Ján Ďurovčík má jediné želanie: „Nechcem byť na ťarchu.“ Robí pre to možné aj nemožné

Na čo Ján Ďurovčík siahne, má väčšinou úspech. Konečne prezradil aj tituly, s ktorými neuspel

Lekári mu zakázali beh aj futbal. Ján Ďurovčík si za ne našiel náhradu, ktorá ho však nebaví

Felícia Boronkayová

 Keď sme sa v&nbsp;pondelok ráno stretli v&nbsp;bare hotela v&nbsp;centre mesta, režisér a&nbsp;choreo­graf JÁN ĎUROVČÍK (53) sa pohodlne usalašil v&nbsp;klasickej koženej klubovke a&nbsp;poťahoval si z&nbsp;cigary, ktorá mu priebežne zhasínala, kým odpovedal na otázky FELÍCIE BORONKAYOVEJ.

Po včerajšej „nočnej“ v&nbsp;Let’s&nbsp;Dance som čakala, že sa nestretneme skôr ako poobede. Je však len desať hodín ráno. A&nbsp;to sme sa stretli v&nbsp;podstate dosť neskoro, lebo dnes som syna neviezol do škôlky ja, ale manželka. Inak by to bolo aj skôr. (Smiech.) Štandardne som hore o&nbsp;šiestej a&nbsp;pred jednou nejdem&nbsp;spať. Ráno teda vozíte syna Janka do škôlky vy? Dnes bola Barbora, inak chodím ja a&nbsp;ona ide poobede po neho. Zaveziem ho a&nbsp;potom si idem rýchlo zacvičiť. Do desiatej mám pauzu, v&nbsp;divadlách sa skôr neskúša.

Súvisí to cvičenie s&nbsp;tým, že ste mali roky nemalé problémy tuším s&nbsp;krížmi? S&nbsp;kĺbom hlavne. Dlho ste o&nbsp;tom nehovorili, znamená to, že ste už v&nbsp;poriadku? Kríže mám v&nbsp;poriadku, ale keď je niekto „platničkár“, zostane ním už navždy. To sa mi podarilo dať do poriadku. Problém je v&nbsp;tom, že som nikdy nemal bolesť v&nbsp;oblasti kĺbu, ale slabiny. Keďže lekári nevedeli prísť na to, odkiaľ pochádza, skúšali ju odstraňovať od pruhov cez artroskopiu, až sa nakoniec zhodli na výmene bedrového kĺbu a&nbsp;urobili to dobre. Mám za sebou sedem operácií za tri roky po celej Európe, ale bolesť v slabine zostala a&nbsp;ja som sa s&nbsp;ňou musel naučiť žiť. Zo žartu hovorievam, že ak má byť z&nbsp;medicínskeho hľadiska toto to najhoršie, čo ma postretlo, tak to prijmem. Ľudia majú oveľa horšie trápenia. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako veľmi vás tá bolesť obmedzuje? Už niekoľko rokov nemôžem behať a&nbsp;hrávať futbal. Keď idem po schodoch s&nbsp;malým, musím sa pridržiavať zábradlia, lebo niekedy mi ten sval jednoducho vypovie. Čo sa týka cvičenia, len tak jemne posilňujem, precvičujem svaly. Neskutočne ma to nebaví, ale nič iné mi nezostáva, keď chcem žiť a&nbsp;byť tu čo najdlhšie pre svoju rodinu. A&nbsp;v&nbsp;práci? Tou vašou je pohyb, tanec a&nbsp;vy rád ukazujete, ako si čo predstavujete. Keď chcem ukázať nejaký prvok, čo mi niekedy bolesť nedovoľuje, tak ho ukážem na druhej, ľavej nohe, prichytím sa stoličky, niekedy si ľahnem a&nbsp;ukážem, ako má figúra vyzerať vo výskoku, prípadne to naznačím rukami. Našťastie mám kvalitnú asistentku, ktorá je so mnou už 30&nbsp;rokov a&nbsp;vycíti, čo chcem. Je to veľmi komplikované, ale dá sa to, stojí to len viac síl a&nbsp;energie. Keď sme dohadovali termín rozhovoru, spomínali ste, že môžete až dnes, lebo ste tam mali dvojdňovú Prahu a&nbsp;nejaké výjazdy po Slovensku. Čo teraz porábate? Čo sa týka výjazdov, teraz sme so Slovenským divadlom tanca na turné s&nbsp;Amadeom po Slovensku. Zatiaľ, kým nemáme vlastné priestory v&nbsp;Bratislave, ale už jeden objekt renovujeme, hrávame kade-tade po Bratislave, najbližšie nás čaká Lisabon, Praha je štandard, tam mi stále hrajú niekoľko predstavení.

Musíte byť na každom? Vôbec nie. Ročne sa mi hrá okolo 200 predstavení, ale ja som tak na tridsiatich z&nbsp;nich, ale Amadeus je čerstvá vec. Bol som s&nbsp;ním napríklad v&nbsp;Žiline, lebo odtiaľ je náš generálny partner a&nbsp;patrilo sa poďakovať. Niekedy idem zase preto, lebo hráme na menšej scéne a&nbsp;musím inscenáciu upraviť. Teraz niečo chystáte alebo až po Let’s&nbsp;Dance? To už bude pomaly koniec sezóny, ale zase bude treba pripraviť niečo na jeseň. Ja to tak nemám, že pauza-nepauza, lebo tvorivý proces, ktorý mám v&nbsp;hlave, je jedna z&nbsp;dvoch hlavných častí mojej práce – tú prvú, vymýšľanie, robím denne. Vezmem si pero, papier a&nbsp;píšem. Nemám obdobia, keď nemám nič, lebo keď nemám nič, tvorím sám v&nbsp;hlave. Samotné skúšanie je už vrcholom tvorivej práce. Inak sa v&nbsp;mojom živote nič nezmenilo, jediné, čo mi pribudlo, je syn a&nbsp;svoj čas sa snažím deliť medzi rodinu a&nbsp;prácu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Darí sa vám to? Zistil som niekoľko vecí, ktoré ma prekvapili, a&nbsp;chvíľu trvalo, kým som si našiel nový spôsob fungovania, najmä čo sa týka tvorby. Tesne pred Jankovým narodením som dostaval domáci ateliér. Keď sa narodil, uvedomil som si, že doň nedokážem ísť, je na poschodí, pretože mám výčitky svedomia, že nie som pri Barbore a&nbsp;synovi. Nevedel som sa pri práci uvoľniť. Predtým som robieval ráno alebo večer. Teraz ako? Odkedy chodí malý do škôlky, dopoludnia sa snažím robiť formálne veci, ako je napríklad tento rozhovor, potom prídem domov a&nbsp;robím, kým príde Janík zo škôlky. Keď sa situácia vyhrotí, že mám odovzdať scenár a&nbsp;nestí­ham, ide buď Barbora k&nbsp;babke, alebo ja odídem na chatu v&nbsp;Krahuliach, zavriem sa na tri-štyri dni a&nbsp;dokončím to tam. A&nbsp;čo sa ešte veľmi zmenilo, sú dovolenky. Predtým som počas každej napísal jeden scenár. Vyslovene som sa tešil, ako sa okúpem, ľahnem si na ležadlo, dám si slúchadlá a&nbsp;budem písať. Nebral som to ako prácu, mal som pocit, že som v&nbsp;kine. S&nbsp;malým na dovolenke to nehrozí, odvtedy som na nej nenapísal nič. Ale všetko by som za to zapredal, lebo pocit byť otcom je&nbsp;nádherný.

Priznám sa, bál som sa toho vekového rozdielu, možno preto trvalo tak dlho, kým sme si s&nbsp;Barborou potvrdili, že dobre, chceme do toho ísť.

Vaša manželka Barbora je od vás o&nbsp;23 rokov mladšia, bývalá známa priateľka Nela Pocisková podobne. Sú mladšie ročníky vašou slabosťou? Nela bola mladšia úplne štandardne, teraz je veľký vekový rozdiel… Podľa mňa rovnaký, Nela bola mladšia o&nbsp;20 rokov. Aha, no vidíte, nikdy som to nerátal. (Smiech.) Priznám sa, bál som sa toho vekového rozdielu, možno preto trvalo tak dlho, kým sme si s&nbsp;Barborou potvrdili, že dobre, chceme do toho ísť aj s&nbsp;problémami, ktoré to časom prinesie. Zo žartu hovorievam, že priateľky mám stále v&nbsp;rovnakom veku, len ja som starší. Barbora je už tridsiatnička, ale vyzerá na dvadsať. V&nbsp;čom je teda pes zakopaný? Možno v&nbsp;tom, že pracujem v&nbsp;divadle a&nbsp;nikde inde nechodie­vam. Kedysi som chodil len do divadla a&nbsp;na futbal. Logicky, na futbale som toho asi veľa nestretol. (Smiech.) No a&nbsp;potom skúšam muzikál, ktorý je preplnený mladými ľuďmi, a&nbsp;tanec, ktorý je preplnený mladými ľuďmi, v&nbsp;podstate som sa ani nemal kde inde zoznámiť. Nakoniec si moje srdce našlo túto cestu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Áno, veľa ľudí sa zoznamuje v&nbsp;práci, kde trávia najviac času. Desiateho apríla ste oslávili 53 rokov a&nbsp;sám ste naznačili problémy, ktoré môže 20-ročný vekový rozdiel časom priniesť. Jasné, keď som sám, často uvažujem o&nbsp;tom, čo bude. Ale na to má Barbora takú krásnu vetu:&nbsp;„Pozri, sú rovesníci, ktorí spolu prežijú desať rokov a&nbsp;rozídu sa. Ja som šťastná už desať rokov a&nbsp;ešte sa nerozchádzame a&nbsp;môže to byť ďalších desať, dvadsať.“ V&nbsp;tomto kontexte viem len jedno, že nechcem byť nikomu na ťarchu, a&nbsp;preto robím všetko pre to, aby sa tak nestalo. Nela sa objavila ako štvrtá porotkyňa v&nbsp;Let’s&nbsp;Dance, pretože šou pred rokmi vyhrala. Vtedy vychrlila, že v&nbsp;tom čase maturovala, hrala v&nbsp;seriáli, tancovala v&nbsp;šou a&nbsp;ako to len dokázala. Nebrali ste to ako výčitku, hoci oneskorenú? Nie, lebo po prvé, tie slová boli vtipné, s&nbsp;Nelou máme fantastický vzťah. Niekedy sa až divím, z&nbsp;čoho dokážu médiá vytvoriť niečo ako veľké stretnutie po rokoch. Dvanásť rokov sa stretávame každý rok na nejakej akcii. Druhá vec, áno, mala to vtedy veľmi, naozaj veľmi ťažké. Niekedy sa však veci nakopia, hoci to nechcete. Po prvé, išla prvýkrát do seriálu. Dostali sme vtedy ponuku z&nbsp;iného seriálu na hlavnom kanáli Markízy s&nbsp;veľkým hereckým obsadením. Presvedčili sme vtedy pani Dubovskú a&nbsp;Ťapákovú, aby ju dali do iného seriálu na TV Doma s&nbsp;tým, že ako herečka začína, nech si to najprv vyskúša. Kto vtedy tušil, aký fenomén sa stane z&nbsp;Búrlivého vína? Ďalšia vec, kto vedel, že postúpi v&nbsp;Eurovízii do finále? A&nbsp;kto vedel, že postúpi aj do finále Let’s&nbsp;Dance? Veď mohla vypadnúť v&nbsp;prvom kole. Všetky zmluvy sme však museli uzavrieť vopred, keď sme nevedeli, čo ako dopadne. Vždy to však boli spoločné rozhodnutia.

Sám ste vytvorili stovky inscenácií, na čo siahnete, má veľký úspech doma aj v&nbsp;zahraničí. Mali ste vôbec niekedy inscenáciu, ktorá nevyšla a&nbsp;stala sa nebodaj prepadákom? Mal a&nbsp;nie jednu. Ale viete, čo je paradoxné? Mnohokrát som mal sám v&nbsp;sebe pocit, že tá inscenácia nevyšla, nebol som spokojný, napriek tomu bola prijatá celkom dobre. Naopak, boli inscenácie, s&nbsp;ktorými som bol veľmi spokojný, za všetky spomeniem Žalmovú symfóniu od Stravinského pre Národné divadlo v&nbsp;Brne, kde som urobil veľkú revolúciu. Poňal som ju avantgardne, veľký divadelný orchester som obliekol do civilu, hrali vo vlastnom oblečení, ktoré bežne nosia. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. A&nbsp;keď ich diváci zbadali, podľa mňa okamžite zabudli vnímať celú inscenáciu. Samozrejme, prepadla. U&nbsp;kritiky či divákov? Kritiku neriešim, riešim vyslovene diváka. Nevyšiel mi ani prvý balet v&nbsp;našom SND Z&nbsp;rozprávky do rozprávky, so svojou časťou som nebol spokojný. Veľmi často nie som spokojný s&nbsp;niektorými časťami inscenácie, sám si poviem, že inak som to v&nbsp;tej hlave videl, že tento obraz nevyšiel, ako si myslím, ale, samozrejme, to nerozprávam. (Smiech.) Už ste to povedali. Poďme k&nbsp;Let’s&nbsp;Dance. Ako jediný porotca ste v&nbsp;šou od úplného začiatku. Kedysi sa oveľa viac riešili základné kroky a&nbsp;atribúty jednotlivých tancov. Hovorí sa o&nbsp;tom aj dnes, ale pomenej. V&nbsp;čom sa podľa vás za tie roky zmenila samotná šou? Myslím si, že hodnotíme stále to isté, ja sa sústreďujem na tanec, Tatiana na špecifický tanec, lebo princípy každého sú dané a&nbsp;vie ísť úplne do detailov. Ale ona aj všetci vieme, že to nie je Dunajský pohár. Posunulo sa to hlavne v&nbsp;tom, že kvalita ani tak nie jednotlivých interpretov ako všeobecne súťažiacich je oveľa&nbsp;vyššia. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pozrite sa, ako býva a akú svadbu mal Ján Ďurovčík FOTO v GALÉRII

Tento ročník je známy aj tým, že Hana Gregorová nosí štábu jedlo&nbsp;– od rezňov po štrúdle. Máme tam ešte niekoho iného, o&nbsp;kom ešte nevieme? Na toto ja nie som dobrý respondent, lebo prídem na skúšku, dostanem port a&nbsp;pracujem, ešte aj šatne máme inde, nechodím ani na „afterky“, prídem domov, dám si cigaru a&nbsp;ráno vstávam… A&nbsp;za porotcov by ste mohli? My z&nbsp;poroty si stále niečo nosíme. Keď som na chate na Krahuliach, donesiem špecialitu kremnické krumple, ktoré sa dajú kúpiť iba v&nbsp;Kremnici. Obľúbilo si ich celé Let’s&nbsp;Dance, idú sa z&nbsp;toho zblázniť. Tatiana donesie „cukerličky“ z&nbsp;Nemecka a&nbsp;teraz, keď máme toho štvrtého, očakávame, že niečo prinesie. Ako napríklad Vlado Kobielsky. A&nbsp;veľa. Tak si tak zobkáme a&nbsp;priberáme. Počas generálky, samozrejme. Mnoho mužov sa roky cielene pripravuje na to, že do päťdesiatky drú a&nbsp;potom sú finančne zabezpečení a&nbsp;už si len užívajú život. Mali ste podobnú métu? Ja si užívam, keď robím, takže si neviem predstaviť, že by som nerobil. Jasné, mám to šťastie v&nbsp;živote, ten dar, že moja práca ma neskutočne baví. Nepotrebujem nič iné, mňa to napĺňa, mám rodinu, žúrky ma nezaujímajú, mne stačia dvaja-traja kamaráti, s&nbsp;ktorými si sadnem, dám si „cigárko“ a&nbsp;porozpráme sa. Ja budem, naopak, robiť všetko pre to, aby som si toto mohol užívať čo najdlhšie.

Ján Ďurovčík má jediné želanie: „Nechcem byť na ťarchu.“ Robí pre to možné aj nemožné

Felícia Boronkayová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Ján Ďurovčík má jediné želanie: „Nechcem byť na ťarchu.“ Robí pre to možné aj nemožné

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Muzikanti za katedrou 1. Na čom zašili študenti textára skupiny Tublatanka Martina Sarvaša?

Muzikanti za katedrou 2. Keď prišli s Iné Kafe o 150 koncertov, začal učiť na základnej škole

Renáta Názlerová zhodila 25 kíl, pritom cez víkendy vypeká ostošesť. Čo je toto za diéta?

Neuveríte, čomu sa venovala Haberova mama, keď prišiel na svet. Tipnete si?

Dominika Cibulková: „Či chceme alebo nechceme tretie dieťa, nezáleží od toho, či chudnem“

Nikodýmova vysnívaná záhrada: Moderátor si kúpil dom a takto ho vylepšuje FOTO

Rytmus nemá rád, keď na neho ľudia ceria „zešlehané“ zuby. Tie svoje zachránil novými korunkami

Muzikanti za katedrou 3. Toľko poúčal svoju mamu, až ho poslala kadeľahšie a zmenila mu život

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás