Anka Žitná Lučaiová

Informácia, že ak parlament našim diplomatom zakáže účasť na konferencii v&nbsp;marockom Marrákeši, zvažuje podať demisiu, vyvolala na domácej politickej scéne rozruch a&nbsp;úvahy, že by ho v&nbsp;kresle ministra mohol vystriedať šéf strany Smer Robert Fico. Keď potom odložil uhladený slovník diplomata a&nbsp;označil politiku koaličnej SNS ako zápecnícku, vykoledoval si búrlivé reakcie nielen od šéfa národniarov Andreja Danka. Napriek tomu trvá na svojom, že slovenská delegácia do Marrákeša musí ísť, aby to nebolo v&nbsp;štýle „o&nbsp;nás bez nás“.

O&nbsp;Globálnom kompakte pre migrantov, ale aj o&nbsp;politických ambíciách sa so šéfom diplomacie Miroslavom Lajčákom (55) zhovárala ANKA ŽITNÁ LUČAIOVÁ.

Anglický výraz kompakt sa nedá preložiť do slovenčiny, je to nové slovo. My ho prekladáme ako rámec. Pakt je paktom aj v&nbsp;angličtine a&nbsp;je to záväzný dokument. Kompakt je nezáväzný, preto je preklad rámec adekvátnejší.

Proces prijímania kompaktu trval 18 mesiacov, na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) sa začal v&nbsp;roku 2016, keď všetky krajiny schválili Newyorskú deklaráciu o&nbsp;utečencoch a&nbsp;migrantoch. Táto deklarácia dala za úlohu Valnému zhromaždeniu, aby vypracoval globálny kompakt pre migrantov, a&nbsp;vysokému komisárovi pre utečencov, aby vypracoval globálny kompakt pre utečencov. Kto v&nbsp;roku 2016 za Slovensko odsúhlasil túto deklaráciu?

Táto deklarácia sa prijímala konsenzom, vedúcim slovenskej delegácie bol prezident Andrej Kiska, ja som bol jej členom.&nbsp;

Hovorili ste teraz s&nbsp;pánom prezidentom na túto tému? Podporil vás?

Áno, hovoril som s&nbsp;ním a&nbsp;podporil ma v&nbsp;našom rozhovore.

Tento kompakt konštatuje, že človek bez ohľadu na svoj migračný status disponuje neodňateľnými ľudskými právami aj v&nbsp;prípade, že prekročí hranice v&nbsp;rozpore so zákonmi danej krajiny, ale neznamená to, že ilegálni migranti nemôžu byť trestaní v&nbsp;súlade s&nbsp;existujúcou legislatívou. Nie je to nosenie dreva do lesa? Keď ľudské práva sú definované, legislatíva jednotlivých krajín existuje.

Je to nosenie dreva do lesa, ale je to práve preto, aby nevznikla mylná interpretácia tohto dokumentu. Ten potvrdzuje napríklad to, čo hovorí už Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá pred sedemdesiatimi rokmi, že ľudské práva sú neodňateľné. A&nbsp;tým, že žijete v&nbsp;inej krajine ako v&nbsp;tej, kde ste sa narodili, vám nikto nemôže odňať vaše základné ľudské práva. Ale migrácia nie je ľudské právo. Tento dokument ani nezakladá právo na migráciu. Napriek tomu, že je to jeden z&nbsp;mylných argumentov alebo, povedzme, bludov, ktoré niektorí ľudia aktívne šíria.

Ak tento dokument teda nie je právne záväznou zmluvou ani dohovorom, nevyžaduje podpis ani ratifikáciu vlády, nestanovuje postup či povinnosti pre jednotlivé štáty, tak prečo ho presadzujete?

Pretože migrácia je problém. Je to globálny problém, nikto ho nevyrieši sám a&nbsp;neexistuje ani jeden dokument o&nbsp;migrácii, čiže tento dokument je vlastne prvý pokus zo strany OSN dať dohromady súbor skúseností, aby sme mali nejakú ucelenú debatu o&nbsp;migrácii. To je papier tvoriaci platformu pre diskusiu, ktorú sme doposiaľ na úrovni OSN nemali.

Je to globálny dokument. Netýka sa žiadneho konkrétneho regiónu, prečo ho teda musíme ratifikovať?

Nemusíme ho ratifikovať. To je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN. My, keď chceme, ho môžeme aj ignorovať. Alebo ho môžeme plniť stopercentne, alebo si môžeme vybrať dvadsaťpäť percent, jednoducho to je súbor odporúčaní pre členské krajiny. Nestáva sa súčasťou nášho vnútroštátneho práva, žiaden schvaľovací proces ani nič sa nepredpokladá, je to to, čím sa môžeme inšpirovať tam, kde cítime, že by to mohlo byť pre Slovensko zaujímavé.

Tento kompakt nepodporuje migráciu, hovorí o&nbsp;potrebe, aby bola bezpečná, riadená a&nbsp;legálna. Myslíte si, že v&nbsp;súvislosti s&nbsp;takým javom, ako je migrácia, sú toto realistické očakávania?

Bolo by naivné myslieť si, že tento kompakt vyrieši otázku migrácie. Ale aká je alternatíva? Nerobiť nič? Alebo budeme všetci stavať ploty? Ešte raz, to je prvý pokus o&nbsp;globálnu diskusiu o&nbsp;migrácii.

Ako konkrétne môže takýto formálny dokument prispieť k&nbsp;riešeniu nežiaducich javov, ktoré sú spojené s&nbsp;migráciou?

Je to prvý dokument, ktorý sa snaží o&nbsp;ucelený pohľad na migráciu a&nbsp;môže prispieť v&nbsp;tom, aby si štáty vymieňali svoje skúsenosti. A&nbsp;to, čo dobre funguje v&nbsp;jednej krajine, môže inšpirovať druhú krajinu.

Rozlišuje kompakt legálnu a&nbsp;nelegálnu migráciu?

Musím povedať, že ja som nepočul ani v&nbsp;slovenskej vnútropolitickej diskusii, ale ani v&nbsp;tých argumentoch, ktoré zazneli v&nbsp;Rakúsku alebo v&nbsp;Česku, ani jeden naozaj vecný a&nbsp;vecne správny argument. Napríklad jeden z&nbsp;príkladov toho, ako sa mylne interpretuje dokument, je, že mu vyčítajú, že nerozlišuje medzi legálnou a&nbsp;ilegálnou migráciou. Práve to je sila tohto dokumentu - že sa o&nbsp;to nepokúša. Naopak, hovorí absolútne jednoznačne, že v&nbsp;rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a&nbsp;ilegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a&nbsp;politické opatrenia. Berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a&nbsp;požiadavky na vstup, pobyt a&nbsp;prácu. Čiže práve naopak, problém by bol, keby tento kompakt sa snažil nanútiť členským štátom definíciu toho, čo je a&nbsp;nie je legálne. On to nechal presne na nich. A&nbsp;my mu vyčítame, že to necháva na nás? To je jeden z&nbsp;mojich takzvaných argumentov, kde človeku ostáva rozum stáť.

Je to silné politikum, tak sa nečudujte.

Je to silné politikum, ale pozrite sa. Ja rešpektujem, že migrácia je veľmi citlivá téma, polarizujúca, ale k&nbsp;čomu prispela celá táto naša vnútropolitická debata za ­ostatné dva týždne? Iba k&nbsp;tomu, že sa vášne viac vybičovali. Nemalo by byť úlohou politikov, aby, naopak, vášne zmierňovali, aby obavy rozptyľovali?

Neviem, ale sme na Slovensku… Na Slovensku som ešte nezažila, aby sa politici snažili nejaké vášne tlmiť - česť výnimkám, aby som všetkých nehádzala do jedného vreca. V&nbsp;debate o&nbsp;kompakte sa dá konštatovať, že vášne bičujú politici na oboch stranách spektra.

Ja si myslím, že priživovať sa na strachu a&nbsp;obavách ľudí, ktoré sú legitímne, je vrcholne nezodpovedné. A&nbsp;ešte bičovať vášne týmto smerom.

Jedným z&nbsp;argumentov pri tejto debate je napríklad to, že na základe daného dokumentu by sa mohli uprednostňovať práva migrantov pred právami krajín.

Čo je ďalší nezmysel, pretože kompakt jasne hovorí, že toto všetko si rieši štát v&nbsp;rámci vlastnej jurisdikcie. Hovorí veľmi jednoznačne a&nbsp;veľmi explicitne.

Je to tam presne zacitované, že to nehrozí. Ale v&nbsp;podstate argumentom odporcov tohto kompaktu na Slovensku je, že k&nbsp;tomu nepristúpia ani naši susedia, že Babiš i&nbsp;Orbán tvrdia, že sa tam zotiera rozdiel medzi legálnou a&nbsp;nelegálnou migráciou. Kurz a&nbsp;Strache v&nbsp;Rakúsku sa k&nbsp;tomu tiež pridali, tvrdiac, že sa boja o&nbsp;suverenitu krajiny. Nakoľko sú to racionálne argumenty a&nbsp;nakoľko je to ich politická agenda?

Je to všetko politická agenda. Ja som povedal, že som nepočul ani jeden racionálny a&nbsp;vecne správny argument, nielen v&nbsp;Česku, ale ani v&nbsp;ostatných susedných krajinách. Za tým si stojím a&nbsp;v&nbsp;prípade Rakúska ma to obzvlášť mrzí, lebo Rakúsko bolo krajina, ktorá dojednávala text a&nbsp;znenie tohto dokumentu v&nbsp;mene Európskej únie. Bolo plne zapojené do vyjednávania a&nbsp;13. júla spolu so 192 krajinami zdvihla za to ruku. Čiže tieto krajiny popierajú samy seba. Používajú pri tom vymyslené a&nbsp;lživé argumenty.

Lebo sa na migrácii dajú získať lacné politické body. Žiaľ, je to tak. Tento dokument sa vlastne stáva nechcenou obeťou, pretože tento dokument sa snaží migráciu riešiť a&nbsp;nie ju zhoršovať. Po druhé, je to veľmi ľahký až slabý dokument, pretože ak sa na niečom má dohodnúť 192 krajín, tak si vieme predstaviť, aká miera kompromisu tam je. Napríklad prvý kompromis bol, že to určite nebude právne záväzný doklad, pretože na tom by sa nedokázali členské štáty dohodnúť. A&nbsp;tým, aby sa zohľadnili názory celého sveta, sa naozaj išlo veľmi dolu. Je to dokument, ktorý obsahuje len základné skúsenosti, návrhy, rady, odporúčania. Vydávať tento dokument za niečo, čo nám bude obmedzovať národnú suverenitu, je to alebo hlboká neznalosť - čo u&nbsp;niektorých nevylučujem -, alebo zavádzanie. Nechcem obhajovať tento dokument, ale chcem vystúpiť proti štýlu politiky, ktorý prekrúca fakty, aby vybičoval vášne. To je aká politika? Kam to vedie?

Veď to nie je dnešná záležitosť. Bičovanie vášní v&nbsp;migračnom kontexte je prítomné minimálne ostatné tri roky.

Áno. Musím ešte raz povedať, že veľkú nechválnu zásluhu má v&nbsp;tomto Európska komisia, ktorá chcela riešiť otázku migrácie byrokraticky prerozdeľovaním, čo bola hrubá politická chyba. Možno najhrubšia politická chyba, akej sa táto komisia dopustila. Pretože rozdelila Európu a&nbsp;zasiala strach. Absolútne rozumiem našim ľuďom, že sa boja, pretože tu bol na stole návrh, ktorý nám mal prikázať, koľko migrantov budeme brať. A&nbsp;teraz chcem povedať niečo veľmi dôležité. Slovenská diplomacia v&nbsp;spolupráci s&nbsp;niektorými našimi partnermi zabránila tomu, aby sa kvóty stali oficiálnou politikou. Keby sme vtedy neboli sedeli v&nbsp;Bruseli, tak dnes sú kvóty oficiálnou politikou. Teraz tí ľudia, ktorí kritizujú tento dokument, hovoria - áno, dnes nie je záväzný, ale možno sa z&nbsp;neho vytvorí obyčajové právo alebo možno do budúcnosti sa to môže zmeniť! Tí istí ľudia nás vyháňajú z&nbsp;tejto debaty. To je absurdné. Za dvadsaťpäť rokov sa nestalo, aby vyháňali slovenských diplomatov od rokovacieho stola. To, čo bude v&nbsp;Marrákeši, nie je schválenie kompaktu, je to debata. Nie je to prvá debata. Bude pokračovať. Ako som povedal, kompakt je prvý pokus. Ak debata bude pokračovať a&nbsp;nám Národná rada zakáže angažovať sa, ako ju budeme ovplyvňovať? To je absurdnosť... Ja som sa za dvadsaťpäť rokov s&nbsp;takou absurdnosťou nestretol. Ako môžeme obhajovať svoje záujmy tak, že nebudeme sedieť za rokovacím stolom?

Zatiaľ to vyzerá tak, že ani vláda, ani parlament nepodporia našu účasť v&nbsp;Marrákeši. Čo z&nbsp;toho vyplynie pre Slovensko, sme si teraz povedali. Ako to v&nbsp;Marrákeši bude prebiehať? Pýtam sa aj preto, že proti kompaktu sa postavili Spojené štáty, Izrael, kompletne všetci naši susedia vo V4.

Zo 193 krajín sa k&nbsp;dnešnému dňu odhlásilo nejakých osem, deväť, stále to znamená, že drvivá väčšina členských krajín OSN tam bude. Marrákeš je platforma, kde sa predpokladá len zobratie na vedomie tohto dokumentu a&nbsp;dvojdňová debata jednak v&nbsp;plenárke a&nbsp;jednak v&nbsp;pracovniach za okrúhlymi stolmi o&nbsp;fenoméne migrácie. Výsledok debát v&nbsp;Marrákeši zoberú na vedomie formálne v&nbsp;pléne Valného zhromaždenia OSN v&nbsp;New Yorku. Je chybou a&nbsp;nepochopením rokovacieho poriadku OSN, ak niekto hovorí, že ak budeme v&nbsp;Marrákeši, tak sa vlastne prihlásime ku kompaktu a&nbsp;schválime ho. Ak tam nebudeme, tak sa neprihlásime. Ten dokument je schválený ako rezolúcia, bez ohľadu na to, či tam my budeme, alebo nebudeme. Ale ak tam budeme, máme možnosť predniesť naše interpretatívne vyhlásenie,&nbsp; kde do protokolu konferencie zadeklarujeme, že z&nbsp;pohľadu Slovenskej republiky schválenie tohto dokumentu neznamená nič, čo by nebolo v&nbsp;súlade s&nbsp;našou vlastnou migračnou politikou. A&nbsp;to bude súčasťou oficiálneho záznamu, a&nbsp;teda najbližších sto rokov budúce generácie slovenských diplomatov sa môžu na to v&nbsp;debatách o&nbsp;migrácii odvolávať. Ak tam nebudeme, tak tam naša pozícia nebude zaznamenaná. A&nbsp;žiadne uznesenie Národnej rady to nemôže nahradiť. To je rokovací poriadok a&nbsp;už ma hádam nikto nepodozrieva z&nbsp;toho, že po roku na čele Valného zhromaždenia neovládam rokovací poriadok. Trvám na tom, aby slovenská diplomacia bola v&nbsp;Marrákeši práve preto, aby náš hlas zaznel. Ak tam nebudeme, kto obháji naše záujmy? To nie je o&nbsp;tom, či ja podporujem, alebo nepodporujem kompakt. Žiadam, aby sa slovenskí diplomati mohli zúčastniť na diplomatických rokovaniach a&nbsp;obhajovať slovenské záujmy.

Teraz sme si vysvetlili, čo bude znamenať, ak vláda ani parlament nebudú súhlasiť s&nbsp;našou účasťou. Napriek tomu tam pôjdete?

Nechcem sa tu a&nbsp;teraz púšťať do nejakých špekulácií, lebo parlamentná dynamika sa môže vyvinúť všelijako, my sme dokonca navrhli riešenie. Otázka je, ako sa k&nbsp;tomu poslanci postavia. Ako sa k&nbsp;tomu postaví strana Smer a&nbsp;ako sa k&nbsp;tomu postaví vláda. Myslím si, že v&nbsp;tejto chvíli sa ten proces môže vyvinúť všelijakým smerom. (Rozhovor sme nahrávali pred parlamentným hlasovaním - pozn. redakcie.)

Strana Smer sa k&nbsp;otázke migrácie od začiatku vyjadruje veľmi vyhranene a&nbsp;jasne. Je proti. Vy ste museli očakávať, že oni sa proti takémuto typu dokumentu postavia.

Strana Smer je proti kvótam. A&nbsp;tu sme jednotní. Veď my sme kvótam zabránili. Migrácii sa nedá zabrániť. Migrácia je realita. A&nbsp;migrácia ani zďaleka neznamená, že všetci idú do Európy. Vnútri afrického kontinentu migrácia prebieha desaťročia, stáročia, ale 85 percent tejto migrácie sa koná vnútri afrického kontinentu. Aj Slovania prišli na toto územie. Veď to je migrácia. Naši ľudia, ktorí pracujú v&nbsp;Británii, Írsku, sú migranti. Naši Slováci v&nbsp;Amerike, v&nbsp;Kanade, to sú migranti. To, že naša vláda teraz schválila materiál o&nbsp;mobilite pracovnej sily, ktorá uľahčila možnosť náboru pracovníkov do našich fabrík, z&nbsp;Ukrajiny, zo Srbska, z&nbsp;Rumunska, je presne riadená legálna migrácia. To je to, o&nbsp;čom dokument hovorí. Že štáty si samy rozhodnú, koho chcú prijať na svoje územie, v&nbsp;akom počte, za akých podmienok. To je presne tento dokument, po ktorom naša hlavne podnikateľská sféra volala a&nbsp;ktorý prijali veľmi pozitívne. Je to de facto príklad uplatňovania tohto globálneho kompaktu v&nbsp;praxi. Ale to ľudia nechcú vidieť. Keď hovoríme o&nbsp;migrantoch, v&nbsp;skutočnosti si predstavujú utečencov, ale im sa tento dokument nevenuje. Zato migranti sú aj naši ľudia v&nbsp;zahraničí, nechceme, aby im niekto ubližoval len preto, že sú Slováci. A&nbsp;že sa to týka aj tých migrantov, veľa ľudí, ktorí sú na našom území s&nbsp;naším vedomím, to opomínajú. Alebo to nechcú vidieť.

Očakávali ste, že debata na túto tému vyvolá také silné emócie?

Nie som prekvapený, pretože viem, že táto téma vyvoláva emócie. Je mi naozaj ľúto, že sme v&nbsp;tejto situácii, lebo to si ten dokument nezaslúži. Bolo by treba oceniť snahu OSN hľadať globálne odpovede a&nbsp;nie ju za to kritizovať. Navyše Slovensko ako krajina, ktorá podporuje multilateralizmus OSN, systém pravidiel, si nemôže dovoliť odskakovať od takých procesov.

Vy ste pri tejto debate prvýkrát, odkedy sa poznáme, stratili slovník diplomata a&nbsp;vyjadrili ste sa veľmi ostro a&nbsp;tvrdo. Hovorili ste o&nbsp;zápecníckej politike, čo bolo pre mňa osobne prekvapením. Je spor medzi vami a&nbsp;predsedom Smeru Robertom Ficom taký silný a&nbsp;vyhrotený, že už niet cesty späť?

Ja nemám pocit, že máme spor. Ja som použil slovo zápecnícka politika na všetkých, ktorí hovoria - nechoďme tam, kde sa rokuje, ale seďme doma za pecou. To je niečo, s&nbsp;čím nesúhlasím. Jednoducho problémy treba riešiť alebo otázky treba diskutovať tam, kde sa diskutujú. Ale to, do čoho sa nás snaží natlačiť uznesenie Národnej rady, ktoré iniciovala SNS, je presne zápecnícka politika. Seďme za pecou, zamknime dvere a&nbsp;tvárme sa, že sa nás to netýka. Ale týka sa nás to. Máme možnosť povedať, ako chceme, aby migrácia vyzerala, ako chceme, aby nevyzerala. Keď si ako trojročné deti zakryjeme oči, tak migrácia zmizne? To je filozofia? Musím sa ozvať, lebo som jednoducho racionálny človek. Keď cítim hlúposť, musím sa ozvať.

Vy ste povedali, že budete zvažovať demisiu v&nbsp;prípade, že do Marrákeša nepôjdeme. Stále na tom trváte?

Ak nám parlament zakáže robiť našu prácu, ak prvýkrát za dvadsaťpäť rokov slovenským diplomatom nebude umožnené byť súčasťou diskusie - zdôrazňujem diskusie, nie schvaľovania -, tak to budem vnímať ako vyslovenie nedôvery slovenskej diplomacii a&nbsp;mne. A&nbsp;budem musieť z&nbsp;toho vyvodiť príslušné politické závery. Pretože ak nemám dôveru, to znamená, že neviem obhájiť záujmy našej krajiny, tak nemám na svojom mieste čo robiť. Samozrejme, že si za tým stojím.

Už sa začali šíriť teórie o&nbsp;tom, že toto je vaša cesta do Prezidentského paláca.

Nie, to chcem veľmi jednoznačne odmietnuť. Nehrám žiadne hry a&nbsp;na adresu cesty do Prezidentského paláca som sa vyjadril už toľkokrát, že si myslím, že je to jasné.

Áno, ale stále, aj v&nbsp;tejto situácii v&nbsp;krajine ste jediný áčkový kandidát na prezidenta. Je preto logické, že všetci o&nbsp;tom hovoria, uvažujú a&nbsp;riešia to.

Ja si veľmi vážim, naozaj si vysoko vážim tú mieru dôvery, ktorú mi občania Slovenska preukazujú, a&nbsp;cítim ju aj v&nbsp;komunikácii s&nbsp;ľuďmi, ale myslím si, že to je vlastne ich hodnotenie mojej práce ako diplomata, ako ministra zahraničných vecí. Tejto práci sa chcem venovať. Ak o&nbsp;to bude mať Slovensko záujem, tak pre Slovensko. Ak Slovensko nebude mať záujem, tak niekde inde. Ak dnes budeme akceptovať, že nám parlament nedovolí ísť na medzinárodnú konferenciu, tak zajtra môže parlament prijať uznesenie, že máme uznať Kosovo, a&nbsp;pozajtra môže prijať uznesenie, že máme pozvať na štátnu návštevu Baššára al-Asada. Uvedomujeme si, aký nebezpečný precedens tu vzniká? Nemôžem ako šéf tohto rezortu a&nbsp;celoživotný kariérny diplomat byť v&nbsp;takejto situácii ticho. Akokoľvek mi to môže byť ľudsky alebo profesionálne ľúto. Ja ešte stále verím, že zvíťazí zdravý rozum.&nbsp;

Miroslav Lajčák bez servítky: Ak neviem obhájiť záujmy našej krajiny, nemám na svojom mieste čo robiť

Plus TV

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás