Ľutujú sa, putujú zo vzťahu do vzťahu a závidia tým, ktorí našli v partnerstve harmóniu. Reč je o mužoch a ženách, ktorí dlhé roky kráčajú životom sami a vinu zvaľujú vždy na tých druhých. Niekedy však svoj potenciálny zväzok pokazia už v zárodku svojou povrchnosťou, egoizmom a prehnanými očakávaniami. „Samej mi vlastne nie je tak zle, nemusím sa nikomu spovedať, starať sa o neho a tolerovať jeho chyby,“ hovorí Patrícia. Aj mnohí páni si nakoniec svoj single život ospravedlnia - majú dostatok slobody aj dobrodružstva. Naozaj sú single ľudia takí silní a sebestační alebo len smoliari, či nešťastníci neschopní emocionálneho puta?

Nespôsobilý na vzťah

„Z vývojového hľadiska sú ľudia určení na existenciu v páre, pretože inak nemožno zabezpečiť plnohodnotnú výchovu potomstva,“ pripomína terapeutka Melinda Kešická. „Ak dochádza k rozpadu vzťahu medzi rodičmi, vedie to k narušeniu stability vo vytváraní vlastnej genderovej identity dieťaťa aj k narušeniu jeho vzorcov koexistencie s partnerom v dospelosti,“ pokračuje vo vysvetľovaní. Život single je teda podľa odborníčky umelým, neprirodzeným produktom civilizačnej nadstavby.

Marta Sládečková: Život single neľutuje, tvrdí, že je spokojná aj bez manželstva.
Marta Sládečková: Život single neľutuje, tvrdí, že je spokojná aj bez manželstva.
Zdroj: Michal Šebeňa

„Mám jednoducho smolu na chlapov,“povzdychne si Petra. „Väčšina chce len sex a nezáväzne sa stretávať, hoci sú sami,“dodáva žena, ktorá však tiež má svoje nároky a zrejme aj niečo, čo záujemcov odradí. Príliš veľa hovorí o sebe, má komplexy zo svojej postavy a chce zábavného a finančne zabezpečeného muža.

„Ukazuje sa, že mnohí z tých, ktorí sa prezentujú ako ‚neúspešní hľadači partnerov‘, v skutočnosti žiadneho nehľadajú a ide im len o prechodné naplnenie aktuálnych potrieb, napríklad splodenie dieťaťa, uspokojenie pohlavného pudu, alebo hľadajú východisko zo zlej finančnej situácie,“ vysvetľuje psychologička. „Čiže ľudia ostávajú single, lebo pre párové spolužitie nie sú spôsobilí, a to, čo sa javí ako smola, je len dôsledkom tejto nespôsobilosti,“dodáva.

Svoje slová objasňuje na opačnom príklade ľudí, o ktorých by sme predpokladali, že budú mať problémy nájsť partnera. A predsa ho majú! „Postihnutí ľudia, ľudia s rôznymi anomáliami a v neposlednom rade i disociáli, recidivisti - tí často majú partnerky, ktoré na nich čakajú celé roky, kým sa vrátia z basy,“ poukazuje. Takže nejde o to, aby partneri boli dokonalí a vzájomne spĺňali všetky očakávania. Láska a vzťah sa budujú na celkom iných základoch.

Nájsť aj udržať

„Chcel by som sa usadiť s fajn babou, založiť si rodinu. Ale zrejme priťahujem nejaký zvláštny typ žien - sú krásne, obletované a očakávajú, že im budem všetko platiť. Keď zistím, že ma žena vlastne len využíva alebo rada koketuje s inými a chcem to skončiť, prosí a zahŕňa ma vyznaniami lásky. Toto sa mi v poslednom čase stáva bežne,“opisuje 35-ročný Marián, úspešný podnikateľ, ktorý si však podvedome vyberá ten istý typ žien. Čím dlhšie hľadá, tým viac chýb vidí na každej potenciálnej partnerke. Niektorá je príliš vypočítavá, inej prekáža, že na ňu má málo času. Alebo je to len Mariánovo osobné vnímanie daných situácií?

Mať vzťah v skutočnosti znamená dve fázy. Prvá - nadviazať ho a druhá - udržať. „S prvou fázou mnohí nemajú problém, ale po krátkom čase sa väzba stráca. Preto je potrebné zaoberať sa týmito vzťahovými mechanizmami s odborníkmi na párovú terapiu, lebo tu možno primeranou intervenciou vzťah zachrániť a pomôcť preklenúť krízovú fázu s následnou stabilizáciou,“ pripomína.


Zafixované mechanizmy

Mnohí z tých, ktorí žijú dlhodobo sami, majú už za sebou dlhoročné spolužitie či manželstvo. Pod jeho krach sa podpisujú obaja. Aj ten, ktorý zostáva, nielen ten, ktorý odchádza. Nezáujem, málo rešpektu, neschopnosť komunikácie a empatie - to všetko môže človeku znemožniť fungovanie aj v každom ďalšom zväzku. „Ak niekto mal v puberte zafixované mechanizmy, že vzťah je problematický inštitút, ktorý sa spája s utrpením a dlho nevydrží, tak absolvovanie prvého reálneho vzťahu s očakávaným neúspešným koncom je posilnením tohto modelu a vedie k averzii,“ hovorí terapeutka.

Treba sa reálne pozrieť sám na seba a druhého vnímať ako komplexnú bytosť s vlastným myslením, cítením, predstavami. „Nezabúdajme na to, že cieľom nie je získať najdokonalejšiu osobu, ale takú, s ktorou sa budeme cítiť dobre. To sa dá dosiahnuť, len ak máme pocit primeranosti,“ zdôrazňuje odborníčka.

Prispôsobiť sa alebo tolerovať

Ľuďom často prekážajú na potenciálnom partnerovi maličkosti - ako sa oblieka, že často mlčí, málo sa smeje, má nedostatok záujmov. Áno, neraz by sme chceli supermanov a superženy. „Môj muž je úplný suchár. Nepozná humor a keď príde po dvoch týždňoch domov, ani nevie, čo kde máme,“ sťažuje sa Karolína, ktorej milujúci partner pracuje v zahraničí a financuje celý chod domácnosti aj manželku. Napriek tomu Karolína hovorí, že pre jeho nudnú povahu ho prestala milovať.

„Ľuďom niekedy prekáža partner ako celok a hľadajú akceptovateľné a zrozumiteľné dôvody, prečo je to tak. Príkladom sú páry, kde sa účastníci hrajú na otvorenosť a hovoria si, čo im vadí na druhom. Vedie to ku skaze. Je naivné vyžadovať od niekoho, aby mal menšie uši alebo sa začal zaujímať o operu,“ zdôrazňuje Melinda Kešická. Vysvetľuje, že sú dve možnosti, ako dosiahnuť súlad. „Prvou je snažiť sa prispôsobiť druhému, kým sa nepriblížime, a druhou je tolerovať druhému jeho jedinečnosť. Zatiaľ sa zdá, že tolerovať je jednoduchšie, ako meniť. Ak námahu vynaloženú na tieto procesy vnímajú obe strany ako rovnovážnu, nikto nemá pocit sklamania,“dodáva.

Život v páre je bohatší

Je na každom človeku, aký spôsob života si vyberie a čo pre jeho naplnenie urobí. „Ak ho ľahtikársky strávime single nezáväznou zábavou, nemôžeme čakať, že sa k nám niekto bude hlásiť v starobe. Nebude mať kto,“ hovorí na rovinu psychologička. „Emocionálne puto sa nedá kúpiť a je výsledkom dlhoročného spolužitia. Počas neho si vymieňame ústupky, ocenenie, radosť i sklamanie z druhého, čím sa stávame tvorcami pocitu, ktorý je spoločný a prežívame ho. Čiže popri dvoch životoch jedincov vzniká tretí, párový. Zdá sa, že takto sú ľudia v páre bohatší, na druhej strane zas nikde nie je napísané, že každý chce byť bohatý,“dodáva.