Áno, prší tam často. Áno, hmla sa drží nízko a&nbsp;počasie sa mení každú chvíľu. Áno, euroúradníci a&nbsp;eurobudovy sú na každom kroku a&nbsp;cestovateľom, ktorí hľadajú autenticitu, to množstvo rôznojazyčných ľudí nemusí byť po chuti. Brusel je zvláštne mesto a&nbsp;nie každý ho má rád. Oproti Parížu a&nbsp;Amsterdamu je však dostupné, a&nbsp;to geograficky, finančne aj&nbsp;ľudsky.

Je úžasné, čo všetko môže vzniknúť z&nbsp;troch elementov – železa, ocele a&nbsp;skla. Tie tvoria základ diela architekta Victora Hortu. Hoci sa narodil v&nbsp;neďalekom Gente, preslávil sa v&nbsp;Bruseli. Je to kráľ art nouveau. To je ten štýl, ktorý v&nbsp;našich končinách poznáme pod názvom secesia a&nbsp;spájame si ho s&nbsp;Alfonsom Muchom. Oblé tvary, inšpirácia prírodou, veľké priestory a zmysel pre detail sú jeho hlavnými prvkami a&nbsp;badať to aj v&nbsp;architektúre Victora Hortu. V&nbsp;Bruseli kedysi stálo okolo 20 budov, ktoré navrhol. Niektoré schátrali, zhoreli alebo ich zničili, napríklad Hortovo veľdielo Dom ľudu. Postavil ho na objednávku robotníckej strany a&nbsp;išlo o&nbsp;jedinečné miesto, no dnes by ste ho už na Námestí Josepha Stevensa zbytočne hľadali. Secesia dlho nebola v&nbsp;obľube, chuť po jej vyčačkaných motívoch ľudí prešla po prvej svetovej vojne. Hortov skvost zničili v&nbsp;roku 1965. Budovy, ktoré však po slávnom architektovi zostali, sú chránené ako dedičstvo UNESCO.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/hortovo-mesto-bruseli-sme-unikli-pred-nudnymi-administrativnymi-budovami-objavili-poklady" target="_blank">V GALÉRII si pozrite stavby Victora Hortu</a>

Keď budete v&nbsp;Bruseli, skočte do jeho príbytku na Americkej ulici 27. Je to prekrásny meštiacky dom. Lístky sa dajú kúpiť len na webe a&nbsp;na presný čas. Hoci má tri poschodia, do miestností sa zmestí len obmedzený počet ľudí. Obhliadka stojí za to. Nevidíte totiž len umenie, ale aj spôsob života bohatých mešťanov na prelome 19. a&nbsp;20. storočia. Ako to fungovalo? Vpredu bohatí, vzadu služobníctvo. Dom má dvojité schodisko, po ktorom sa môžete prechádzať, a&nbsp;vidíte, ako vtedy fungovala domácnosť, čo všetko sa dialo na scéne, čo za ňou. Nádherná jedáleň s&nbsp;výhľadom na záhradu a&nbsp;za stenou úzka miestnosť s&nbsp;otvorom, odkiaľ prichádzalo jedlo z&nbsp;kuchyne. Mimochodom, kuchyňa je v&nbsp;podzemní, je rozľahlá, na stenách má modré maľované kachličky a&nbsp;jediným zdrojom denného svetla sú schody zo skla, ktoré vedú z&nbsp;obývačky nad kuchyňou do záhrady. Fotiť je zakázané. „Horta bol ľavičiar. Hoci staval domy pre bohatých mešťanov a&nbsp;továrnikov, veril, že aj ľudové vrstvy si zaslúžia krásne budovy, preto aj postavil Dom ľudu,“ povedala o&nbsp;slávnom architektovi Fran­çoise Aubry z&nbsp;múzea, teda domu, ktorý obýval a&nbsp;ktorý dnes nesie jeho meno. Staval napríklad ohromné domy, hovoria im hotely. A&nbsp;nielen pre majetnú klientelu, ale aj pre seba, spomínaný dom navrhol sám. Okrem neho môžete v&nbsp;meste obdivovať ďalšie tri takéto budovy&nbsp;–&nbsp;hotel Tassel, Van Eetvelde a&nbsp;Solvay. Vraj sú svojráznymi portrétmi majiteľov. Presne odrážali potreby a&nbsp;životný štýl profesora, správcu belgickej kolónie Kongo a&nbsp;chemika, ktorí dali Victorovi Hortovi zadanie.

Architektov rukopis však v&nbsp;Bruseli nájdete, kam sa len pozriete. Keď napríklad vychádzate z&nbsp;centra mesta na vrch umení až ku kráľovskému palácu, môžete prejsť popod mostík budovy hlavnej vlakovej stanice. Vtedy zdvihnite hlavu a&nbsp;uvidíte šmolkov. Malí modrí kreslení hrdinovia sa narodili v&nbsp;Bruseli. Porodil ich majster Peyo, šikovný výtvarník, ktorý pritom v&nbsp;škole dlho nepobudol. Opustil ju, keď mal pätnásť, ako samouk to dotiahol od pomocníka v&nbsp;kine na autora svetoznámej rozprávky. Obrázky z&nbsp;príbehov, ktoré prežili Šmolinka, tatko Šmolko alebo Mudroš pri bojoch so zlým Gargamelom, sú namaľované na budove vlakovej stanice. Hádate správne, navrhol ju Horta. Odporúčame navštíviť ju, aj keď necestujete vlakom. Je to zadarmo a&nbsp;z&nbsp;toho, čo uvidíte – svetlo, tvary a&nbsp;výšky stropov –, nebudete sklamaní. Architekt je rovnako autorom budovy Belgického centra komiksu, ktorý sa nachádza v&nbsp;bývalom nákupnom centre Magasins Waucquez. Ak nemáte chuť na prednášku o&nbsp;architektúre, ale tento článok vás presvedčil, že art nouveau netreba obísť, zavítajte tam. Ani mnohých z&nbsp;detí a&nbsp;dospelých, ktorí tam prídu obdivovať príbytky šmolkov v&nbsp;životnej veľkosti, história budovy nezaujíma. Radšej sa začítajú do umenia komiksov.

Na Slovensku tento žáner mylne radíme k&nbsp;tým, po ktorých by mali siahnuť skôr deti, prípadne tínedžeri. V&nbsp;Japonsku či vo Francúzsku je pritom príbeh vyrozprávaný obrázkami veľmi obľúbený u&nbsp;všetkých vekových kategórií. Tak je to aj v&nbsp;Belgicku. V&nbsp;múzeu môžete stráviť hoc aj celý deň. Tri poschodia výstav vás zasvätia do komiksu od vzniku nápadu, skice až po rôzne povolania, ktoré sa do tvorby diela zapoja. „Komiks dlho obviňovali z&nbsp;toho, že svojich čitateľov intelektuálne ochudobňuje. Málo textu, veľa obrázkov. Vydavatelia však rýchlo pochopili, že môže mať opačný efekt. Pomocou obrázkov a&nbsp;textov dokáže šíriť príbehy, ale aj informácie, poznatky čo najväčšiemu počtu ľudí,“ dozviete sa. Na stenách múzea sa dočítate, že komiks nie je žiadna novinka a&nbsp;existoval dokonca už v&nbsp;stredoveku. Príbehy rozprávali cez obrazy aj mnísi – či už tie o&nbsp;rytieroch, alebo o&nbsp;svätcoch. Časť múzea venovaná šmolkom je zaplnená rodinkami s&nbsp;deťmi. Do ďalšej, venovanej erotike, vstúpite cez zamatový záves. V&nbsp;čase, keď sme dom komiksu navštívili, dočasná výstava sa venovala zákutiam parížskeho Louvru. Slávna francúzska galéria nechala vo svojich priestoroch voľne pátrať, kresliť a&nbsp;zaznamenávať viacerých umelcov z&nbsp;tých najrôznejších krajín. Jeden urobil komiks o&nbsp;nás návštevníkoch – o&nbsp;výrazoch, ktoré máme, keď sa pozeráme na Monu Lisu, alebo o&nbsp;konverzáciách, ktoré vedieme o&nbsp;umení, keď si myslíme, že nás nikto nepočuje. Ďalšieho majstra komiksu zaujali ľudia, ktorí sa o&nbsp;vzácne sochy a&nbsp;maľby starajú.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/hortovo-mesto-bruseli-sme-unikli-pred-nudnymi-administrativnymi-budovami-objavili-poklady" target="_blank">V GALÉRII si pozrite svet komiksov a Šmolkov </a>

Neďaleko kráľovského paláca sa nachádza zvláštna budova, ktorá láka návštevníkov z&nbsp;celého sveta. Stojí od konca 19. storočia a&nbsp;pripomína železného pavúka. Múzeum hudobných nástrojov nesie nápis Old England, lebo pred tým, ako prichýlilo osemtisíc múzických exponátov, predávala tam firma s&nbsp;týmto názvom svoje luxusné produkty. Ani štyri hodiny nestačia na to, aby ste prešli a&nbsp;hlavne si vypočuli všetko, čo táto krása ponúka. Pri vstupe dostanete slúchadlá a&nbsp;audioprehrávač. Nahrávky z&nbsp;neho spárujete s&nbsp;číslom pri každom nástroji. V&nbsp;ušiach počujete známe zvuky píšťal, akordeónov, ale aj takých nástrojov, ktoré vyzerajú, že z&nbsp;nich vyjde had, nie ladný muzikálny tón. Jedným z&nbsp;nich je okarína, starodávny dychový nástroj vajcovitého tvaru. Zbierka obsahuje úlovky zo všetkých kútov sveta. Slovensko má tiež svojich reprezentantov. Čestné miesto dostali napríklad gajdy sprevádzané fotografiou z&nbsp;roku 1978. Je na nej Jozef Antalík z&nbsp;Veľkých Bielic. Toľko zaujímavých informácií a&nbsp;zvukov na jednom mieste, to je radosť nielen každého nadšenca hudby, ale aj každého turistu. Po návšteve múzea môžete napríklad „machrovať“, že poznáte jediný nástroj, ktorý vznikol v&nbsp;Európe. Viete, že ide o&nbsp;klavír?

Sladkému sa v&nbsp;Bruseli nevyhnete. Na každom kroku na vás striehnu dodávky, kde vám upečú teplé vafle. Na výber máte okrúhlu cukrovú&nbsp;–&nbsp;waffle de Liège – alebo jednoduchšiu, ale väčšiu obdĺžnikovú bruselskú. Ak ste v&nbsp;centre, odporúčame Waffle Factory, a&nbsp;hoci vás budú zvádzať rôzne polevy, vyberte si jednu, nie viacero. Vafle v&nbsp;najrozličnejších podobách nájdete v&nbsp;centre mesta, hlavne v&nbsp;blízkosti slávneho cikajúceho chlapčeka Manneken Pis. Kto si dá tú v&nbsp;tvare mužského údu? Alebo jeho ženskej alternatívy? Mesto ponúka viacero ochutnávok čokolády. Najznámejšie „domy“ Neu­haus a&nbsp;Leonidas sa nevedia dohodnúť, ktorý z&nbsp;nich ako prvý vynašiel pralinku. Veľkou konkurenciou je Pierre Marcolini. Hoci sa nepýši storočnou históriou a&nbsp;rodinnou tradíciou, Marcolini je známy ako jeden z&nbsp;najlepších cukrárov. Je porotcom známej súťaže a&nbsp;jeho meno presiahlo hranice Belgicka, hoci len k&nbsp;susedom&nbsp;–&nbsp;zbožňujú ho aj Francúzi.

Do Bruselu sa necestuje za pivom, hoci si veľa turistov spája hlavné mesto Belgicka práve s&nbsp;týmto nápojom. Belgické pivá sú silné, zvláštne, horké a&nbsp;pomerne drahé. Slovenskí fajnšmekri ochutnajú, ale často usúdia, že ležiaky z&nbsp;našich končín hasia smäd svedomitejšie, a&nbsp;dodajú, že dnes už aj slovenské pivovary vedia navariť špeciál. Nielenže ho vedia uvariť, ale aj načapovať, a&nbsp;to za polovicu bruselskej ceny. Keď však prídete do mesta euroinštitúcií a&nbsp;máte v&nbsp;nohách ob­hliadku skvostných budov Victora Hortu či pár poschodí múzea komiksu a&nbsp;hudobných nástrojov, jedno pivo si dajte. Vyberte si nejaké netradičné, so zvláštnym názvom, ideálne vo flámčine a&nbsp;najlepšie v&nbsp;podniku, kde ani miesto nenájdete. Lebo tak ako u&nbsp;nás, aj všade vo svete platí, že kde je plno, tam je dobre. A&nbsp;autenticky. Odporúčanie? Sainson Verchu v&nbsp;starej pivárni Brasserie Verschueren na Parvis de Saint-Gilles, trochu ďalej od centra, ale zato vo štvrti, kde sa aj Horta usadil.

Text: Veronika Turčanová

Hortovo mesto: V Bruseli sme unikli pred nudnými administratívnymi budovami a objavili poklady

Výber pre vás

Hortovo mesto: V Bruseli sme unikli pred nudnými administratívnymi budovami a objavili poklady

Súvisiace články

Česká polícia poprela ruskú stopu. Masový vrah z Prahy sa mohol inšpirovať príbehom z Ameriky

Ako z iného sveta: Najkrajšie polárne žiary v roku 2023 sú neskutočné

Výber pre vás