Silvestre Hermila sa snaží dostať z tela ženy, ktorá za ním pri­šla, všetko zlé. Používa na to dve slepačie vajcia a viazaničku zelených halúzok. Striedavo nimi prechádza po rôznych častiach ženinho tela. Ruky si očisťuje v pripravenom vedre s vodou. Rituál sprevádza bubnovaním a spevom vysoký štíhly muž v čiernom oblečení. Neskôr sa mi predstaví ako Damian. Dve dievčatá v bielych šatách a s vencami farebných kvetov na hlave sa starajú o kadidlo. Na záver rituálu Silvestre Hermila ženu nahlas ofukuje. Mokrými halúzkami jej prechádza po tele a hlave. Potom sa s ňou chvíľu potichu rozpráva.

My ostatní stojíme v kruhu okolo ohňa a okolo tohto výjavu. Cestu k nemu osvetľujú fakle. Na malom pozemku je chyžka z palmových listov, v ktorej Silvestre Hermila dáva osobné konzultácie. Má tam stôl a na zemi horiace sviečky vytvárajú kruh. Pred chatrčou je oltár so štyrmi sochami Svätej Smrti, Santa Muerte. Jedna z nich drží v rukách nôž. Ešte sú na ňom škvrny od krvi.

Noc nocí

Je „noc nocí“, prvý marcový piatok. V Damianových piesňach sa miešajú prehispánske a africké rytmy. Mexické mesto Catemaco na brehu rovnomenného jazera je už stáročia svedkom takýchto rituálov. Začiatkom marca prichádza jar, dozrieva mango, ktoré budú ľudia jesť ešte mesiace, tak si treba uctiť prírodu a jej dary. Preto vraj práve prvá marcová piatková noc má obrovskú silu.

VIAC FOTO zo zákutia mexických šamanov nájdete v GALÉRII >>

Svojich šamanov mali pôvodní obyvatelia ešte pred príchodom Španielov. Dokázali liečiť a spájať ľudí s nadprirodzeným svetom. Vyznali sa v bylinách aj v odháňaní zlých duchov. Liečiteľské schopnosti boli v tunajšej džungli o to potrebnejšie, že tam žije veľa jedovatých hadov. Ľudia museli nájsť spôsob, ako liečiť ich uhryznutie.

V 16. storočí priviezli španielski dobyvatelia otrokov z Afriky, aby pre nich v Novom svete pracovali. Niektorým černochom sa podarilo ujsť. Ukrývali sa v pralese. Prichádzali do kontaktu s Olmékmi, pôvodnými obyvateľmi tejto časti Ameriky, a navzájom si vymieňali skúsenosti - o spôsoboch liečenia, očisťovaní tela a duše, privolaní dobrých vecí do života, ale aj o tom, ako ublížiť svojmu nepriateľovi. Počas nasledujúcich storočí sa z tejto kombinácie predkolumbovských a afrických tradícií i španielskeho katolicizmu vyvinul špecifický systém, akým miestni šamani, nazývaní bruchovia, pomáhajú svojim klientom.

Keď Silvestre Hermila skončí s prvou ženou, vyzve ďalších záujemcov. Predstupuje muž a vyzlieka si tričko. Bubon zatiaľ odpočíva. Ktosi donesie ďalšie vajíčka. Tie použité zostávajú ležať na zemi. Spev a bubon sa opäť rozbehnú. Silvestre Hermila vajíčkami masíruje mužovi bod v ľavej časti brucha. Potom pokračuje ako predtým. Striedavo ho hladí vajíčkami a bylinami po celom tele. Keď skončí, má v sebe už zrejme priveľa negatívnej energie. Zbavuje sa jej intenzívnym grganím.

REKVIZITY Spolu s kostýmami majú pripomínať tradície predkolumbovskej Ameriky.
REKVIZITY Spolu s kostýmami majú pripomínať tradície predkolumbovskej Ameriky.
Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ

Kvôli láske

V Catemacu dnes pôsobia desiatky bruchov. Na ich kancelárie natrafíte na prechádzke ulicami Catemaca alebo si telefónne čísla môžete vyhľadať cez internet. Chodia sem za nimi bežní ľudia aj politici, biznismeni a celebrity zaistiť si úspech a prosperitu. Okolo prvého marcového piatka a počas slnovratu šamani a ich prívrženci zaplnia ulice mesta. Spoločne mieria na rôzne miesta v jeho okolí, aby vykonali tradičné obrady.

Pri autobusovej stanici, pár krokov od veselého nápisu Catemaco na brehu jazera, si rozložil svoju chatrč z palmového lístia Felix Oseguera Palma. Na vizitke má pred menom napísaný titul prof. Z nášho rozhovoru však vyplynie, že v skutočnosti predáva v stánku na trhu. Popri tom sa už dvadsaťdva rokov venuje šamanizmu. „Moja stará mama bola šamanka. Volala sa Juana Loche. Liečila ľudí a pracovala ako pôrodná baba. Ľudia jej platili, koľko mohli a chceli. Starý otec požehnával semienkam rastlín predtým, ako ich roľníci zasiali do zeme. Bral ich do rúk a prosil, aby dobre rástli a dali ľuďom veľa jedla,“ vysvetľuje.

Vraj len ten, kto má na to schopnosti a v rodine má nejakého brucha, môže sa stať šamanom tiež. Ľudia prichádzajú za Felixom hlavne pre problémy s láskou. Tie tvoria približne 60 percent jeho prípadov. Zvyšok sa týka práce a bežného života. A sú ľudia, ktorí chcú diabolské služby - niekoho zabiť alebo sa po­mstiť. Felix tvrdí, že vo všetkom má stopercentnú úspešnosť. Ale hneď dodáva, že úspech závisí aj od viery jeho klienta v jeho schopnosti.

„Liečim dušu aj telo, sú prepojené. Dušu liečim očisťovaním a dopĺňaním energie. Telo zas bylinnými odvarmi,“ hovorí. Očisťovanie hneď názorne predvedie na jednej žene. Chodí okolo nej, hladí ju viazaničkou bylín, vystiera otvorené dlane smerom k nej a občas vezme plastovú fľašu s rozprašovačom a vystrekne aerosól zo zelenej tekutiny.

VIAC FOTO zo zákutia mexických šamanov nájdete v GALÉRII >>

„Tieto vedomosti a schopnosti mám v krvi. Stále chcem vedieť viac a stretávať sa s inými šamanmi. Nie je to o peniazoch, skôr o vášni pre vedomosti,“hovorí potom. Mladí sú vraj iní. Chcú hlavne zarábať peniaze. No sila a schopnosti šamana prichádzajú s vekom.

Energia čiernej omše

Vo vedľajšej chyžke z palmových listov poskytuje svoje služby Silvestre López. Telá a duše klientov očisťuje prostredníctvom halúzok, energie z vystretých rúk a trúbenia na mušli. Čo sa týka sprejov, je nimi vybavený lepšie ako jeho kolega. Používa niekoľko typov.

Silvestre hovorí, že v Catemacu je päť najvyšších bruchov. Nazýva ich „tými, ktorí si zaslúžia byť vyvolení“. Ešte nedávno boli siedmi, no dvaja zomreli. „Ja som teraz najstarší brucho. Mám šesťdesiatšesť rokov. Samozrejme, mám aj zamestnanie. Nežijem z práce brucha. Podľa mňa je neetické pýtať si od ľudí peniaze. Pracujem v štátnej správe, aby mi na účet každé dva týždne prišla výplata.“

Kontakt a vymieňanie vedomostí s inými šamanmi sú podľa neho veľmi dôležité. A čierna omša. Misa negra. „Robíme ju len raz v roku, v noci, keď sa jeden deň končí a druhý začína. Otvára sa počas nej brána pre duchov ľudí, ktorí zomreli násilnou smrťou. Stále blúdia a nemôžu nájsť pokoj. Posielajú nám, šamanom, energiu. My sa tou energiou kŕmime. Majú veľa sily, ktorú potrebujeme, aby sme potom mohli liečiť ľudí.“ Po prijatí energie od zablúdených duchov musí šaman absolvovať očistný rituál, bielu omšu, misu blanca.

Súčasťou čiernej omše je aj iniciačný rituál pre nových bruchov. „Predstavíme ich zvyšku skupiny a musia prisahať, že budú svoje schopnosti využívať zodpovedne.“Nováčikovia vo fachu začínajú najprv s očistnými rituálmi. Študujú liečivé bylinky. Potom sa učia, ako pomôcť v otázkach lásky, ľuďom, ktorí ničia sami seba, alebo ako rozdeliť pár, ktorý už nechce byť spolu. Študujú správne uloženie kostí aj recepty na bylinné čaje, ďalej techniky, prostredníctvom ktorých sa dá zistiť, prečo sa človek cíti zle.

Brucho sa počas nich transformuje do podoby zvieraťa, napríklad psa, tigra či koňa, aby zistil, kto alebo čo je príčinou problému. Súčasťou liečby sú aj masáže a rituálny kúpeľ temazcal. Temazcal funguje na princípe parnej sauny. Malý priestor postupne rozohrejú pomocou horúcich kameňov. Ľudia sa počas pobytu v temazcale majú vyrozprávať. Hovoria ostatným o svojich problémoch. Rozhorúčené kamene polievajú vodou a bylinnými výluhmi. Po tejto saune liečiteľ potrie klienta hlinou a urobí mu píling pokožky, zmyje ho studenou vodou a na záver natrie telo vonným olejom.

Vyliečená v kostole

Felix Oseguera Palma mal na rukáve symbol červeného trojuholníka. Čo to znamená, mi ochotne vysvetlila Juana Fernandez Sanchezová, ktorá išla náhodou okolo. Očividne je veľkou fanúšičkou šamanov a ich rituálov. Ide vraj o silné magnetické línie spájajúce energeticky významné miesta v okolí Catemaca. „Ďalšia taká línia ide k miestu, kde pristávajú mimozemšťania,“zakončila a opísala, ako sa dá k nemu dostať. „Určite sa tam choď pozrieť, možno bude práve prichádzať nejaká ves­mírna loď.“

Namiesto návštevy mimozemšťanov som zašla do miestnej baziliky. Je zasvätená Panne Márii Karmelskej. Vnútri majú jej sochu s malým Ježiškom. Panna Mária sa vraj v roku 1664 počas erupcie vulkánu zjavila miestnemu rybárovi a potom sa zmenila na sochu. Iná legenda hovorí o tom, že v roku 1714 tadiaľto putovali misionári rádu karmelitánov z mesta Pueblo do mesta Coatzacoalcos. Prišli silné dažde a oni museli zostať v Catemacu. Niesli so sebou sochu Panny Márie Karmelskej. Keď ju miestni ľudia uvideli, prosili misionárov, aby ju nechali v Catemacu.

TRÚBENIE NA MUŠĽU Dôležitá súčasť obradov.
TRÚBENIE NA MUŠĽU Dôležitá súčasť obradov.
Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ

Dodnes je v kostole na čestnom mieste, na poschodí za oltárom. Vraj sa zaslúžila o množstvo zázrakov a nevysvetliteľných uzdravení. Preto za ňou prichádzajú pútnici zblízka aj zďaleka. Pred chrámom na nich striehnu miestne ženy, aby im predali viazaničky zelených vetvičiek. Nimi sa treba pred sochou hladiť po tele a očisťovať si tak telo a dušu.

Presne ako to robia šamani

Ľudia skutočne predstupujú pred sochu s rastlinami v ruke. Dotýkajú sa skla, potom svojho tela. Matky očisťujú bylinami svoje deti. Oslovila som rodičov malého dievčatka, ktoré pred sochou očisťovali. Mladá žena sa rozplakala. „Keď som bola malá, ochorela som na vážnu chorobu. Moji rodičia vykonali púť do Catemaca k tejto soche, urobili so mnou tento rituál a prosili za moje uzdravenie. A naozaj som sa uzdravila. Teraz som to chcela ukázať svojej dcérke. S manželom sme pre ňu prosili o ochranu od všetkého zlého.“

Témou roka peniaze

Očistný rituál pri vodopáde Salto de Eyipantla, spojený s vítaním jari, má každý rok inú tému. Tento rok sú to peniaze. Preto brucho Enrique Marthen Bedron drží v rukách do zlata zafarbenú koziu lebku, o ktorej spodnú časť je pripevnená mušľa, tiež pokrytá zlatou farbou. Dievčatá v bielych šatách držia zlaté kalichy a obuté majú zlaté sandále.

Vodopád je jedným z vrcholov červeného trojuholníka so silnými magnetickými líniami. „Brucho tu musí vykonať očistný rituál,“vysvetľuje mi Brisa, jedno z dievčat v bielom. Z rozprávania Silvestra Lópeza mi je jasné prečo...

Očistný rituál je mierumilovná procedúra s kvetmi, bubnovaním a bujarým tancom. Tanečníci majú na sebe farebné kostýmy, napodobňujúce oblečenie Olmékov z prehispánskych čias. Ktokoľvek si môže prísť po požehnanie a očistenie kadidlom a lupienkami kvetov. Potom ostatní očistia samotného brucha. Enrique Marthen Bedron vykročí spod tigrovanej deky ako nový človek. Zvyšok lupeňov vysype do rieky.

Po ceremónii ma s priateľským úsmevom posadí do taxíka k svojej asistentke Brise a ďalším dievčatám. Ideme na miesto, kde s manželkou a malým synčekom býva a kde prijíma klientov a robí rituály. Bruchom na plný úväzok je posledných dvanásť rokov. Predtým vystriedal viacero zamestnaní. Bol robotník na stavbách, elektrikár, šofér taxíka. Nejaký čas žil v USA. Potom v sebe objavil zvláštne schopnosti a pocítil volanie šamanizmu.

„Ľudia ku mne prichádzajú hlavne kvôli láske, peniazom a pre zdravotné problémy. Niektorí aj kvôli pomste. Myslím si, že by ma mali vyhľadávať najviac kvôli zdraviu. Ale tak to nie je,“usmieva sa Enrique Marthen Bedron. „V súvislosti so sociálnymi sieťami sa spôsob medziľudskej komunikácie zmenil. Spoločnosť je chladnejšia. Tak ľudia potrebujú lásku. Ak však ku mne príde niekto, s kým už jeho partner nechce byť, dám mu len jedno odporúčanie - narodil si sa sám, nepotrebuješ iného, aby si bol šťastný. Možno práve vtedy, keď s niekým prestaneš žiť, otvorí to dvere niekomu lepšiemu.“

Kaplnka a pentagramy

Na konzultáciu prichádzajú dvaja muži. Enrique Marthen Bedron ich pozýva do svojej pracovne. Je to tmavá miestnosť osvetlená len sviečkami, plná sôch Santa Muerte, Svätej Smrti. Obľúbenej svätej v Mexiku, pretože ponúka nádej každému, aj chudobnému a zločincovi. V rohu na zemi stoja v radoch fľaše tequily. Zákazníci ich nosia na obetovanie.

„Nebude to lacné. Budete potrebovať kozu. Musí byť úplne čierna. Len tá koza stojí tritisíc pesos,“ končí Enrique Marthen Bedron konzultáciu. Brisa sa zatiaľ pustila do prípravy očistného kúpeľa temazcal.

„Medzi bruchami je dnes veľa konkurencie. Niekedy, keď ľudia hľadajú mňa, zláka ich k sebe iný brucho. Vraj také veci dokáže aj on. No nedokáže, len ich oberie o peniaze. To je aj prípad týchto dvoch mužov,“konštatuje neskôr Enrique Marthen Bedron.

Postupne mi ukazuje celý pozemok. Zriadil tu múzeum s magickými predmetmi, so sochami aj s lokálnymi archeologickými nálezmi. Kým v prednej časti areálu má kaplnku s Pannou Máriou a Ježišom Kristom, symboly svetových náboženstiev a maľby zvierat, vzadu sú to hlavne pentagramy, svastiky a obrátené kríže. „Mágia je len jedna. Šaman sa rozhoduje, akým spôsobom ju bude robiť. Či sa bude venovať bielej alebo čiernej mágii, či bude pomáhať alebo ubližovať. Lenže iba liečiť je zložité. Väčšina šamanov používa aj čiernu mágiu. Závisí to od klientov. Šaman akceptuje to, za čo chce klient zaplatiť,“ konštatuje Enrique Marthen Bedron.

DIEVČINA S MUŠĽOU Na obrade pri vodopáde sa zúčastnila prvýkrát. Šamanizmus je pre ňu ako obyvateľku Catemaca súčasť identity.
DIEVČINA S MUŠĽOU Na obrade pri vodopáde sa zúčastnila prvýkrát. Šamanizmus je pre ňu ako obyvateľku Catemaca súčasť identity.
Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ

Všetko, čo zarobí, vraj ide na zveľadenie tohto miesta. Mágia dnes nie je lacná. Treba dobrý marketing a kopu maličkostí. Čisto prírodné prostriedky už nie sú tak v kurze. Potrebné spreje vyrábajú priemyselne. A koľko stojí len jedna krištáľová guľa! Miesto Enriqueho Marthena Bedrona je plné takých dekorácií. Okrem toho musí platiť asistentov, Brisu a Monseho a ďalších štyroch ľudí, ktorí s ním pracujú.

„Stále sa však snažím byť cenovo prístupný bežným ľuďom,“hovorí. Zlého šamana vraj spoznáš práve podľa toho, že za svoje služby pýta príliš vysoké čiastky. „Úplne iná vec je, ak za mnou príde niekto so žiadosťou o peniaze. Keď niekto peniaze má alebo ich vďaka mne neskôr bude mať, je fér, aby som z nich tiež dostal podiel,“pokračuje Enrique Marthen Bedron. V takých prípadoch sa vie dohodnúť na percentách zo zisku, ak jeho mágia prinesie úspech.

Meno v škatuľke

Čierna omša sa konala pred pár dňami na veľkom obetnom mieste v tvare pentagramu. Obetovali kozu, jej zaschnutú krv stále vidno na kameni. Koža je natiahnutá na palice a opretá o múr múzea. Pokračujeme do Diablovej jaskyne. Je to umelo vyhĺbená pivnica obdĺžnikového tvaru. V prednej časti sú tri obrátené kríže a socha Lucifera s mohutným vztýčeným penisom. „Naše symboly - obrátené kríže, svastiky a ďalšie - nemajú byť útokom na kresťanstvo. Podľa nás musí byť svet v rovnováhe. Aby sme ju zachovali, používame tie symboly a vzdávame vďaku Luciferovi. Práve vďaka nemu sme na svete. Keby v raji nezviedol Evu, nebol by sex a nerodili by sa ľudia,“ myslí si Enrique Marthen Bedron.

Rovnováhu vyznáva medzi dobrom i zlom a bielou i čiernou mágiou. Musí existovať oboje, aby bol svet v poriadku. Ak za ním príde niekto a poprosí ho o niečo zlé? „Ja som len sprievodca. Rozhodnutie je na tom človeku. Niekoľkokrát sa ho pýtam: Naozaj to chceš urobiť? Si si dobre vedomý všetkých dôsledkov? Ak je odpoveď stále áno, splním jeho želanie. Je to však akt jeho vôle.“

Aké zlé veci má Enrique Marthen Bedron na mysli? Napríklad aj smrť. Kliatbu môže za istých okolností zvrátiť iný šaman. „No ak je nenávisť toho človeka taká veľká, že proti svojmu nepriateľovi obetuje kozu alebo vyrobí bábku, väčšinou smrť už nedokáže zvrátiť nikto,“ konštatuje brucho.

Ukazuje mi drevené škatuľky napravo od vchodu do Diablovej jaskyne. Práve tie sa používajú na smrť. „Prinesieš pôdu z cintorína a spolu s menom človeka, ktorého smrť si želáš, ju vložíš do škatuľky,“vysvetľuje a ja si predstavujem, ako to robí s mojím menom a milo sa pritom usmieva úsmevom Toma Cruisa.

Na druhý deň idem ešte raz navštíviť Silvestra Hermilu. Sľúbil mi niečo špeciálne. Pred palmovou chyžkou sedí len jeho syn. Otec musel odísť, zavolali ho k nejakému súrnemu prípadu. Našťastie.

VIAC FOTO zo zákutia mexických šamanov nájdete v GALÉRII >>