Jaro Slávik priznáva: Jeho odpor ku kúzelníkom a károvaným košeliam bol manipulatívny fejk

Doma má posilňovňu, ale chodí do fitka: Som tu stále sám,  nemám kamarátov, tvrdí  Slávik

Babysitting? Deti bez intelektuálneho základu by so mnou mali problém, myslí si Slávik

Felícia Boronkayová

Kým sme prekročili prah jeho dverí v&nbsp;Rusovciach, vzal si od pána z&nbsp;pizzerie v&nbsp;tesnom susedstve platňu Milesa Davisa, vymeniac si s&nbsp;ním pár viet v&nbsp;taliančine. Platňu „hodil“ na gramofón a&nbsp;pri prvých tónoch poznamenal:&nbsp;„Mám rád staré veci, aj tento gramofón som dal zrepasovať.“ Prešiel za kuchynskú linku, z&nbsp;robota vylovil kôpku vypracovaného cesta, zabalil ju do fólie a&nbsp;strčil do chladničky. „Na zajtrajší krst svojej knihy upečiem ťahanú jablkovú štrúdľu.“ Nakoniec pripravil čaj s&nbsp;mliekom a&nbsp;kardamómom. Potom si JARO SLÁVIK (49) konečne sadol, aby sa pozhováral s&nbsp;redaktorkou FELÍCIOU BORONKAYOVOU. Na pultoch kníhkupectiev je vaša kniha Talent zo zákulisia šou Česko Slovensko má talent. Prvotina? Nie, toto je druhá. Prvá sa volala Nejde o&nbsp;talent a&nbsp;vyšla asi pred trinástimi rokmi na českom trhu v&nbsp;čase boomu talentových televíznych súťaží. Vtedy sa hovorilo, že stačí mať talent a&nbsp;staneš sa slávnym a&nbsp;bohatým, čo boli reálne prípady takzvaných jednoročných hviezdičiek. Lenže to nestačí. Talent potrebuje desaťtisíce hodín na to, aby sa dopracoval k&nbsp;majstrovstvu postavenom na rutine. Rutine, ktorá je zautomatizovaná tým, že máš istotu v&nbsp;remesle a&nbsp;vieš sa tou prácou tešiť. Ako sa knihe darilo? Vypredala sa. Aktuálna vznikla v&nbsp;jedenástej sezóne štrnásteho roku šou. Prečo tak neskoro? Lebo sme to roky zvažovali, až tomu dala konečný „input“ začiatkom minulého roka Gabika Belopotocká z&nbsp;Ikaru. Dosť som sa bránil, poznám scenáristické remeslo. Viem, aké nevďačné je zdolávať kopec, ktorý písanie predstavuje. Okrem toho si uvedomujem svoju pozíciu, ktorá je niekde medzi popkultúrou a&nbsp;nezávislejšou, trochu intelektuálnejšou kultúrou. To znamená, že ma úplne neakceptuje ani jedna, ani druhá strana, čo mi vyhovuje. A&nbsp;tam, kde som, je zrejme moja neotrasiteľná pozícia, ale o&nbsp;to ťažšie je pre diváka nájsť si cestu k&nbsp;nej. Prečo? Väčšina z&nbsp;nás má predsudky a&nbsp;názor na niečo bez toho, že by si ho vôbec vytvorila, my ho proste máme – na ľudí, na dielo, na hocičo… Naznačujete, že ste svojím spôsobom prekážkou ako autor, kontroverzne vnímaný Slávik? Určite áno, pre niekoho určite.

Počas ostatného ročníka ste si robili poznámky. A&nbsp;čo ten historický zvyšok? Denníky? Nie, ja si veci pamätám. Ale poz­námky k&nbsp;šou, respektíve denníkové záznamy, si robím celý svoj život. Čo všetko sa z&nbsp;knihy dozvieme? Táto kniha nenastoľuje otázku, či je kultúra v&nbsp;našom živote dôležitá, čo je dnes istý paradox. Táto kniha vraví, že my sme kultúra. Keby sme neboli kultúrni, neexistujeme ako druh, a&nbsp;to ani na príkladoch z&nbsp;dejín jednej talentovej šou. Rovnako sa zaoberá mýtmi osamelého tvorcu, toho van Gogha, ktorý si „odfaklil“ ucho, Mozarta, ktorý zomiera v&nbsp;suchotách, či Michelangela, ktorý stojí v&nbsp;sedemdesiatke na lešení a&nbsp;maľuje Sixtínsku kaplnku. To všetko sú síce krásne, ale mýty. Všetci tvoriví ľudia pracujú vždy v&nbsp;tíme rovnako dôležitých ľudí. Poňali ste to dosť filozoficky… Ale nieee. No kniha má dve časti, prelínajú sa. V&nbsp;prvej sa venujem viac teóriám a&nbsp;v&nbsp;druhej najmä osudu našich víťazov a&nbsp;účinkujúcich. Sledujete ich celé roky? Živím sa predsa kreatívnym priemyslom. Máme 40 až 50&nbsp;mien, ktoré sa stali novou generáciou zábavného priemyslu na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Česku – Tereza Mašková, Tomáš Botló, Nikoleta Šurínová, Act 4 Slovakia, Anežka Binková, Eva Burešová, tanečníci The Pastels, Dae Meni, Ladylicious, raper Boki, La Gioia, Simona Salátová. A&nbsp;niektorí dokonca vo svetovom meradle – Mirror Family, Big Names, Robots. Alex Dowis, ktorý pracoval v&nbsp;Amerike či s&nbsp;britskými umelcami. Tu vás zastavím. Kedysi ste pri hodnotení „morfondírovali“ aj o&nbsp;tom, či by sa daný umelec uchytil v&nbsp;Las Vegas. Bolo to vaše kritérium alebo seriózna dohoda s&nbsp;mestom hriechu? To bolo na začiatku, neskôr sme to zmenili pre finančnú náročnosť. Poviem to inak: Za­mestnanec Cirque de Soleil zarobí za jedno predstavenie 150&nbsp;dolárov, u&nbsp;nás získa talent za víťazstvo stotisíc eur. Aká by bola motivácia ísť tam mesiace drieť a&nbsp;zarobiť „dvacku“?

Nakoniec tam teda nik nebol? Boli. Dae Men. Finále Talentu sa končieva tým, že víťaza väčšina ľudí ofrfle. Ste s&nbsp;tým v&nbsp;pohode? Aj tento aspekt je súčasťou knihy. Obšírne sa venujem Gyöngyi Bodišovej. Keďže sme hlasovali za rómske dievča zo zlých sociálnych podmienok, ako keby sme si udelili odpustok a&nbsp;vybavené. A&nbsp;nemyslím to zle či odsudzujúco. Slovenský klérofašistický štát vyhnal Rómov z&nbsp;dedín do osád a&nbsp;komunisti ich už nezavolali naspäť, nikdy sme sa neintegrovali. Zvykli sme si, že sú iní. A&nbsp;keďže sú iní, stránime sa ich. Potom príde niekto do súťaže, pekne zaspieva, pošleme mu hlas a&nbsp;tým je to akože vyriešené. A&nbsp;presne toto je Gyöngyin príbeh, pretože ju nikto nepripravil na to, že keď vyhrá talentovú súťaž, má mať nejakú kariéru. Kde sa to mala naučiť? Nie je to úlohou vás porotcov, produkcie? Talent je iný formát. Vy asi hovoríte o&nbsp;X Factore alebo The Voice, kde sa vyžaduje aktívnejšie zapojenie porotcov. Môj kontrakt v&nbsp;televízii je obmedzený na takzvané porotcovanie, o&nbsp;zvyš­ku rozhoduje televízia.

Talent potrebuje desaťtisíce hodín na to, aby sa dopracoval k&nbsp;majstrovstvu postavenom na rutine.

Kúzelníci a&nbsp;kárované košele boli nafukovací tank. Je to nezabudnuteľná charakteristika a&nbsp;manipulácia verejnosti.

Teraz ste predsa hovorili, že sa živíte kreatívnym priemyslom. Mohli ste z&nbsp;týchto ľudí urobiť svoju zlatú baňu. Ale neurobil. Prečo? Bolo by to obojstranne výhodné. Nedávno odvysielali v&nbsp;televízii neveselý príbeh Ce­leste Buckingham, Tereza Mašková priznala, že má opäť problémy s&nbsp;poruchou príjmu potravy. To všetko ako následky veľkého sveta šoubiznisu, na ktorý sa dá pripraviť jedine tak, že študuješ na Berkley alebo na konzervatóriu v&nbsp;Londýne. U&nbsp;nás sa to nenaučíš a&nbsp;vzdelanie sa nedá predstierať. To však nie je Gyöngyin prípad. Tej ste sa povenovať mohli. Nemohol, babysitting umelcov, teda vychovávanie a&nbsp;učenie, som prestal robiť v&nbsp;roku 1999 po odchode z&nbsp;EMI Monitor. Možno teraz, keď už mám viac času a&nbsp;vlastné deti sú z&nbsp;domu preč… Kde? Čomu sa venujú? Starší je na univerzite a&nbsp;mladší v&nbsp;maturitnom ročníku. Obaja inklinujú ku kreatívnemu štúdiu. Hovoríte teda, že teraz by ste sa možno k&nbsp;„opatrovaniu“ šoubiz­nisových detí vrátili? Neviem si to úplne predstaviť. Na debatu treba partnera, lebo načo vysvetľovať niekomu niečo, čomu nerozumie? Ani ja nie som úplne jednoduchý partner, takže deti bez intelektuálneho základu by so mnou mali problém. Ale mám dva-tri projekty, ktoré sú zatiaľ v&nbsp;„inkubátorovej fáze“, a&nbsp;tým sa povenujem. Je kniha istým spôsobom koniec šou? To je otázka na televíziu. Treba však povedať, že momentálne nie je v&nbsp;oblasti televíznej zábavy nič lepšie vymyslené. Ešte tá šou neumiera, hoci to najlepšie už má za sebou. Nemáte pocit, že ľudia sú pre sociálne siete, najmä TikTok, v&nbsp;štádiu, že už chcú vidieť len niečo nevídané a&nbsp;neslýchané? Tu ide o&nbsp;vnútorné nastavenie. Ak si zachováte pohľad dieťaťa, ktoré všetko udivuje a&nbsp;nadchýna, tak vás udivuje a&nbsp;nadchýna&nbsp;všetko. Aj vás? V&nbsp;porote to veľmi vidieť nebolo. Ako ma kto vníma, neviem ovplyvniť. Môžem byť vnútorne nadšený, aj keď vyzerám so svojím „resting faceom“ ako k…t. Za to nemôžem, to je matka príroda. Niektoré veci ma nadchnú viac.

Kúzelníci a&nbsp;kockované košele to asi nebudú. Kúzelníci a&nbsp;kárované košele boli nafukovací tank. Vytvorenie slameného panáka, ktorý hovorí ako keby namiesto vás, je nezabudnuteľná charakteristika a&nbsp;manipulácia verejnosti. Lebo keď poviete, že nemáte niečo, najmä niečo neškodné, rád, okamžite si to každý zapamätá. S&nbsp;kým ste v&nbsp;porote na jednej vlne? Každý uvažuje v&nbsp;danej chvíli inak. Dokážem tie koalície meniť veľmi rýchlo, závisí od daného momentu. Viem, že neexistuje nič ako všeobecná pravda, viem, že všetko je dielom náhody, že čo sa podarí dnes, sa nemusí podariť zajtra. Viem, že ma môže klamať vlastný pocit, takže nemám názor na absolútnu pravdu, a&nbsp;teda necítim, že zrádzam sám seba. Tak sa toho držte, idem vás chytať za slovíčka. O&nbsp;chvíľu pôjdete do posilňovne, hoci doma máte vlastnú... Potrebujem sa socializovať, pretože som tu stále sám a&nbsp;nemám kamarátov. Nemáte? Pred chvíľou vás jeden pozýval na oslavu narodenín, v&nbsp;knihe ste vynechali práve pre blízke kamarátstvo informácie o&nbsp;Jasmine Alagič a&nbsp;Jakubovi Prachařovi. Ďalší nafukovací tank? Áno a&nbsp;ľudia mi hovoria, aby som sa viac socializoval, tak na tom pracujem. Pomerne často hovorievate, že celý život nič nerobíte. Čím sa teda živíte? V&nbsp;Dubaji pripravujeme veľké cyklistické preteky, v&nbsp;Bratis­lave a&nbsp;v&nbsp;Budapešti Noc s&nbsp;legendou, so Jeanom-Claudom Van Dammom, pracujem s&nbsp;Boney M, robíme nasta­venie zmien v&nbsp;jednej televízii a&nbsp;konzultujem partičku, ktorá kúpila v&nbsp;Ázii jednu fabriku. Zápasím s&nbsp;časom. A&nbsp;preto ťaháte doma štrúdľu? Už len občas. Naučila ma to koncom korony cukrárka Natacha Pacal. Vtedy som ju robil stále, až kým naše deti nemali „apfelštrúdle“ plné zuby. Už ju robím len dvakrát do roka a&nbsp;naposledy na devätnáste narodeniny mladšieho syna a&nbsp;na Vianoce.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/rozhovory/jaro-slavik-priznava-jeho-odpor-kuzelnikom-karovanym-koseliam-bol-manipulativny-fejk" target="_blank">FOTO zo súkromia Jara Slávika v GALÉRII</a>

Jaro Slávik priznáva: Jeho odpor ku kúzelníkom a károvaným košeliam bol manipulatívny fejk

Felícia Boronkayová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Jaro Slávik priznáva: Jeho odpor ku kúzelníkom a károvaným košeliam bol manipulatívny fejk

Felícia Boronkayová

Súvisiace články

Pomôcky na ľúbostné hry: Mladí sa už bez nich nezaobídu, pomáhajú aj zdraviu

Dostala ich! Speváka Otta Weitera s manželkou Petrou Maxin dojal nečakaný dar

To vážne? Zora Czoborová sa pár týždňov po operácii oboch nôh chystá na svoj prvý fit pobyt

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás