadnutého je jednoducho strašná.“

Súčasťou výstavy je aj multimediálna inštalácia Hej ty v papučkách!, ktorá na obrazovke ukazuje nenávistné komentáre tých, ktorí nevideli výstavu ani na ňu nikdy neprídu, len potrebujú zanechať svoju stopu hnusu. „Reakcie stiahnuté z internetu sa priamo premietajú na stenu,“ opisuje kurátor. „Poskytujú pohľad do sveta, v ktorom nie je dôležité článok prečítať, človeka poznať alebo mať o danom probléme relevantné informácie, ale z pohodlia domova okamžite komentovať a nechať voľný priebeh svojim negatívnym emóciám - čím horším, tým lepšie.“

Na výstave nechýba ani Múr nárekov. Nie ten ozajstný, ale symbolický. Návštevník tu môže miesto poďakovania v klasickej knihe návštev zanechať svoj nenávistný komentár - k dispozícii sú fixky a návod: „Napíš svoje frustrácie z výstavy a môžeš ísť s radosťou domov.“

Najnovšie Ivanine diela na výstave sú zo série nazvanej Sám proti všetkým. Kresby tušom zachytávajú osamotené postavy zoči-voči tmavému nekompromisnému davu. Jedno­tlivec odmietaný väčšinou len na základe odlišnosti farby pleti, vierovyznania či sexuálnej orientácie.

Horká irónia a odhaľovanie absurdít sú hlavné metódy mladej výtvarníčky, absolventky Vysokej školy výtvarných umení, ktorá je aj členkou kresliarskeho tria Dzive. Ironicky pristupuje k idylickému obrazu, aký si pestujeme sami o sebe, teda že sme priateľskí, pohostinní, holubičí národ... Dokázala to aj v predošlom cykle Hore hajl, dole hajl, ktorý vzbudil spomenuté agresívne reakcie na webe. Vo forme výšiviek zobrazuje výjavy z našej xenofóbie, rasizmu, domáceho násilia - postavičky v krojoch mlátia fľašou svoje manželky, v kostole sa modlia s fašistami alebo v kuchyni za počítačom spriadajú šialené konšpiračné teórie. Nechýbajú krojovaní gambleri za automatmi v herni, švárne ženičky ohovárajúce susedov či obraz konzumnej spoločnosti v podobe folklórnej babičky tlačiacej nákupný vozík do nákupného centra.

Holúbka so širákom nakreslila Ivana na obal novej platne svojho partnera, známeho rapera DJ VEC-a. „Snažím sa narúšať zabehnuté koľaje. Nechcem ostať zaslepená, a tak pichám do osieho hniezda a chcem vyprovokovať diskusiu. Ľahostajnosť je pre mňa tá najhoršia a najposlednejšia možnosť. Na Slovensku je taká bežná. Nechávame vládu, nech nám ukradne aj to posledné, a smelo opäť hodíme hlas tej istej strane. Lebo nejako bolo a nejako bude. S tým asi rátajú aj naši politici, že rezignujeme, lebo to máme v povahe. Zvykneme si postupne na všetko, ako tí Ťapákovci v knihe spisovateľky Timravy. Môj národ ma fascinuje a naša mentalita je pre mňa objektom výskumu. Mám to tu veľmi rada, len niekedy je to ťažké.“ Ivana hovorí, že hoci je veľmi pozitívny človek, pri sledovaní súčasnej politickej situácie sa mení na skeptika. „Rozumiem, že to spúšťa mnohé frustrácie a ľudia reagujú nevraživo a negatívne, ale toto prekračuje hranice. Slušnosť sa vytráca a agresivita a hrubá sila začínajú búchať čoraz viac po stole. Nastáva chaos, lebo svet internetu si s týmito vecami ešte nevie poradiť a ľudia na celom svete netušia, ako sa s týmto fenoménom vyrovná spoločnosť.“

Celá výstava je markantne odlišná od predstavy tých, ktorí radi vidia v umení najmä sentimentálne krajinky a bezproblémové gýče. Moderná tvorba vrátane Ivaninej je z iného súdka. Sama vraví, že bude rada, ak si aspoň jeden človek na výstave uvedomí ohavnosť výhražných správ a prekrúcania skutočnosti. Má umenie reagovať aj na také negatívne emócie ako internetová nenávisť? „Umenie, našťastie, nemá žiadne povinnosti - pretože je slobodné,“ myslí si kurátor Omar Mirza. „Ak v ňom niekto hľadá iba krásu a únik z reality, je to v poriadku. Ak sa však umelci snažia prinášať aj niečo viac, kriticky reagovať na aktuálne problémy, je to po­dľa môjho názoru oveľa prínosnejšie. Súčasné umenie, ktorého základom je komunikácia, nám môže ponúknuť iný pohľad na aktuálne spoločenské témy, než ich prezentujú politici či médiá - umelecký pohľad je predsa len pestrejší.“

Výstavu nájdete až do konca septembra v galerijných priestoroch v banskobystrickom Bethlenovom dome. „Súčasne sme otvorili ďalšiu výstavu Františka Demetera a Tomáša Džadoňa s inštaláciou nazvanou Pavilón. Našou špecializáciou sú jesenné edukačné výstavy pre širokú verejnosť a priestory využívame aj na ďalšie kultúrne podujatia, výtvarné dielne a kurzy kreslenia,“ opisuje PR manažérka Stredoslovenskej galérie Zuzana Medzihorská.

A čo nové chystá výtvarníčka? Okrem plánov precestovať s rodinou Slovensko sú to prípravy na ďalšiu výstavu, nový projekt sa má týkať konšpirácií, hry s mystifikáciami a vlastnou interpretáciou našich dejín. Máme sa na čo tešiť.

Hejtslováci: Slovenská výtvarníčka odhaľuje na výstave extrémnu nenávisť, akej je schopný údajný holubičí národ

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

Výber pre vás