Ján Ďurčo

Ženy a kone? Ich telesné schránky nie sú na tento šport stavané. Ani nedisponujú takou silou, aby mohli kone ovládať – tvrdili na konci 19. storočia organizátori dostihov v Anglicku a vo Francúzsku. Už vtedy sa nejaké odvážlivkyne našli, no museli štartovať tajne, prezlečené za mužov. Od tých čias sa našťastie pomery zmenili, no trvalo ešte dlho, kým sa to naozaj stalo. V Anglicku mohli ženy začať trénovať kone až v roku 1966, oficiálne povolenie jazdiť dostali ešte o šesť rokov neskôr. Komu by vtedy bolo napadlo, aké veľké veci sa ženám v sedle koní podaria. V poslednom čase je nežné pohlavie naozaj v kurze.

Už v&nbsp;roku 2015 sa Michelle Paynovej podarilo stať prvou ženskou víťazkou najslávnejších austrálskych dostihov Melbourne Cup v&nbsp;ich vtedajšej 115-ročnej histórii. Džokejka zo štátu Victoria to dokázala v&nbsp;sedle koňa Prince of Penzance, na&nbsp;ktorého bol predštartový kurz 100&nbsp;:&nbsp;1. „Dokázala som, že my ženy zvládneme všetko,“ smiala sa od&nbsp;šťastia v&nbsp;cieli v&nbsp;tom čase 30-ročná Michelle.

Na&nbsp;jar tohto roku žaslo aj Spojené kráľovstvo, keď sa 31-ročná Írka Rachel Blackmorová v&nbsp;sedle Minella Times s&nbsp;kurzom 11&nbsp;:&nbsp;1 doviezla ako prvá do&nbsp;cieľa Veľkej liverpoolskej steeplechase – jedných z&nbsp;najťažších prekážkových dostihov sveta. „Je skvelé, že aj my ženy môžeme byť súčasťou takýchto úžasných podujatí. Nesmierne ma to baví. Kone sú nádherné a inteligentné zvieratá, práca s&nbsp;nimi mi rozžiari každý deň,“ vyznala sa Blackmorová v&nbsp;rozhovore pre Irish Times.

Na&nbsp;otázku, či si v&nbsp;cieli Veľkej liverpoolskej uvedomila, že preteky pred ňou žiadna iná žena nevyhrala, odvetila svojsky. „Ja som sa vtedy necítila vôbec ako človek. Bol to nadpozemský pocit,“ dodala džokejka, ktorá už majiteľom koní zarobila na&nbsp;odmenách za&nbsp;umiestnenia viac než štyri milióny libier. Svoju prácu vraj miluje napriek tomu, že sanitky sú jej súčasťou. „Keď ideme do&nbsp;práce, máme ich hneď vedľa seba. Vieme, že je to risk, ale stojí to za&nbsp;to,“ vraví Blackmorová.

Nie vždy to dopadne dobre. V&nbsp;apríli tohto roku po&nbsp;páde z&nbsp;koňa zahynula 37-ročná britská jazdkyňa Lorna Brooková. Víťazka 17&nbsp;pretekov, ktorá v&nbsp;kariére odjazdila vyše tristo dostihov, spadla v&nbsp;Tauntone z&nbsp;koňa Orchestrated tak nešťastne, že po&nbsp;operácii chrbta ju lekári museli uviesť do&nbsp;umelého spánku. Po&nbsp;desiatich dňoch napokon skonala.

Aby toho nebolo málo, koňa, z&nbsp;ktorého spadla, trénovala jej mama, uznávaná trénerka. „Bola to neskutočná džokejka. Dokázala skrotiť aj tie najbúrlivejšie zvieratá. Bola to pre ňu výzva. Jej široký úsmev, ktorým ma vítala na&nbsp;každých dostihoch, mi bude chýbať,“ lúčil sa s&nbsp;ňou v&nbsp;britskej tlači jeden z&nbsp;majiteľov koní Evan Williams.

V&nbsp;júni tohto roka Írsko oplakávalo aj smrť mladej, len 15-ročnej talentovanej jazdkyne parkúru Tiggy Hancockovej. Osudným jej bol nešťastný pád na tréningu.

Aj tak sa môže skončiť kariéra, no ženy sa jazdenia vzdať nemienia. Aj ony si na&nbsp;risk zvykli. A&nbsp;keď sa im darí, dokážu prilákať obrovský záujem médií.

Ako Kanaďanka Chantal Sutherlandová, ktorá sa pre možnosť jazdiť dostihy presťahovala do&nbsp;Kalifornie. Dnes 45-ročná džokejka vyhrala viac než tisíc dostihov, a&nbsp;keďže oplývala aj krásou, stala sa za&nbsp;oceánom hviezdou. Časopis People ju zaradil medzi sto najkrajších ľudí sveta, pózovala v&nbsp;časopise Vogue, bola tvárou kozmetických firiem.

Keď pózovala nahá v&nbsp;magazíne Vanity Fair, strhla sa hotová búrka. Zarytí fanúšikovia dostihov ju obviňovali, že tento šport kazí. „Twitter, Facebook boli plné rôznych – aj osočujúcich odkazov. Musela som to prestať čítať,“ spomína Sutherlandová.

Kráľovnou rovinových dostihov v&nbsp;Spojenom kráľovstve je Hollie Doylová, ktorá za&nbsp;jediný rok (2019) dokázala vyhrať neuveriteľných 116 pretekov. Vyhlásili ju za&nbsp;džokejku roka a&nbsp;Sunday Times o&nbsp;rok neskôr za&nbsp;športovkyňu roka. „Som z&nbsp;toho hotová. Vidieť svoje meno v&nbsp;spoločnosti takých osobností športu ako Jessica Ennisová-Hillová či Kelly Holmesová (olympijské víťazky v&nbsp;atletike – pozn. red.) je bláznivý pocit. Ale aj česť,“ tešila sa pri odovzdávaní ceny stále len&nbsp; 24-ročná Doylová.

Aj ona je dôkazom, že ženy už dávno do&nbsp;dostihového športu patria. „Dnes sa už ni­kto nad ženským triumfom nepozastavuje. To je ten najväčší rozdiel. Keď som začínala, ešte to tak zďaleka nebolo,“ citovala vlani agentúra Reuters dnes už bývalú džokejku Lizzie Kellyovú. „Možno si ešte niekto myslí, že nie sme také silné ako muži. Ale veď dostihy sú technika, balans a&nbsp;porozumenie s&nbsp;koňom. To vieme rovnako dobre ako muži,“ pridala svoj názor ďalšia z&nbsp;jazdkýň Megan Nichollsová. „Je načase prestať deliť víťazstvá na&nbsp;mužské a&nbsp;ženské. V&nbsp;tomto športe to už nehrá žiadnu rolu,“ myslí si Doylová.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/muzi-lopatkach-damy-sedle-su-kurze-znu-vavriny-aj-prestiznych-dostihovych-sutaziach/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII ►►►</a>

Slovensku sa ako prvá vydala touto cestou Katarína Barboríková, ktorej mama pochádza z Vištuka a otec z dedinky Hodruša-Hámre. Dnes 45-ročná džokejka, ktorá až do maturity žila v bratislavskej Dúbravke, jazdí najmä v&nbsp;zahraničí, na konte má takmer stovku víťazstiev. Od roku 1996 robila pri koňoch vo viedenskom Freudenau, od novembra 2019 pracuje so svojím životným partnerom Matejom Rigom v anglickom Newmarkete, kde sa na dostihy pod vedením Jamesa Tatea pripravuje zhruba 110 koní.

Muži na lopatkách: Dámy v sedle sú v kurze. Žnú vavríny aj na prestížnych dostihových súťažiach

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás