Vyšetrovateľka: S deťmi je to náročné. Zažila som, že mi jedno po celý výsluch šuškalo do ucha

Vyšetrovateľka: Niektorí obvinení si myslia, že ako žena viem toho menej a budem predpojatá

Vivien Cosculluela

Nie je policajná práca ako policajná práca. Ekonomická trestná činnosť si vyžaduje iné nastavenie ako prípady násilia páchaného na deťoch. Tie sú obzvlášť citlivé a&nbsp;komplikované. „Stalo sa mi, že maloletý mal ADHD aj ďalšie poruchy. Stále sa za niečím obzeral, kreslil, všetko chytal. Dieťa nedokázalo udržať pozornosť a&nbsp;sústrediť sa na to, na čo som sa pýtala,“ vysvetľuje ĽUBICA HOMOLOVÁ (35), vyšetrovateľka kriminálnej polície na okresnom riaditeľstve v&nbsp;Žiari nad Hronom. Náročnosť práce sa prenáša aj do súkromného života. Vypnúť hlavu sa len tak nedá. „Keď sme občas niekde sedeli a pár pri našom stole sa škriepil, už som dedukovala, že to u nich nebude dobré. Všímala som si ich gestá počas hádky. Premýšľala som, čo sa deje a či nie je za tým niečo viac, ako napríklad domáce násilie,“ vraví. Rozhovor s ňou viedol VIVIEN COSCULLUELA.

V posledných týždňoch sa veľa hovorilo o kauze reedukačných centier, kde boli životné podmienky detí absolútne neprijateľné. Ako vyšetrovateľka by ste povedali, že ide o celoplošný problém alebo o ojedinelé prípady? Keď som bola v Centre pre deti a rodiny v okrese Žiar nad Hronom, podmienky boli vyhovujúce. Mali všetko to, čo bežne vlastníme aj my vo svojich domácnostiach. Vychovávateľky nad nimi vykonávali dozor a&nbsp;učili sa s nimi. Bola aj kuchynka, kde si deti mohli robiť raňajky a museli po sebe upratať. Boli tak vedené, ako by mali byť aj doma. &nbsp; Keď ste sa z&nbsp;médií dozvedeli o&nbsp;tých prípadoch, prekvapilo vás to? Informáciu som zahliadla na Facebooku a bola som z toho mierne prekvapená. Nechápem, ako mohli mať podobné podmienky vzhľadom na to, že sú kontrolované rôznymi inštitúciami. &nbsp; Mali ste už problémy so zamestnancami týchto zariadení? Keď som išla vypočúvať do Centra pre deti a rodiny, zamestnanci boli vždy ústretoví. Keď sme sa dohodli na termíne, všetko dodržali, nikdy nespôsobovali ťažkosti. &nbsp; Za akým účelom ste ich vypočúvali? Väčšinou išlo o&nbsp;podozrenie zo sexuálneho zneužívania, keď poškodenými mali byť zverenkyne a&nbsp;páchateľmi ľudia zvonka. No boli aj iné prípady. Napríklad v&nbsp;zariadení bola matka s maloletými deťmi, pri ktorých sme mali podozrenie z&nbsp;týrania. Museli byť vyňaté z domácnosti s otcom a&nbsp;na istý čas umiestnené do centra.

Ako často vás vyšetrovanie privedie do týchto štátnych zariadení? Približne päťkrát do roka. Podnety sú väčšinou zaslané priamo z&nbsp;centra na prešetrenie. Ide väčšinou o maloleté dievčatá a podozrivými sú osoby mimo zariadenia. &nbsp; Ako často boli údajné trestné činy, na ktoré ste dostali podnety, preukázané? Žiaden, všetky moje konania boli zastavené. To však neznamená, že v centrách sa trestné činy nedejú, ale ku mne sa nedostal spis, kde by sa to preukázalo.&nbsp; &nbsp; Pretože ste preukázali, že sa skutok nestal, alebo preto, lebo ste nemali dostatok dôkazov? Počas vyšetrovania je vykonaných niekoľko výsluchov svedkov, zisťujeme informácie o&nbsp;podozrivej osobe, ako aj o poškodenej maloletej. Taktiež sa dávajú vypracovávať znalecké posudky z odvetvia psychológia či psychiatria. Zosumarizovaním zabezpečených listinných podkladov a výsluchov bolo preukázané, že sa skutok nestal. &nbsp; Máte aj prebiehajúci prípad? Áno, nemôžem sa teda k&nbsp;nemu bližšie vyjadrovať. Ide o&nbsp;deti zo zariadenia, ktoré sú v profesionálnej rodine. Malo dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu, ale už v tomto štádiu konania je preukázané, že sa nič také nestalo. &nbsp; Hovorili sme o prípadoch, pri ktorých údajný páchateľ bol dospelý. Sú niekedy problémy aj medzi deťmi? Nestretla som sa s&nbsp;tým, že by v Centre pre deti a rodiny došlo k násiliu alebo k inému trestnému činu, pri ktorom by boli páchateľmi deti.

Aké náročné je získať od týraného dieťaťa výpoveď? Vypočúvame deti, ktoré majú od piatich do osemnástich rokov. Vzhľadom na ich povahu alebo pubertálny vek je to niekedy naozaj zložité. Občas trpia rôznymi syndrómami, ako je ADHD, alebo majú iné poruchy správania. Vtedy je veľmi ťažké získať od nich čo i&nbsp;len súvislú vetu alebo zistiť, či boli niečoho svedkom, či vedia potvrdiť matkinu verziu o&nbsp;spolužití s&nbsp;partnerom. Ako na ne vtedy idete? Väčšinou sa snažíme získať dôveru detí pred výsluchom, porozprávať sa s&nbsp;nimi, lebo počas výsluchu sú prítomní aj ďalší ľudia, čo ich stresuje. Kto sa tam nachádza? Opatrovník, prokurátor aj psychológ. Niekedy je tam aj sociálny kurátor. Pri výsluchu príde dieťa do neznámeho prostredia, je nervózne, nesvoje. Musím mu vysvetliť, kto sú tí ľudia, že sa snažíme jemu a&nbsp;jeho mame pomôcť. Niektoré deti mávajú aj ľahkú mentálnu retardáciu. S&nbsp;nimi je to ešte ťažšie. Čo robíte počas výsluchu, aby sa cítili lepšie? Niekedy si s&nbsp;nimi kreslím a&nbsp;pri tom sa rozprávame. Boli aj prípady, keď dieťa nechcelo rozprávať nahlas. Môže sa stať, že maloletý zle reaguje na osoby prítomné pri výsluchu, tie treba poslať za dvere, aby sa rozhovoril a&nbsp;spolupracoval. Inokedy mi po celý čas šuškal do ucha.

Pri výsluchoch je veľmi prospešné, že nemáme na sebe uniformu s&nbsp;výložkami.

Ako to vyzeralo? Pošepkal mi to, na čo som sa opýtala, a&nbsp;ja som to musela zopakovať nahlas, lebo výsluchy s&nbsp;maloletými obeťami domáceho násilia sú zaznamenávané na kameru. Z&nbsp;toho sa potom vyhotovuje prepis. Máte aj ďalšie tipy a&nbsp;triky, aby sa cítili deti uvoľnenejšie? V&nbsp;mojej kancelárii sú hračky. Mám malého syna, čiže z&nbsp;času na čas pretriedime, čo má doma. Keď prídu deti, hneď ich to zaujme. Po výsluchu im veľakrát dovolím za to, že boli statočné pri takom počte prítomných ľudí, aby si zobrali so sebou hračku, ktorá im padla do oka. Spomenuli ste psychologičku. Áno, mám psychologičku, s ktorou rada spolupracujem. Je veľmi šikovná a keď máme problém aj pred výsluchom, necháme ju osamote s dieťaťom. Dokáže s ním nadviazať dobrú spoluprácu. Vie už vtedy zistiť, čo sa mohlo diať a v akom stave je maloleté dieťa. Čo tak jedlo, pomáha? V&nbsp;kancelárii mám sladkosti. Pred tým, než sa zapne kamera, keď sa rozprávam s&nbsp;dieťaťom a&nbsp;vidím, že má chuť na sladké, ponúknem ho. No rozmyslím si, či mu sladkosť dať, alebo nie. Ak pri týraní nedošlo k&nbsp;sexuálnemu zneužívaniu spôsobom, že by páchateľ nalákal neplnoletého cukríkom, môžem. Treba však dávať pozor na okolnosti. Rozhovor pred výsluchom je dobrovoľný, alebo ide o úkon, ktorý ukladá zákon? Nevyplýva to zo žiadneho zákona. Keď som prednedávnom bola na školení k špeciálnym výsluchovým miestnostiam pre deti, preberali sme, že je vhodné získať si ich niečím už pred výsluchom, vybudovať si k&nbsp;nim vzťah, aby nebrali vážne, že sedia pred policajtom. Dôležitá je dôvera. &nbsp; Boja sa vás? Keď sa spomenie slovo polícia, deti často zostanú strnule, vystresované. Preto si ich musíme hneď získať svojím prístupom, svojou chápavosťou. Cieľom je, aby sa počas výsluchu cítili uvoľnene a nepozerali sa celý čas do kamery. Aj dospelé osoby majú problém rozprávať na záznam. Deti sú o to zraniteľnejšie, obzvlášť keď ide o domáce násilie.

Ste teraz v&nbsp;civilnom oblečení. Aj pred deťmi ho nosíte, aby ste ich menej stresovali? Vyšetrovateľ má na sebe vždy civilný odev, čo vyplýva z&nbsp;našej funkcie. Pri výsluchoch je veľmi prospešné, že nemáme na sebe uniformu s&nbsp;výložkami. S&nbsp;deťmi sme si viac-menej seberovní a&nbsp;nemajú pocit, že sme policajti. Sedíme v špeciálnej výsluchovej miestnosti pre deti. Kto vymyslel, ako má vyzerať? Je zariadená podľa štandardov. Všetky podobné miestnosti na Slovensku majú modré steny. Na stene visí obraz, za ktorým sa nachádza sklo. Za ním je druhá miestnosť, kde sa zoskupujú ľudia, ktorí sledujú výsluch, a&nbsp;keď dáme plátno dole, vidia, čo sa deje. V&nbsp;tej výsluchovej sedí len vyšetrovateľ s&nbsp;dieťaťom. Keď majú ostatní otázky, môžu sa opýtať vďaka zabudovanej technike. Vidím aj bábiky, ale nie úplne obyčajné. V&nbsp;čom sú špeciálne? V&nbsp;minulosti sa pri vyšetrovaní detí používali bábiky na ukazovanie, ale v&nbsp;súčasnosti sa na základe odporúčaní psychológov od toho upúšťa. &nbsp; Táto miestnosť je novinkou. Ako to doteraz fungovalo? Bola zriadená v decembri. Doteraz sme mali len jednu podobnú, na Okresnom riaditeľstve v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že na výsluchy sa musí dostaviť vyšší počet ľudí, bolo komplikované zabezpečiť ich presun. Problémom to bolo najmä pre sociálne slabšie rodiny, ktoré by sa mali dostaviť do Banskej Bystrice. Z&nbsp;toho dôvodu sme túto možnosť nevyužívali. Preto dodnes výsluchy prebiehali u&nbsp;nás v kanceláriách vyšetrovateľov. Budete sama s&nbsp;maloletým. Je to veľký pokrok? Prinesie to pozitívne zmeny. Už len vďaka tomu, že to nie je formálne zariadené. V&nbsp;kanceláriách máme veľa vecí, spisy, skrine. Tu je to útulnejšie, sme ako v&nbsp;domácom prostredí, kde sú aj hračky či pokrovec. Niektoré deti, ak ich postavím pred seba, odmietnu vypovedať. No ak si sadneme na koberec, zoberieme si autíčka, zahráme sa a&nbsp;popri tom sa opýtam: „Čo, Miško, ako ste doma žili a&nbsp;čo ste robili?“, prirodzene sa mi otvoria. Už sa vám stalo, žeby neplnoletá obeť vôbec nič nepovedala a&nbsp;vy ste ju nepresvedčili, aby vám niečo vysvetlila? Stalo sa mi to. Dieťa malo ADHD aj ďalšie poruchy. Stále sa za niečím obzeralo, kreslilo, všetko chytalo. Problém nebol výsluch, ale maloletý nedokázal udržať pozornosť a&nbsp;sústrediť sa na to, na čo som sa pýtala. Bol zo sociálne slabšej rodiny, nemal doma podnetné prostredie. Je to veľký problém, keď vám dieťa nič nepovie? Väčšinou už máme zabezpečených dostatok dôkazov, ktorými sa preukazuje, či sa oznámený skutok stal, alebo nestal. Prípad nestál len na výsluchu dieťaťa. Mal slúžiť ako podporný dôkaz. Maloletého sme vtedy netrápili, videli sme, že to nikam nevedie, a&nbsp;ukončili sme to.

Mám dcéru v puberte, takže som obozretná. Poučujem ju o tom, čo má robiť aj čo nemá.

Ako často sa vám to stáva? Iba raz za čas. Väčšinou dokážu deti normálne rozprávať, sú schopné výsluchu. S&nbsp;tým, že sa hanbia alebo sú vystresované, rátame. Inšpirujete sa aj tým, čo sa robí v zahraničí? Napadla mi napríklad prítomnosť psa. Nie, ale myslím si, že v mnohých prípadoch, keď ide o deti, ktoré majú poruchu pozornosti, by to bola skvelá pomôcka. &nbsp; Je komplikované niečo podobné presadiť? Keby sme podľa mňa mali k dispozícii psíka s&nbsp;dobrou povahou, určite by sme dokázali presadiť túto možnosť, respektíve by sme sa aspoň o&nbsp;to pokúsili. Myslím si, že by sa neskúmalo, či sa urobilo niečo, čo nie je štandardné. Ak to má pomôcť vyšetrovanej veci, bolo by to v&nbsp;poriadku. &nbsp; Hovorili sme o&nbsp;psychologičke. Ako náročné je zohnať týchto profesionálov? Pri výsluchu obetí domáceho násilia má byť vždy prítomný aj psychológ. Niekedy je však problém nejakého nájsť a vtedy sa výsluch vykoná bez jeho prítomnosti. Deje sa tak v&nbsp;prípadoch, keď podozrivý je zadržaný, aby nedošlo k&nbsp;uplynutiu lehoty po zadržaní podozrivého. Obvoláme aj desať psychológov, no keď nikto z&nbsp;nich nemá čas, nemáme na výber. Sú aj ďalšie profesie, ktoré vám pomáhajú, napríklad učitelia? Nikdy sme žiadneho nezavolali. Ani iné osoby okrem tých, čo som už spomínala. Bolo by to rušivé. &nbsp; Prečo? Pri štandardnom výsluchu detí je zhruba päť osôb a&nbsp;všetci môžu dostať priestor pýtať sa. Opatrovník zastupuje dieťa v&nbsp;trestnom konaní namiesto zákonného zástupcu, teda rodiča, a dieťaťu môže klásť otázky. Každá osoba navyše pri výsluchu je teda problém, lebo môže u&nbsp;neplnoletého ešte viac prehlbovať stres.

V&nbsp;západných krajinách sa aktuálne veľmi hovorí o&nbsp;tom, že obetiam, nech sú to deti alebo ženy, treba a&nbsp;priori dôverovať. Ako to vidíte vy? Podľa zákona o&nbsp;obetiach žena, ktorá príde ohlásiť domáce násilie, je považovaná za obeť, kým sa nepreukáže opak. Niekedy zo skúseností je však zrejmé, že nehovorí úplnú pravdu. Čo vtedy robíte? Ako vyšetrovateľka nemôžem v&nbsp;tom štádiu zhodnotiť, o&nbsp;čo presne ide. Preto treba prizvať znalca, teda psychológa či psychiatra, aby posúdil osobnosť poškodeného aj jeho duševný stav. Treba veriť obetiam, ale nie vždy tomu, čo sa im stalo. To, čo vnímali ako domáce násilie, nemusí mať znaky trestného činu a&nbsp;nakoniec sa vyšetrovaním potvrdí, že ani nejde o&nbsp;trestný čin. Prečo sa teda dostali na políciu? Niekedy ide o&nbsp;dlhodobé nezhody v&nbsp;manželstve, schyľuje sa k&nbsp;rozvodu, v&nbsp;hre je nejaký majetok a&nbsp;začína sa oň bojovať. Nie­ktorí ľudia to riešia podaním trestných oznámení. Za neoprávnené podanie trestného oznámenia nič neriskujú? Polícia je povinná prijať akékoľvek trestné oznámenie a&nbsp;zaoberať sa ním. Ak počas vyšetrovania zistíme, že nejde o&nbsp;trestný čin, máme zákonné možnosti, akým spôsobom vyšetrovanie ukončiť. &nbsp; Pripomína mi to, ako niektoré menšie firmy riešia to, že im väčšia spoločnosť dlhuje peniaze, cez konkurz. Taktiež bezdôvodne. Nesvedčí to aj o tom, že človek je bezradný, nevie, čo má spraviť, tak podá trestné oznámenie? Možno sa obete skutočne domnievajú, že to, čo sa doma dialo, je trestným činom. No často ide o bežné hádky, konflikty, a niekedy sú ich spúšťačom práve ony. Práve vyšetrovateľ je tu na to, aby to posúdil.&nbsp; Ako často obete skresľujú, zveličujú alebo klamú? Deťmi sa dá manipulovať, dajú sa ovplyvniť, skreslenie reality je úmerné ich veku, ale je to štandard, s&nbsp;ktorým rátame. Problémom by bolo, keby dopĺňali medzery v&nbsp;pamäti niečím, čo sa nestalo, alebo tým, čo majú napočúvané od rodiča. Čo robíte, keď viete, že z&nbsp;nejakého dôvodu nehovoria pravdu? Keď sa mi počas výsluchu zdá, že zveličujú alebo klamú, snažím sa ich opakovane pýtať na to isté. Možno sa zasekne alebo to povie inak. Počas výsluchu im položím otázky v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vyšetrovanou vecou a&nbsp;neskôr sa znova k&nbsp;nim vrátim, opýtam sa iným spôsobom. Je oveľa jednoduchšie nachytať pri klamstve dieťa ako dospelého človeka, keďže úmerne veku a&nbsp;skúsenostiam nedokážu tak sofistikovane klamať. Vtedy zasiahne aj psychológ? Áno, niekedy to môže preukázať len znalec. Slúži na to, aby opísal osobnosť dieťaťa. Je na ňom, aby vyšetrením preukázal, že maloletý má sklony klamať, vymýšľať, zveličovať. My sa potom môžeme od toho odraziť. Znalecké posudky potrebujete pri každom prípade? Robia sa pri všetkých trestných činoch, ktoré sa týkajú domáceho násilia, takže pri týraní, sexuálnom zneužívaní či násilí a&nbsp;pri znásilnení. Je to gro prípadov, keď ich treba. Výnimočne sa používajú aj pri iných trestných činoch. Závisí od obvineného a&nbsp;skutku, napríklad či zohral úlohu aj alkohol alebo drogy.

Nebojíte sa toho, že by ste uverili klamstvu a na základe toho neprávom obvinili človeka? Keď sa vznáša obvinenie, je zabezpečený dostatok dôkazov a&nbsp;už v tej časti konania máme preukázané, že sa skutok stal. Samozrejme, vyšetrovanie a&nbsp;ďalšie dokazovanie prebieha aj po vznesení obvinenia. Ak by sa skutok nestal, v&nbsp;ďalšom dokazovaní po vznesení obvinenia by sa to preukázalo.&nbsp; &nbsp; &nbsp; Čo by sa v&nbsp;takejto situácii stalo? Podal by sa návrh na zastavenie trestného stíhania. Mne sa to však nestalo. Všetky obvinenia skončili návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor ho zastavil iba v prípadoch, keď obvinený mal duševnú poruchu a svoje konanie nemohol ovládať a rozpoznať. Neuvedomoval si, že to, čo pácha, je trestným činom a ubližuje blízkym osobám. &nbsp; Ako často sa to stáva? Jeden či dvakrát za rok. &nbsp; Študujete prípady zo zahraničia, pri ktorých boli ľudia neprávom odsúdení? Vo Francúzsku takto zavreli ľudí podozrivých z&nbsp;pedofílie, no prišlo sa neskôr na to, že boli nevinní. Ani nie. Nemyslím si, že sa u nás niečo podobné stalo. Mala som jeden prípad, keď súd oslobodil obvineného. Bolo to však preto, lebo jeho rodičia mali pokročili vek a psychické problémy – Alzheimera. Súd skonštatoval, že bez poškodeného nie je trestný čin. Podľa svedectiev blízkych a susedov sa však skutok stal. &nbsp; Pozrime sa na to zoširoka. Aké sú najčastejšie trestné činy, pri ktorých sú obeťami deti? Týranie a sexuálne zneužívanie. Pri ňom rozlišujeme dva typy. &nbsp; Ktoré? Je to zhruba päťdesiat na päťdesiat. Niekedy maloleté deti mali spolu dobrovoľný pohlavný styk. No sú prípady, keď dospelí ľudia mali s deťmi pod pätnásť rokov pohlavný styk, čo je trestným činom. Vtedy sa zabezpečí dôkazná situácia a vznesie sa obvinenie. &nbsp; Keď majú neplnoleté deti spolu dobrovoľný sex, rieši sa to tiež ako trestný čin? Je to taktiež trestný čin, avšak v&nbsp;zmysle Trestného poriadku sa vec odkladá z&nbsp;dôvodu nedostatku veku podozrivého, respektíve podozrivých. &nbsp; Pri sexuálnych trestných činoch potrebujete aj lekárske posudky? Áno, dievčatá posielame na gynekologickú prehliadku, kde sa zistí, či mali pohlavný styk. Je to jeden z&nbsp;dôkazov, nie však jediný. Samozrejme, paralelne ďalej prebieha vyšetrovanie. &nbsp; Aké prípady vás zarazili? Pracujem teraz na zložitom prípade týrania, pri ktorom sú obeťami žena a maloleté deti, ale nie je uzavretý, takže ho nemôžem bližšie komentovať. Za veľmi ťažké prípady považujem najmä tie, kde boli obeťami deti v&nbsp;útlom veku, keďže sa ešte nevedia brániť.&nbsp;Nedokážu ešte hovoriť a nie je možné ich počas&nbsp;konania vypočuť.

Každý deň sa zaoberáte ťažkými prípadmi. Ako vypnete? Vypnem iba vtedy, keď idem na dovolenku do zahraničia. Náročnosť vyšetrovaní je však taká, že prácu si nosíme v&nbsp;hlave domov. Rozmýšľame, čo sme mohli ešte urobiť. Navyše je veľmi veľa spisov, pričom je nás vyšetrovateľov málo. Sú to komplikované prípady, pri ktorých nestačí vypočuť iba troch ľudí, dokazovanie je náročné, zdĺhavé a&nbsp;na výsluchy predvolávame veľmi veľa ľudí. Koľko? V&nbsp;prípade domáceho násilia bežne vypočujeme tridsiatich ľudí. K&nbsp;tomu treba vypracovať znalecké posudky na poškodené osoby. Preukázať, že došlo k&nbsp;domácemu násiliu, je komplexný proces. &nbsp; Prečo? Už len z&nbsp;povahy veci, lebo málokedy máme priamych svedkov. Deje sa to za zatvorenými dverami. Mala som páry, ktoré pred známymi vystupovali ako dokonalí zaľúbenci, ktorí si rozumejú. Keď sa príbuzní pred výsluchom dozvedeli, čo je predmetom ich výpovede, boli veľmi prekvapení. Keby ste to potrebovali, mohli by ste sa obrátiť na psychiatra alebo psychológa? Máme policajného psychológa, na ktorého sa môžeme v&nbsp;prípade potreby obrátiť. Ja som jeho pomoc ešte nepotrebovala, aj keď mám občas „paranoje“. Čoho sa týkajú? Mám dcéru v&nbsp;puberte, takže som obozretná. Poučujem ju o&nbsp;tom, čo má robiť, čo nemá, na čo sa má zamerať, keby sa niečo stalo, a&nbsp;na čo si má dávať pozor. Niekedy mám pocit, že som už prácou deformovaná, asi ako každý z&nbsp;mojich kolegov. Stáva sa vám aj to, že sa na ulici pozriete na partnerov a&nbsp;poviete si, že je medzi nimi problém? Keď sme občas niekde sedeli a&nbsp;partneri pri našom stole sa škriepili, už som dedukovala, že to u&nbsp;nich nebude dobré. Všímala som si ich gestá počas hádky. Premýšľala som, čo sa deje, či nie je za tým niečo viac, napríklad domáce násilie.

Skúsme teraz byť pozitívni. Na ktorý prípad ste pyšná? Som hrdá na spisy, ktoré som doviedla do zdarného konca a&nbsp;obvinení boli súdom odsúdení. Vždy je to pozitívne najmä pre poškodených, ktorí si dosť vytrpeli. &nbsp; Existujú profily páchateľov, ktoré sa opakujú? Každý prípad je úplne iný. Nedá sa to špecifikovať a urobiť profil páchateľa. Sú medzi nimi tridsiatnici, štyridsiatnici aj šesťdesiatnici. Niektorí z&nbsp;nich nemajú žiadny vzťah, ďalší zase žijú v usporiadanom manželstve. &nbsp; Sú tam aj ženy? Je to veľmi výnimočné, ale mala som aj dve obvinené ženy. Dá sa povedať, že ide takmer výlučne o&nbsp;mužov. &nbsp; Je pravda, že páchateľ, ktorý ubližuje deťom, často mal rôzne traumy v detstve? Zovšeobecňovať sa nedá, ale sú prípady, keď človek, ktorý pácha domáce násilie alebo sexuálne zneužívanie, si niečím podobným prešiel v detstve. Nie je však možné hovoriť o&nbsp;konkrétnych prípadoch, keďže obete by sa v&nbsp;nich mohli nájsť. &nbsp; Je to poľahčujúcou okolnosťou? Závisí to od prokurátora a od sudcu. Ten vymeria páchateľovi trest na základe dokazovania, ktoré znova prebehne na súde. Je na ňom či bude, alebo nebude na to prihliadať. &nbsp; Keď vám páchateľ počas výsluchu povie, že mal ťažké detstvo, ovplyvňuje vás to? Je to dôležitá informácia. Súvisí so skutkom, ktorého sa dopustil. Ku každému obvinenému sa snažím správať ľudsky. Sú to tiež ľudia. Ja ich súdiť nemôžem. Na konci vyšetrovania mnohým obvineným podám ruku a napriek všetkému im prajem, nech sa im živote darí. &nbsp; Túto empatiu si dokážete zachovať vždy? Aj v&nbsp;hroznom aktuálnom prípade, ktorý nemôžete komentovať? Snažím sa o empatiu, aj keď to nie je vždy jednoduché vzhľadom na osobnosť a profil obvineného. &nbsp; Máte aj niekedy problémy kvôli svojmu pohlaviu? Niektorí obvinení si myslia, že ako žena viem toho menej. Alebo že nedovediem prípad do úspešného konca. Nemajú voči mne dôveru. Navyše, keď sú obvinení práve z týrania ženy, je to zvláštne a počas vyšetrovania sa s&nbsp;nimi pasujem. &nbsp; Myslia si, že budete predpojatá? Áno, majú niekedy pocit, že ako vyšetrovateľka budem na strane žien. Nie je to však pravda, lebo sa musím držať zásad Trestného poriadku. Zabezpečujem dôkazy v prospech obvineného, ako aj v prospech poškodenej. &nbsp; Nie je to paradoxne aj výhoda, keď vás obvinený podceňuje? Nedáva potom menej pozor? Nenazvala by som to výhodou. Obvinení si dosť premyslia, čo povedia, obzvlášť vtedy, keď majú advokáta. Majú svoje práva, ktoré musíme rešpektovať. Napríklad môžu klamať či odmietnuť vypovedať. Rešpektujem to, je to ich rozhodnutie. &nbsp; Často odmietajú hovoriť? V mojich spisoch nie. Niektorí sa nechcú vyjadriť preto, lebo vedia, že bude súd, na ktorom budú musieť všetko zopakovať.

Ako sa správajú páchatelia, ktorí ublížili dieťaťu? Pred trestným stíhaním väčšinou popierajú trestnú činnosť. Keď sa už začne trestné stíhanie, vykoná sa dokazovanie. Po vznesení obvinenia niektorí chápu, že sú zabezpečené dôkazy, ktoré preukazujú ich vinu. Následne sa počas výsluchu často priznajú, lebo vedia, že priznaním môžu dostať miernejší trest. &nbsp; Hanbia sa niekedy, boja sa väzenia? Áno, pri takých trestných činoch sa boja, že pôjdu do väzenia. Vysvetľujem im, že to nezáleží na mne, ale o&nbsp;tom rozhoduje súd. Je rozdiel, keď má človek zamestnanie a&nbsp;vedie usporiadany život, alebo nie. Pre toho prvého je to ešte väčší šok. Ale má to pre každého ďaleko od komfortnej zóny. &nbsp; Ste niekedy sklamaná, keď je páchateľ na súde oslobodený spod obžaloby? Stalo sa mi to iba raz. Išlo o&nbsp;prípad, ktorý som spomenula, keď mala obeť Alzheimera. Mrzelo ma to kvôli nej. Neuvedomovala si, čo sa deje. Obeť bola dezorientovaná už v čase, keď som ju vypočúvala. Keď sa psychologička opýtala, aký je rok, odpovedala jej 1947. &nbsp; Často sledujete, čo sa ďalej deje s&nbsp;vašimi prípadmi? Mne ako vyšetrovateľovi je po&nbsp;skončení súdneho procesu doručený rozsudok a&nbsp;tak mám informáciu o&nbsp;tom, ako každý môj prípad skončil. &nbsp; Kde vidíte hranicu medzi trestom odňatím slobody a nápravou mimo väzenského systému? To vo veľkej miere závisí od osobnosti obvineného, od toho, čo psychológ pri vyšetrení zistí. Pokiaľ je nebezpečný pre spoločnosť, medzi ľudí nepatrí. Existuje príliš vysoké riziko, že znova spácha trestný čin. &nbsp; Sú aj iné prípady? Ak mal iba skrat, dokáže regulovať agresivitu, výbušnosť, je možná náprava mimo väzenia. Keď sú v podmienke a vedia, že sa musia správať vzorne, je to zdvihnutým prstom. &nbsp; Keď išlo o skratové konanie, je im uložená aj liečba? Väčšinou muži trestný čin spáchali pod vplyvom alkoholu alebo omamných a psychotropných látok. Vtedy psychiater v znaleckom posudku odporúča, aby im súd nariadil podrobiť sa protialkoholickej či protitoxikomanickej liečbe, buď ambulantnou, alebo ústavnou formou podľa stupňa závislosti. &nbsp; Ako sa rozlišujú prípady týrania? Je to komplexné. Pamätám si prípad, keď súd pustil obvineného z väzby a uložil mu podmienku. Každý prípad týrania je iný a&nbsp;preto musíme posudzovať, ako dlho sa dialo, akým spôsobom, ako do toho vstupovala obeť, aká bola intenzita týrania a aké následky boli spôsobené. Preto nie je možné dva typy týrania posudzovať rovnako. &nbsp; A&nbsp;pri tom psychickom? Každá žena má inú osobnosť. Niektoré znesú viac, no iné osoby sú citlivejšie. Niektoré vydržia niekoľko rokov a potom si povedia, že bolo dosť, a prídú podať trestné oznámenie. Treba brať do úvahy spôsob, akým muž ženu či dieťa trýznil, ako často, aké to malo u&nbsp;poškodených následky. &nbsp; Nemusí však padnúť ani jeden úder, však? Vôbec. Sú prípady, keď máme dočinenia vyslovene len s&nbsp;psychickým násilím, a ďalšie, keď to ide ruka v&nbsp;ruke. &nbsp; Povedali by ste, že sa slovenská spoločnosť za posledných päť dekád posunula k&nbsp;lepšiemu? Áno, kedysi bolo bežné, že prišiel chlap domov pod vplyvom alkoholu a&nbsp;udrel ženu. Každý to bral ako normálnu vec. Spoločnosť však dospieva. Veľa matiek dnes napríklad odsudzuje, keď sa dá dieťaťu výchovná po zadku. Pritom sme my v&nbsp;detstve často dostávali podobné tresty, obzvlášť, keď sme v škole nepočúvali. &nbsp; Prišli s&nbsp;internetom nové trestné činy? Máme z času na čas oznámenia, keď dievčatá mladšie ako 14 rokov nafotili svoje intímne partie a poslali ich mužovi, ktorý vystupoval pod pseudonymom. &nbsp; Ako sa to rieši? Keď ako rodič prídem na to, že 13-ročná dcéra poslala podobné snímky dospelému mužovi, mám prísť na políciu a podať trestné oznámenie? Určite áno, nehovoriac o&nbsp;tom, že na to dieťa to môže mať neskôr negatívny vplyv, hoci v&nbsp;tom čase si to neuvedomuje. Vyšetrovalo by sa to, avšak postup nebudem konkretizovať, aby sa v&nbsp;budúcnosti podobné vyšetrovania nemarili. &nbsp; Ide o&nbsp;trestný čin, keď si dospelý muž vypýta od neplnoletej fotografie intímnych partií? Áno, ide o&nbsp;detskú pornografiu. Je síce pravda, že v&nbsp;dnešnej dobre vyzerajú dievčatá v&nbsp;tomto veku vyspelejšie ako kedysi, ale stále je vidieť, že ide o&nbsp;deti, podľa proporcií ich tiel. Páchateľ teda nemá výhovorku. &nbsp; Hovorili ste, že svojej dcére hovoríte, na čo má dávať pozor. Ako polícia komunikuje na širšie publikum? Máme kolegyňu, ktorá sa špecializuje na prevenciu. Má prospekty, chodí do škôl, do predškolských zariadení a pracuje s deťmi. Rozoberajú problematiky, ktoré sú v danom období aktuálne, či už sú to drogy alebo sexuálne zneužívanie. Niekedy s ňou chodí aj prokurátor, ktorý poskytuje iný pohľad na tieto témy.

Vyšetrovateľka: S deťmi je to náročné. Zažila som, že mi jedno po celý výsluch šuškalo do ucha

Vivien Cosculluela

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Vyšetrovateľka: S deťmi je to náročné. Zažila som, že mi jedno po celý výsluch šuškalo do ucha

Vivien Cosculluela

Súvisiace články

Náznak korupcie? Idete preč z našich radov, hovorí šéfka obchodnej inšpekcie

V bielych kreslách: Putin poskytol dvojhodinový rozhovor americkému novinárovi

Kráľ Karol III. má rakovinu, oznámil Buckinghamský palác

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás