Dušan Valent

Mozog našich predkov sa za posledné dva milióny rokov zväčšil trojnásobne. Napriek tomu, že ide o&nbsp;kaloricky mimoriadne náročný orgán, naša tráviaca sústava sa v&nbsp;podstate scvrk­la – ľudské črevá sa skrátili o&nbsp;čosi viac ako na polovicu pôvodnej dĺžky. Tento paradoxný vývoj sa pokúšalo vysvetliť viacero hypotéz. Niektoré sa obracali na tepelnú úpravu, varenie a&nbsp;pečenie, ktoré umožnili využiť viac živín v&nbsp;potrave. Iní poukazovali na to, že neskorí „opoľudia“ a&nbsp;raní praľudia konzumovali oproti svojim prapredkom oveľa viac mäsa, ktoré oproti rastlinnej strave ponúka viac kalórií a&nbsp;nevyžaduje rozsiahlu tráviacu sústavu. Nová štúdia evolučnej neurovedkyne <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/zahada-narastu-ludskeho-mozgu-mozu-to-kysle-uhorky" target="_blank">Katherine Bryantovej (FOTO v GALÉRII) </a>z&nbsp;Univerzity Aix-Marseille vo Francúzsku a&nbsp;jej kolegov navrhuje iné vysvetlenie. A&nbsp;to posun od surovej potravy k&nbsp;strave, ktorá bola fermentovaná, čiže čiastočne rozložená mikróbmi.

Ľudský črevný mikrobióm funguje prakticky ako stroj na vnútornú fermentáciu. Pomocou enzýmov produkovaných baktériami a&nbsp;kvasinkami dochádza k&nbsp;rozkladu organických zlúčenín, čo nášmu organizmu uľahčuje vstrebávanie živín. Fermentácia nevyžaduje kyslík, takže rovnako dobre ako v&nbsp;našich črevách môže prebiehať v&nbsp;uzavretej nádobe. Podľa Bryantovej a&nbsp;kolegov je možné, že spôsob, akým naši dávni predkovia manipulovali s&nbsp;potravinami a&nbsp;uskladňovali ich, nedopatrením viedol k&nbsp;„externalizácii“ tohto procesu už pred miliónmi rokov. Vedci dokonca uvažujú, že raní ľudia sa takto postupne mohli naučiť pripravovať potraviny na spôsob vína, kimči, jogurtu, kyslej kapusty či kyslých uhoriek, ktoré jeme dodnes.

Výskumníci túto hypotézu takzvanej externej fermentácie predstavili v&nbsp;novej štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis Communications Biology. V&nbsp;práci argumentujú, že práve kvasenie potravín mimo ľudského tráviaceho traktu umožnilo výrazný rast mozgu, ktorý nastal v&nbsp;priebehu vývoja raných praľudí. Potrava, ktorej fermentácia už prebehla mimo ľudského tela, je totiž pre ľudský organizmus nielenže ľahšie stráviteľná, ale taktiež obsahuje oproti surovej potrave väčšie množstvo využiteľných kalórií a&nbsp;živín. A&nbsp;keďže hrubé črevo musí vynaložiť pri fermentovanej potrave oveľa menej námahy, veľkosť orgánu sa časom mohla zmenšiť, pričom telu napriek tomu poskytovalo dostatočnú energiu pre rast mozgu.

Prudký rast mozgu charakterizoval už najstarších zástupcov ľudského rodu. Podľa Bryantovej a&nbsp;jej tímu si tak naši predkovia osvojili proces „vonkajšej fermentácie“ oveľa skôr, ako sa doposiaľ myslelo, a&nbsp;to zrejme vtedy, keď sa ešte nachádzali na vývojovom stupni australopitekov. Išlo o&nbsp;bytosti, ktoré síce kráčali vzpriamene na chodidlách takmer zhodných s&nbsp;našimi, ale v&nbsp;hlave niesli mozog iba o&nbsp;polovicu väčší, než má šimpanz. Výroba kamenných nástrojov sa - v&nbsp;obmedzenej miere - doposiaľ potvrdila len pre najvyspelejšie druhy.

Ďalšie FOTO australopitekov si pozrite v GALÉRII

Podľa Bryantovej a&nbsp;kolegov však vonkajšia fermentácia nie je taká komplikovaná, ako sa môže zdať. Vyžaduje len jednoduché uskladňovacie priestory a&nbsp;tými môže byť pokojne i&nbsp;nejaká dutina, jaskyňa alebo dokonca diera v&nbsp;zemi. A, naopak, nevyžaduje plánovanie a&nbsp;používanie nástrojov. „Lov, kradnutie úlovkov veľkým šelmám a&nbsp;používanie ohňa nesú vlastné riziká,“ píšu vedci v&nbsp;štúdii. „Naši raní predkovia možno jednoducho nosili jedlo späť na spoločné miesto, nechali ho tam a&nbsp;občas nejaké jedli a&nbsp;pridávali ďalšie, pričom mikróby z&nbsp;predchádzajúcich potravín mohli spúšťať fermentovanie čerstvo prinesených.“ Určite sa im to oplatilo. Okrem zvýšenia biologickej dostupnosti živín fermentácia znižuje riziko nákazy škodlivými mikróbmi a&nbsp;dokonca môže nejedlé, jedovaté potraviny zmeniť na jedlé.

Záhada nárastu ľudského mozgu: Môžu za to kyslé uhorky?

Dušan Valent

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Záhada nárastu ľudského mozgu: Môžu za to kyslé uhorky?

Dušan Valent

Súvisiace články

Runové kamene neklamú: Najvýznamnejším Vikingom bola žena

Ide do tuhého: Globálne otepľovanie ohrozuje kvalitu piva

Vedci zmerali závislosť od internetu: Ak toto robíte, je s vami zle

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás