Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Zubárčina je pre tých, ktorí sa vedia obracať, dobrý biz­nis. Zvlášť v&nbsp;krajine, kde je stomatológov z&nbsp;roka na rok menej a&nbsp;dnes si už aj tí priemerní môžu za zákroky diktovať horibilné sumy. Niektoré súkromné kliniky prekvitajú a&nbsp;disponujú technickým vybavením, o&nbsp;akom môžu štátne zdravotnícke inštitúcie, neschopné poskytnúť pacientom ani toaletný papier, len snívať. Nakoniec, prečo by neinvestovali, keď im zákon umožňuje do cien výkonov zaratúvať nielen prácu a&nbsp;materiál, ale aj prístrojové vybavenie, mzdy či prevádzku ambulancií?

Väčšina Slovákov si ošetrenie v&nbsp;týchto rezidenciách nemôže dovoliť. Vlastne ani v&nbsp;tých menej honosných. Štát totiž akoby na toto odvetvie verejného zdravia až nepochopiteľne zanevrel. Podľa zákona ešte z&nbsp;roku 2005 nám poisťovne musia hradiť len takzvané štandardné zákroky - napríklad výkony prvej pomoci pri bolestiach, zubné výplne zo štandardných materiálov, ktoré <a href="http://www.familydentalcare.sk/sk/" target="_blank" rel="noopener">zubári</a> neraz už ani nepoužívajú, odstránenie kazu, röntgenové vyšetrenie, extrakcie a&nbsp;resekcie zubov. Či má zubár zmluvu s&nbsp;niektorou z&nbsp;poisťovní, alebo nie, za všetko ostatné platíme.

Aby toho nebolo málo, ak zanedbáme preventívnu prehliadku, celý nasledujúci rok nemáme nárok ani na najzákladnejšiu bezplatnú starostlivosť. Aj keď si poistenie roky poctivo platíme. Je zvláštne, že toto nezmyselné pravidlo neplatí v&nbsp;iných oblastiach zdravotníctva. Pritom pokazené zuby nie sú len estetická záležitosť. Okrem toho, že znižujú kvalitu života, môžu byť príčinou vážnych ochorení. Domáci rozpočet však nepustí a&nbsp;mnohí, aj slušne zarábajúci ľudia zamieria do zubnej ambulancie až vtedy, keď je naozaj zle. Ďalší si berú pôžičky, hľadajú alternatívy v&nbsp;zahraničí alebo nechávajú spúšť v&nbsp;ústnej dutine naďalej rásť.

Neustály úbytok zubárov je už chronický. V&nbsp;súčasnosti ich je vyše tritisícdvesto, polovica má však nad päťdesiat rokov, pätnásť percent je v&nbsp;dôchodkovom veku. A&nbsp;noví neprichádzajú. Vysoké školy môžu prijať len zhruba stovku uchádzačov, pretože nemajú dostatok financií ani len na zubárske kreslá, na ktorých by mohli stomatologickí adepti absolvovať povinnú prax. Navyše, aj z&nbsp;tejto obmedzenej kapacity ukroja zahraniční študenti, ktorí za vzdelanie platia, a&nbsp;tak pomáhajú školám prežiť.

Pri chabej konkurencii je potom ťažké vybrať si kvalitného, cenovo prijateľného odborníka. Sme radi, že vôbec nejakého s&nbsp;voľnou kapacitou nájdeme. Ak nie, budeme sa musieť pridať k Slovákom, ktorí už dnes cestujú za ošetrením zubov za hranice. Na Ukrajinu, do Maďarska či dokonca Srbska. V&nbsp;rámci Európskej únie nám na to dokonca poisťovne môžu prispieť. Právo pacienta na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť je totiž zakotvené v&nbsp;smernici Európskeho parlamentu a&nbsp;Rady Európskej únie. V&nbsp;prípade bežných stomatologických zákrokov nemusíte svoju poisťovňu ani žiadať o&nbsp;predchádzajúci súhlas. Po­dľa informácií z&nbsp;Dôvery a&nbsp;Unionu pacient síce za zákrok v&nbsp;zahraničí zaplatí, potom však môže poisťovňu požiadať o&nbsp;príspevok. Ten je rovnaký, aký by dostal stomatológ na Slovensku.

Tridsaťtisícové kúpeľné mestečko Mosonmagyaróvár nie je populárne len zdravou vodou a&nbsp;lacným bývaním pre Slovákov, ale i&nbsp;množstvom zubárov. Stalo sa centrom stomatologickej turistiky predovšetkým pre Rakúšanov, Nemcov či Švajčiarov a&nbsp;v&nbsp;posledných rokoch sa k&nbsp;nim hojne pridávajú našinci. Cestujú hlavne za lacnejšími implantátmi, mostíkmi a, ak vychádzame z&nbsp;výpovedí oslovených respondentov, aj vyššou kvalitou.

Počas našej návštevy sa však nezdá, že by Slováci brali maďarských zubárov útokom. Na parkoviskách vidíme skôr autá s&nbsp;rakúskymi značkami. Aj v&nbsp;bohato pôsobiacich čakárňach kliník znie hlavne nemčina. „Toto mestečko mi poradili priatelia, keď som sa sťažovala na svojho zubára vo Viedni,“ prezradí nám Dorotia, postaršia Rakúšanka, posedávajúca na lavičke pred jedným zo stomatologických zariadení. Skúsila a&nbsp;už nechce meniť. „Tu je všetko oveľa lacnejšie, mám z&nbsp;doktorov dobrý pocit. Sú milí, nápomocní, trpezliví. Potešil ma aj skvelý servis, ktorý ponúkajú.“ Zdôrazňuje, že sem neprichádzala s&nbsp;úplnou dôverou, ale rýchlo sa presvedčila, že Maďari odvádzajú dobrú robotu, s&nbsp;dobrými mate­riálmi. „Postupne som spoznávala veľa Viedenčanov, ktorí sem za ošetrením zubov prichádzajú. Nielen do Mosonu, ale aj do Györu či Budapešti. Dokonca som sa nedávno stretla s&nbsp;mladou Švajčiarkou, ktorá tvrdila, že si chrup dáva opravovať výhradne v&nbsp;Maďarsku.“

Fakt, že Mosonmagyaróvár stomatológiou žije, sa nedá prehliadnuť. Na každom kroku, na bilbordoch, smerovkách pri cestách i&nbsp;stenách domov svietia reklamy na ambulancie či kliniky s&nbsp;výpravnými názvami. Tie najväčšie, popri komplexnom spektre lekárskych služieb, ponúkajú aj ubytovanie alebo dokonca relax v&nbsp;kúpeľoch. Takmer všade nám tvrdia, že už aj Slováci tvoria značnú časť ich klientely.

Prechádzame si ceny za najbežnejšie úkony a&nbsp;porovnávame ich s&nbsp;tými, ktoré si naši zubári vyvesili na internet. Rozdiely sa na prvý pohľad nezdajú výrazné. Slovenskí pacienti, ktorých stretávame, to však vidia inak. Bratislavčanka Silvia s&nbsp;manželom navštevujú maďarskú kliniku už niekoľko mesiacov a&nbsp;nevedia si tamojší personál vynachváliť. Z&nbsp;ich rozprávania vyrozumieme, že cena nebola jedinou príčinou, prečo jazdia za ošetrením do cudzej krajiny. „So slovenskými zubármi máme veľmi zlé skúsenosti. Poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď mi v&nbsp;Ružinove tak rozvŕtali zub, že z&nbsp;neho ostali len tenké okraje. Dali doň množstvo nekvalitnej plomby, ktorá sa mi stále drvila pod jazykom. Preto som hľadala iné možnosti a&nbsp;keď mi reklama na kliniku so slovenskou tlmočníčkou ‚vyskočila‘ na sociálnej sieti, rozhodla som sa skúsiť. Keď tu uvideli slovenské dielo, zalomili rukami. Vraj toľko výplne v&nbsp;jednom zube ešte nevideli.“

Podľa nej je rozdiel aj v&nbsp;prístupe k&nbsp;pacientovi. „Všetci, od recepčných až po lekárov, boli príjemní, vnímali sme priateľskú atmosféru, už pri bezplatnej vstupnej prehliadke mi urobili panoramatický röntgen, navrhli postup, povedali, koľko to bude stáť. Implantát ani nie za 500 eur, injekcie v&nbsp;cene. A&nbsp;hoci za kompletné vyšetrenie nechceli nič, nemuseli sme liečbu prijať. Do ničoho nás netlačili.“

Jej manžel Róbert sa pred časom zatvrdil, že starostlivosť na Slovensku už využije len v&nbsp;prípade nutnosti. Jeho zážitky z&nbsp;našich súkromných ambulancií sú totiž veľmi zlé. „Vystriedal som viacero stomatológov, dokonca známych. Výsledkom bolo, že mi úplne zničili zuby. Koreňové kanáliky mi vyplnili len do polovice a&nbsp;po rokoch, keď mi odhnili, zostalo len trhanie.&nbsp; Štyri zuby museli ísť úplne zbytočne von. Na jednej strane mi urobili nový mostík, na druhú budú musieť ísť implantáty.“ Z&nbsp;ich doterajšej práce je nadšený. Nikto mu vraj nechce veriť, že má umelé zuby. „Tu nejde len o&nbsp;peniaze. Bavili sa so mnou, ako keby sme boli rodina. Všetko mi vysvetlili, pripravili ma na každý ďalší krok, povedali, čo môže bolieť a&nbsp;kedy treba použiť injekciu. Ako malému decku. A&nbsp;na všetko som dostal trojročnú záruku.“

Alena, ďalšia zákazníčka maďarských ambulancií, je už v&nbsp;dôchodkovom veku. So zubami mala problém od malička a&nbsp;v&nbsp;ústach vystriedala niekoľko protéz. „Tridsať rokov som chodila k&nbsp;svojej bratislavskej zubárke, ale keď vymenila techničku, prišla katastrofa. Len na odtlačky som chodila tri týždne, na nové zuby som čakala pol druha mesiaca, a&nbsp;keď mi ich konečne vyrobili, nesedeli. Musela som v&nbsp;ambulancii absolvovať desať návštev, počas ktorých mi protézu neustále obrusovali, aj tak nebola v&nbsp;poriadku. Nakoniec mi suseda poradila Maďarov. Tam mi okamžite urobili röntgen, v&nbsp;rovnaký deň dva odtlačky. To bolo v&nbsp;pondelok. V&nbsp;stredu som išla na ďalšie odtlačky a&nbsp;v&nbsp;piatok boli nové zuby hotové. Za týždeň! A&nbsp;sadli dokonale. Od mája som tam nemusela ísť. Dali mi štyri roky záruku, každý rok nariadili bezplatnú kontrolu a&nbsp;na rozlúčku som od nich dostala fľašu vína. Chápete to? Toto som ešte nezažila.“ Na recepcii jej navyše poradili, nech si zákrok dá zaplatiť v&nbsp;poisťovni. Vraj Rakúšania to tak bežne robia. „Tak som od Dôvery ešte dostala 160 eur. Celá protéza ma tak vyšla asi na 300 eur,“ Nielen zubári Alenu prekvapili. „Pred časom som navštívila priateľku, ktorá ležala v&nbsp;tunajšej nemocnici. Štátnej. Tie priestory a&nbsp;vybavenie sa nedali porovnať s&nbsp;našimi. Nerozumiem, že niekde to ide a&nbsp;u&nbsp;nás nie.“

Pred jednou z&nbsp;kliník sa stretávame s tlmočníčkou Andreou. Tá asistuje slovenským pacientom, ktorí sa v&nbsp;ambulanciách nevedia dohovoriť. Za dva roky spoznala mnoho ľudí, ktorí si u&nbsp;nás vytrpeli svoje. „Prakticky všetci sem chodia s&nbsp;tým, že na Slovensku niečo nedotiahli,“ vyratúva. „Majú koreňové kanáliky vyplnené len do polovice, kazy pod plombami, mostíky v&nbsp;hroznom stave, babičky prichádzajú s&nbsp;poničenými, krvavými ďasnami z&nbsp;protéz, ktoré im nepasujú v&nbsp;ústach. Istá pani tu bola s&nbsp;novými implantátmi, ktoré jej spôsobovali bolesti. Lekár ju mesiace liečil antibiotikami. Tu zistili, že implantáty sú nevhodné a&nbsp;v&nbsp;ústach má plno zápalov. Teraz rozmýšľajú, čo s&nbsp;ňou. Najrozumnejšia cesta je totiž všetky vymeniť. Lenže je to dlhá a&nbsp;hlavne finančne náročná procedúra.“

Zároveň dodá, že ani so slovenskými pacientmi to nie je vždy jednoduché. „Mnohí sú nedisciplinovaní. Nielenže neprídu na dohodnutý termín, ale ani nezavolajú alebo nedvihnú telefón. Tunajší doktori hovoria, že niečo také sa im v&nbsp;prípade Nemcov či Rakúšanov nikdy nestalo.“

Vstupujeme do dvojposchodovej kliniky, ktorá pred pätnástimi rokmi začínala ako malá ambulancia s&nbsp;jedným zubárom. Dnes je tu celý tím lekárov, sestier a&nbsp;asistentov, na recepcii sedia dievčatá so znalosťou troch jazykov. Prezeráme si moderne vybavené ambulancie, kde pacienti absolvujú bežné, ale i&nbsp;náročné chirurgické zákroky. Majiteľ zariadenia László Tóth sa ohradí proti tvrdeniam, že Maďari znižujú ceny na úkor kvality materiálov. „Robíme výhradne s&nbsp;nemeckými implantátmi vyrábanými vo Švajčiarsku. Patria k&nbsp;svetovej špičke,“ tvrdí. Klientov majú z&nbsp;Rakúska, zo Španielska, z&nbsp;Talianska i&nbsp;zo zámoria. Za toľké roky by o&nbsp;nich pre takéto šetrenie prišli. Je to však práve naopak. Záujemcov pribúda a&nbsp;pridali sa k&nbsp;nim i&nbsp;Slováci. Po tom, čo vďaka mladej tlmočníčke odstránili jazykovú bariéru, tvoria zhruba tretinu. Ku kvalite práce slovenských zubárov sa Tóth z&nbsp;etických dôvodov nechce vyjadrovať. Obmedzí sa na konštatovanie, že ústna dutina našincov často pôsobí, ako keby neboli u&nbsp;zubára 20-30 rokov a&nbsp;niektorí majú taký strach, že podstupujú zákroky v&nbsp;narkóze.

Gábor Nagy, doktor s&nbsp;dvadsaťročnou praxou, si myslí, že rozhodujúcim faktorom pre návštevu Maďarska je kompletný servis a&nbsp;ceny. Podľa neho sú priemerne o&nbsp;tretinu nižšie ako v&nbsp;súkromnom sektore na Slovensku. „U&nbsp;slovenských pacientov sa najčastejšie stretávame so zanedbanou ústnou hygienou alebo s&nbsp;mostíkmi, ktoré mali byť dávno vymenené.“ Keď sa pýtame na tunajšiu obrovskú konkurenciu, pousmeje sa. „My to tak nevnímame, každý ide svojou cestou a&nbsp;snaží sa byť najlepší. Neorientujeme sa len na pacientov z&nbsp;bohatších krajín,&nbsp;vysoký zreteľ kladieme na zubnú chirurgiu. S&nbsp;materiálmi na svetovej úrovni pracujú mnohé kliniky aj u&nbsp;vás, ale Maďari bodujú veľmi dobrými zubnými technikmi. Myslím, že patria k&nbsp;najlepším v&nbsp;Európe. To je naša prednosť.“

Z&nbsp;kúpeľného mestečka odchádzame so zmiešanými pocitmi. Nie, nemá zmysel Maďarsko glorifikovať. Aj tam sa stala stomatológia tvrdým biz­nisom a&nbsp;samotní zubári hovoria, že v&nbsp;tejto oblasti u&nbsp;nich funguje zdravotné poistenie horšie než u&nbsp;nás. Nemožno ani tvrdiť, že na Slovensku nemáme kliniky s&nbsp;moderným vybavením či dobrých špecialistov. Smutný fakt však je to, že pre značnú časť pacientov s&nbsp;nižšími príjmami sú ich služby nedostupné. Ak k&nbsp;tomu prirátame, že v&nbsp;mnohých oblastiach našej krajiny je ich akútny nedostatok, Maďarsko sa javí ako slušná alternatíva.

Viac než tretina zubárov je v dvoch mestách

Prezident Slovenskej komory zubných lekárov MUDr. Igor Moravčík nesúhlasí s tým, že by zubná turistika Slovákov nadobúdala masové rozmery, alebo že by kvalita ošetrenia napríklad v Maďarsku bola vyššia než u nás. „Som presvedčený, že na Slovensku je kvalita zdravotnej starostlivosti vysoká a zubné ambulancie sú špičkovo vybavené. Nielen v porovnaní s Maďarskom, ale aj vyspelými krajinami. Individuálne pochybenia sa, samozrejme, nedajú vylúčiť, ale to predsa neplatí len pre Slovensko. Rozdiel je však v tom, že reklamácia zákroku je v zahraničí problematickejšia než u nás. Navyše, na Slovensku sa pacient môže obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“ Pripomína, že v Poľsku aj Maďarsku sa za ošetrenie rovnako platí, a tak ako u nás, aj tam sú cenové rozdiely. „Nemožno očakávať, že pacient dostane to najkvalitnejšie ošetrenie s najlepšími materiálmi len z príspevkov poisťovní. Treba si tiež uvedomiť, že zubný kaz je ochorenie, ktorému sa dá predchádzať dostatočnou hygienou, väčším kazom zase pravidelnou preventívnou prehliadkou.“

V súvislosti s cezhraničnou stomatologickou starostlivosťou hovorí prezident o dvoch najpravdepodobnejších príčinách. V prípade Poľska to bol fakt, že v pohraničných oblastiach nebol dostatok stomatológov a hlavne mali obmedzené limity od poisťovní. Tento problém sa vo viacerých prípadoch vyriešil a niektorí pacienti sa už vracajú do slovenských ambulancií. „Na juhu je situácia iná, pretože mnoho Slovákov žije v maďarských pohraničných mestách a dedinách, tak vyhľadávajú ošetrenie v mieste svojho bydliska.“ Nepopiera, že stomatológov je na Slovensku málo a starnú. „Takmer polovica z nich má nad 60 rokov. Ak by títo kolegovia odišli, mali by sme veľký problém. Čo však treba rovnako riešiť, je ich rozloženie aj v menej atraktívnych častiach krajiny. Veď len v Bratislave a Košiciach je viac než tretina všetkých zubných lekárov. Nemyslím, si, že alternatívou by malo byť cestovanie za ošetrením do zahraničia. Mali by sa skôr prijať stimulačné opatrenia pre zubných lekárov, aby boli pre nich zaujímavé aj odľahlejšie oblasti Slovenska.“

Mizéria: Zo Slovenska utekajú nielen zubári, ale aj pacienti

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás