Aj keď nadpis článku pôsobí trochu bombasticky, je to naozaj tak - minimálne pokiaľ ide o sériových vrahov. Väčšina žien -  sériových vrahýň, pochádza zo strednej alebo vyššej vrstvy a majú univerzitné vzdelanie, zatiaľ čo muži sú na tom naopak.  Sérioví vrahovia pochádzajú hlavne z nižších vrstiev a zväčša sú vzdelaní podpriemerne.

Aspoň k tomuto záveru prišla profesorka psychológie na Pennsylvania State University Marissa Harrisonová. Tá spolu s kolegami skúmala výskyt sériových vrahýň v amerických dejinách za obdobie približne posledných 200 rokov. A nielen to - začala ich porovnávať s mužskými sériovými vrahmi.

Profesorka Harrisonová skúmala 110  amerických sériových vrahov, polovica boli muži, polovica ženy.
Profesorka Harrisonová skúmala 110 amerických sériových vrahov, polovica boli muži, polovica ženy.
Zdroj: profimedia.sk

Na porovnanie využila dáta, zozbierané o 55 ženských sériových vrahyniach a 55 mužských sériových vrahoch, ktorí vraždili na území USA  medzi rokmi 1856 až 2009. Za sériových vrahov pritom považovala tých, ktorí úmyselne zavraždili minimálne tri obete a medzi vraždami uplynul minimálne jeden týždeň.

Keďže Harrisonová je profesorka evolučnej psychológie, pri výskume ju zaujímalo aj to, nakoľko sa evolučne dané archetypy, respektíve rozdiely medzi ženským a mužským správaním premietajú do toho, akým spôsobom vraždia a vyberajú si obete ženy a muži. 

„Historicky sa muži profilovali ako lovci, zvieratá boli ich korisťou, zatiaľčo ženy fungovali skôr ako zberačky rôznych plodov. Ako evolučnú psychologičku mi napadlo, či sa toto dávne rozdelenie úloh nemohlo premietnuť aj do rozdielov v tom, ako si mužskí a ženskí sérioví vrahovia vyberajú svoje obete,“ odôvodnila svoj trochu extravagantný výskum. Len pre zaujímavosť - bol prvý svojho druhu a publikoval ho odborný časopis Evolutionary Behavioral Sciences.

Sériové vrahyne sa vyskytujú v histórii kriminalistiky pomerne sporadicky, no existujú. Podľa odhadov ich je približne 15 percent. Len pre zaujímavosť, vyzerá to tak, že vôbec prvým sériovým vrahom, o ktorom sa dodnes dochovali zmienky, bola žena. Volala sa Locusta, žila približne pred dvetisíc rokmi v starom Ríme a vo svojej dobe sa stala známa vďaka svojim výnimočným znalostiam jedov.

Takmer každá druhá sériová vrahyňa zabíjala svoje obete pomocou jedu.
Takmer každá druhá sériová vrahyňa zabíjala svoje obete pomocou jedu.
Zdroj: profimedia.sk

Harrisonovú prekvapilo, ako zásadné rozdiely, ktoré sa nijako nedajú vysvetliť štatistickou chybou, sa medzi pohlaviami objavili. Napríklad sa ukázalo, že až 90 percent obetí v prípade sériových vrahýň pochádzalo z ich okolia, poznali ich a mali k nim nejaký vzťah. 

U mužov to bolo presne naopak - až k 85 percentám obetí nemali žiadny vzťah, boli pre nich cudzie a náhodné. A vo vzťahu k obetiam sa ukázal aj ďalší zaujímavý rozdiel - 65 percent sériových vrahov - mužov pred činom svoje obete sledovalo, ich správanie vykazovalo stalkerské rysy. Pri ženách - sériových vrahyniach to však boli len tri percentná. Inak povedané - z 55 popísaných seriových vrahýň za stalkerky bolo možné označiť len dve.

Asi neprekvapí zistenie, že ženy a muži vraždia rôznymi prostriedkami, týka sa to aj sériových vrahov. Takmer každá druhá žena svoje obete zabíjala pomocou jedu, muži preferovali zaškrtenie alebo strelné zbrane.

Ďalší veľký rozdiel sa ukázal v motivácii k činom - ženy k sériovým vraždám až trojnásobne častejšie než mužov viedol finančný zisk, naopak, u mužov až 10-násobne oproti ženám prevažovali sexuálne motívy.

Podľa psychológov ide v týchto prípadoch a úchylnú a patologickú formu hľadania partnera, jej patologickosť je daná motiváciou, ktorou je dokonalé ovládnutie a podrobenie si obete až po možnosť rozhodnúť o jej živote a smrti. Podľa psychologičky je práve takýto typ správania čiastočne daný aj evolučne, vychádza z archetypu lovca.

Harrisonová si samozrejme uvedomuje, že pohlavie sériových vrahov nedeterminuje v tom, akým spôsobom budú páchať svoje zločiny, jej zistenia môžu len pomôcť pri profilovaní páchateľov. „Evolúcia neznamená, že ste predurčení robiť konkrétne veci alebo konať určitým spôsobom," vysvetľuje Harrisonová.

„Je to skôr o tom, že možno  o vašom správaní robiť predpovede na základe niektorých evolučných determinácií. Pri sériových vrahoch sa domnievam, že  ich správanie je do určitej miery ovplyvnené rolami a archetypmi z minulosti a evolučná psychológia nám pomôže ich odhaliť a lepšie pochopiť.