Katarína Oravská

TASR

Písal sa 21. august 1911, keď sa chudobný taliansky maliar – remeselník Vincenzo Peruggia zakamufloval do bieleho plášťa, aký nosili zamestnanci múzea v Louvri a ukradol obraz svojho rodáka, renesančné maliara, Leonarda da Vinciho. A nebolo to len tak hocijaký obraz. Z galérie, zabalené v plášti, vyniesol majstrovské dielo – Mona Lízu.

Peruggia sa v múzeu vyznal, keďže v ňom krátky čas pracoval a obzrieť si ho bol aj deň pred krádežou. V deň krádeže bolo múzeum zavreté a keď sa jeho brány na druhý deň opäť otvorili, jeho zamestnancov čakalo nepríjemné prekvapenie. Prázdne miesto po obraze Mony Lízy. Treba povedať, že v tej dobe, o alarmoch v galérii ani nechyrovali. Správa o krádeži sa stala okamžite mediálnou senzáciou.

Bezradná polícia sa chytila teórie, že zlodejmi mohli byť modernistickí nepriatelia tradičného umenia. Muži zákona vyšetrovali avantgardného básnika a dramatika Guillauma Apollinaira, ktorý dokonca strávil vo väzení jeden týždeň, aj prominentného maliara a sochára Pabla Picassa. Vyšetrovanie však zostala na mŕtvom bode.

Peruggia ukrýval vzácny obraz dva roky, kým sa ho rozhodol speňažiť. V roku 1913 sa skontaktoval s obchodníkom s umením vo Florencii. Ten si sprvu myslel, že je to vtip. Peruggia ho však pozval do hotela a obraz mu ukázal. Obchodník prejavil záujem, ale na potvrdenie pravosti chcel obraz na ďalší deň ukázať expertovi. Peruggia súhlasil a autenticitu obrazu v galérii potvrdili. Zlodeja Peruggiu zatkli 12. decembra 1913 na schodoch hotela.

Peruggia ku krádeži údajne priviedli úvahy, že talianske obrazy vo francúzskej galérii sú ukradnuté a patria jeho vlasti. Objavila sa aj teória, že išlo o krádež na objednávku. To, že niektoré talianske obrazy v Louvri boli vojnovou korisťou sa nedá poprieť, ale práve Mona Lisa sa dostala do galérie ako dar. Monu Lízu po objavení najskôr vystavovali po celom Taliansku a potom sa vrátila pod bezpečnostné sklo do Louvru. Každoročne si ju pozrie niekoľko miliónov návštevníkov.

Súd s Peruggiom bol divadlom. Ctiteľ umenia vyskakoval z miesta, hádal sa so sudcom, ten trieskal kladivom a požadoval ticho. Vo vášnivej obhajobe Peruggia vykrikoval, že ho La Gioconda, čiže Mona Líza – portrét manželky florentského obchodníka Francesca di Giocondo, počarila a že ju chcel zachrániť z Francúzska. Pre taliansku tlač sa stal dokonca hrdinom.

Za mrežami strávil len sedem mesiacov, hoci bol odsúdený na rok a 15 dní vo väzení. Prepustili ho skôr, lebo podľa psychiatrov mal nedostatočný intelekt. V base dostával milostné listy, ženy pre neho vypekali koláče a posielali mu víno. Po prepustení ho povolali do armády, bojoval v prvej svetovej vojne, oženil sa a potom žil v Paríži. Zomrel v roku 1925 ako 44-ročný.

O krádeži vznikol v roku 2013 dokumentárny film The Missing Piece: The Truth About Vincenzo Peruggia and the Unthinkable Theft of the Mona Lisa (Stratený obraz: Pravda o Vincenzovi Peruggiovi a krádeži Mony Lízy).

Krádež storočia: Z parížskeho Louvru zmizla Mona Líza, podozrivý bol aj Picasso

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás