Irena Páleničková

Unikátna poloha Andalúzie medzi Atlantickým oceánom a&nbsp;Stredozemným morom rovnako ako jej poloha na okraji Európy na dohľad Afriky dáva miestnej prírode špecifické črty. Lokálna vláda sa snaží v&nbsp;botanických záhradách a&nbsp;prírodných parkoch uchovať najvzácnejšie zo štyritisíc druhov vyšších rastlín a&nbsp;tri a&nbsp;pol tisíca húb. Jeden z&nbsp;nich - Cabo de Gata-Nijar - leží východne od poľnohospodárskej oblasti zničenej ľuďmi v&nbsp;okolí mesta Almeria, kde plastové fóliovníky takmer udusili krajinu a&nbsp;nenechali jej žiadny voľný kúsok miesta, aby mohla dýchať.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-ako-afrika-jeden-najkrajsich-spanielskych-prirodnych-parkov-vam-vyrazi-dych" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite dych vyrážajúci prírodný park Cabo de Gata-Nijar&gt;&gt;</a>

Park má rozlohu 340 štvorcových kilometrov a&nbsp;svojou špecifickou krajinou poslúžil ako kulisa na natáčanie mnohých filmov vrátane Indianu Jonesa. Vzhľadom na sucho a&nbsp;hornatý kamenistý terén je však jeho príroda mimoriadne zraniteľná. Napriek tomu do niektorých jeho okrajových častí už skleníky prenikli.

Prvýkrát sme tam prišli v roku 1992, ktorý sa z dnešného hľadiska dá označiť za rajský. Niektoré časti parku Cabo de Gata ešte nebolo treba uzatvárať a k preslávenej filmovej kamennej vlne na pláži Mosul sa dalo dôjsť autom. Na neudržiavanej ceste-neceste sme vtedy s našou Aviou opakovane uviazli v piesku a musela som po širšom okolí zháňať dosky a&nbsp;trstinu vyplavenú z&nbsp;mora, aby sme auto podložili.

Dnes je taký adrenalín nemožný - vedenie parku zakázalo vozidlám prístup na zakázané cestičky. Časť fóliovníkov stála už vtedy, a keď sme tadiaľ išli druhýkrát, v roku 2006, na plne naložených bicykloch, mohli sme si vyberať desiatu z hromád vyhodených paradajok a uhoriek. V&nbsp;súčasnosti dokončujú úsek cesty pre motorové vozidlá Autovía del Mediterráneo a&nbsp;my sme po nej okolo oblastí s&nbsp;fóliovníkmi väčšinou radšej iba prefrčali a&nbsp;snažili sa nevnímať hrôzy, ktoré v&nbsp;suchej zraniteľnej krajine ľudia napáchali. Aj keď naše prísne hodnotenie určite ovplyvnili spomienky staré 27 rokov.

Čech Martin, ktorý sem s&nbsp;rodinou prišiel prvýkrát, oceňoval prázdne pláže, na ktorých pri troche úsilia našiel v&nbsp;zime pre svoje obytné auto vždy slušné miesto. Nebol náročný. So ženou dočasne opustili zamestnanie, kúpili staré, ale veľké obytné auto, naložili svojho dvojročného syna a&nbsp;päťročnú dcérku a&nbsp;vyrazili spoznávať Európu. Na jeseň sa ich viac než ročná dovolenka skončí, dcéra musí do školy. Ale aj oni pripustili, že v&nbsp;lete to tu musí byť miestami neúnosné.

V&nbsp;údolí Rodalquilar ležiacom v&nbsp;centre parku ľudia nešetrili prírodu ani v&nbsp;minulosti. Oblasť je totiž sopečného pôvodu, a&nbsp;tak sa tu už päťtisíc rokov ťažia rôzne minerály. Olovo, zinok, meď a&nbsp;v&nbsp;20. storočí aj zlato. To však bolo viazané v&nbsp;horninách, a&nbsp;tak sa pri jeho získavaní používal kyanid. Ťažba sa rozbehla vo veľkom po vojne, keď rozširovanie produkcie otváral dokonca Franco.

Dnes je na mieste bývalých administratívnych budov nad dedinou Rodalquilar geo­vulkanologické múzeum a&nbsp;voľne prístupná botanická záhrada El Albardinal. Jej vzhľad dokladuje, že v&nbsp;tunajšom kraji, ktorý je najsuchší a&nbsp;najteplejší v&nbsp;Európe, sa museli ľudia pasovať s&nbsp;mnohými vecami - nedostatkom vody, vetrom, nepriateľmi a&nbsp;so svahovitým terénom.

Zaparkovali sme na okraji Rodalquilaru. Na parkovisku je pestrá medzinárodná zmes majiteľov karavanov - Nemci, Angličania, Poliaci, Maďari, Taliani, Francúzi, Holanďania. Nie je totiž veľa miest, kde sa dá v&nbsp;parku Cabo de Gata voľne nocovať. Z&nbsp;britskej „obývačky“ vedľa nás vychádza pani v&nbsp;bielom župane s&nbsp;hviezdičkami, vybrala sa von s&nbsp;jazvečíkom. Vedľa sú kontajnery na triedený odpad a&nbsp;80 obyvateľov dediny ich plní priebežne celú noc. Posledná fľaša padne do­vnútra okolo tretej ráno. To už začína kikiríkať kohút z&nbsp;neďalekého domčeka. Večer tam najprv prihnali štyri ovce a&nbsp;jednu kozu, potom chlapík s&nbsp;bielymi fúzmi priviedol koňa a&nbsp;jeho manželka priniesla z&nbsp;dediny na vozíku vypratú bielizeň a&nbsp;rozvešala ju po záhrade.

Tak nejako mi preložil majiteľ reštaurácie Raro jej názov, a&nbsp;pretože sa nachádza pri parkovisku obytných áut, určite sa mu tam pravidelne schádza medzinárodná partia. Pán Fernandéz hovorí skvele po anglicky, pracoval totiž päť rokov v&nbsp;Anglicku. Napadlo mi, či kozubové kachle horiace v rohu reštaurácie a klubovka pred nimi nie sú spomienky na Old Good England. Rýchlo ma vyviedol z omylu. „Som z hôr na severe Španielska, je to skôr spomienka na domov. Žijem tu už 14 rokov a postupne som mal v okolí niekoľko reštaurácií. Bývam desať kilometrov odtiaľto a dnes mám otvorené desiaty deň.“&nbsp; Naozaj od srdca som mu popriala veľa šťastia, oheň v&nbsp;kachliach bol za chladného zimného vetra viac než príjemný.

Nemka Kristina sa dostala do kraja Cabo de Gata v zlatom veku končiacej sa doby hippies. V roku 1979 si tu kúpila domček. Musel byť naozaj za babku. O pätnásť rokov skôr by sa jej niečo podobné určite nepodarilo.&nbsp; Vtedy ešte miestna zlatá baňa fungovala naplno, Rodalquilar mal 1&nbsp;400 obyvateľov, kino, niekoľko škôl a&nbsp;ďalšie služby. Potom sa zistilo, že geologický odhad bol zlý, zlatá ruda došla a&nbsp;v&nbsp;septembri 1966 firma Denver ukončila ťažbu. Počet obyvateľov rýchlo klesol na 75. Pod horou Cinto zrazu bola dedina duchov.

Po Kristine však kúpili nehnuteľnosť ďalší cudzinci a jeden z nich začal niekoľko domov prenajímať. Jeho aktivity nasledovali zvyšní miestni obyvatelia a pre Rodalquilar odštartoval ďalší boom - turistický.&nbsp; Kristina sa sťažuje , že dnes je z neho letovisko, kde sa niekedy nedá pre zaparkované autá ani prejsť ulicami. A dodáva zvláštnu informáciu: „Záujem o ubytovanie od krízy klesá, zato počas posledných desiatich rokov je čoraz viac obytných áut.“&nbsp; A&nbsp;mnoho z&nbsp;nich určite zavíta aj do jej obchodíka so všetkým možným vrátane niekoľkých druhov čerstvého chleba a&nbsp;miestnej ekologickej zeleniny.

S maliarkou Encarnou Moralesovou sa nám, bohužiaľ, nepodarilo stretnúť. Jej nápad zrealizovaný na bielych andalúzskych stenách tunajších domov sme však obdivovať mohli. Z jej iniciatívy vznikla v roku 2017 organizácia Rodalquilar - paredesconarte, ktorá združuje umelcov z oblasti Cabo de Gata a plátna s ich maľbami pripína na snehobiele steny domov. Dedinka sa tak mení na obrovskú galériu pod modrou oblohou.&nbsp; Tento rok v&nbsp;nej vystavuje asi sedemdesiat umelcov. Koľko ľudí ju navštívi? Určite niekoľko desiatok tisíc, pretože nemožno ležať od rána až do večera na krásnej pláži Playaz vzdialenej tri kilometre.

Práve kvôli krásnym plážam bez hotelov prírodný park Nijar láka v&nbsp;lete veľa Španielov a&nbsp;na prašných cestách sa v&nbsp;lete zvyšuje dopravný ruch nad únosnú mieru. Keďže je ubytovania žalostne málo, vo dvoch letoviskách, San Jose a&nbsp;Las Negras, tolerujú voľné kempovanie v&nbsp;obytných vozidlách.

V&nbsp;parku nájdete tri kempingy a&nbsp;tri platené parkoviská určené na nocovanie obytných áut. Po ceste k&nbsp;najvýchodnejšiemu z&nbsp;nich musíme vyjsť z&nbsp;parku, prejsť pár kilometrov po diaľnici a&nbsp;do parku sa zasa vrátiť. Rovnako ako na západe aj tu prechádzame oblasťou fóliovníkov.

Keď míňame moderný sklad firmy Bio Green Nijar, neodoláme. Vrátime sa, zaparkujeme v areáli a hľadáme niekoho, kto hovorí po anglicky. Mladá pekná úradníčka z nás síce nie je nadšená, ale to hlavné sa dozvieme. Tunajšia pôda je vraj dostatočne úrodná a žiadne hnojivá nepotrebuje. Voda sa získava z hôr, ale aj odsoľovaním morskej vody v neďalekom Carboneras. Foliovníky sa musia raz za päť rokov obnoviť, materiál vraj za mierny poplatok vykupuje továreň na ich recykláciu. Kde si môžeme ich paradajky a uhorky kúpiť? Tu nikde, všetko vyvážajú do Nemecka.&nbsp; Na odchode si všímame až k stropu siahajúce stĺpy prepraviek s paradajkami a v najbližšej miestnej samoške si kúpime špeciálny malý druh červenozelených paradajok. Sú vynikajúce. Žeby sa predsa len nejakej tej bioprepravke exportného druhu podarilo zostať na domácom pulte?

FOTO Ako Afrika: Jeden z najkrajších španielskych prírodných parkov vám vyrazí dych

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

FOTO Ako Afrika: Jeden z najkrajších španielskych prírodných parkov vám vyrazí dych

Súvisiace články

Iránsky Černobyľ?: Urýchli zostrelenie civilného lietadla pád režimu v Teheráne?

V rodisku Jána Pavla II.: „Ako vyzerá ten Wojtyla? Jeho predmet je nudný a skúška veľmi ťažká“

FOTO Japonské protiklady: Liečivý pokoj vidieka, ale aj šikana detí zmiešaného pôvodu

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás