Plus 7 dní

Pobrežie s najkrajšími plážami na Balte dodnes hyzdí schátraný betónový komplex. Vedľa monštruózneho areálu na usporadúvanie zrazov Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany v Norimbergu je najväčším zachovaným architektonickým monumentom z nacistickej éry. A tiež chránenou pamiatkou. Pre mnohých miestnych je preto chátrajúca nacistická megalomanská stavba nočnou morou.

Opustené pláže: Nacisti vybrali najkrajšie miesta na pobreží Baltu. Foto: Petr Lukeš

Sme na prekrásnej pláži s jemným snehobielym pieskom. Vraj je to tá najopustenejšia pláž na Rujane. Dôvod? Pobrežným zeleným pásom urastených borovíc presvitá najväčšia a najškaredšia rekreačná budova na svete. Pred nami stojí Pro-ra, kilometre dlhý komplex betónových blokov, kde si mali užívať dovolenku podľa hesla Macht Urlaub! vzorní pracovníci národnosocialistického hospodárstva Tretej ríše. Ale nikdy k tomu neprišlo. Začala sa vojna a stavební robotníci boli potrební na iných, exponovanejších miestach. Väčšina z nich potom budovala betónový areál raketovej základne pre V 1 v Peenemünde, neďaleko odtiaľto. Prora zostala na brehu Baltského mora ako memento vtedajších čias. Celý objekt sa tiahne pár desiatok metrov od mora v dĺžke štyroch kilometrov. V jednom z blokov je aj dokumentačné stredisko tohto megalomanského projektu najväčšej zotavovne sveta. Spoznáme ho podľa autentickej červeno-čiernej vlajky Macht Urlaub! Historička Gabriele Muschterová má všetky ohromujúce údaje v malíčku.

Izby: Skromné, ale účelné. Foto: Petr Lukeš

„V prípade Prory išlo o projekt pre dvadsaťtisíc rekreantov slúžiacich Tretej ríši. Stavať sa začalo už v roku 1936. Cieľom bolo, aby všetky izby mali výhľad na more. Miestnosti boli skromné, ale na vtedajšiu dobu slušne vybavené. Každá izba mala mať navyše rozhlas po drôte, čo v tom čase bolo niečo ako televízor. A mohli sa ním vysielať pokyny a príkazy rekreantom.“ Nacisti si získavali masy lákavými sľubmi. „Každý pracujúci Tretej ríše si zaslúži mať vlastný automobil, každý sa raz musí pozrieť na zaoceánskej lodi do sveta, každý si môže dopriať dovolenku pri mori.“ Ľudového vozidla VW sa nikto nedočkal, namiesto zaoceánskych parníkov sa stavali vojnové lode, v továrni vo Wolfsburgu sa začali vyrábať autá pre wehrmacht a plány na masovú dovolenku prekazila vojna. Hitler sa tam ani raz neprišiel pozrieť, hoci mal v pláne slávnostne vystúpiť v obrovskej hale s kapacitou pre všetkých dvadsaťtisíc rekreantov. Medzitým sa však začala vojna. Na kontroly tam často prichádzal ríšsky vedúci Nemeckého pracovného frontu Robert Ley, ktorý bol v Tretej ríši preslávený svojím alkoholizmom.

Počas vojny v nedokončenom objekte začal úradovať wehrmacht, ale pre jeho potreby bol príliš veľký a príliš v tyle. Preto len malú časť Prory upravili na provizórne vojenské sanatórium pre vojakov z frontu. Na sklonku vojny prišli do Prory utečenci z Východného Pruska, ktorí tam našli útočisko len na prechodné obdobie, kým aj sem dorazili Rusi. Červená armáda začala s prvou devastáciou, dodnes po nej zostali stopy po výstreloch, ktorými si tam dôstojníci spestrovali vojenský život. Po vojne padol chátrajúci objekt do náručia ľudovej armáde NDR, ktorá tam mala svoje kasárne. To už vidno aj na objektoch v prostrednej časti Prory. Sú poriadne zdevastované. Všetky okná sú rozbité, všade okolo ležia črepiny, kusy spadnutej omietky a odpadky. „Vtedy bolo všetko čisté, v poriadku. Blok číslo jeden bol určený pre dôstojníkov, v druhom bola ubytovaná vojenská hudba, v bloku číslo štyri bola dôstojnícka škola, kde som pracoval ako jeden z inštruktorov ľudovej armády. Tá bola posledným nájomníkom. Bundeswehr už o to nemal záujem. Všetci sa na to vykašľali a výsledok teraz máte pred očami.“ Bývalý dôstojník Karl-Heinz Olschewski si v Prore pamätá lepšie časy. Tvrdí, že to boli najlepšie kasárne v NDR. Vojaci nemuseli spať v miestnostiach po desiatkach ako v iných kasárňach, mali tam sprchy a večer sa mohli ísť kúpať na pláž. Krutý osud Prory ho aj po mnohých rokoch rozpaľuje do biela.

Výhľad na more: Mal zaistený každý rekreant z každej izby v budove dlhej štyri kilometre. Foto: Archív

Konečne sme natrafili na miesto, ktoré vyzerá ako budúcnosť Prory. Sme v jedinom z mnohých blokov, ktorý slúži svojmu prvotnému poslaniu, rekreácii. V celom dlhom päťposchodovom objekte nie je ani jeden výťah a hore sa chodí peši. Celkovou rekonštrukciou prešlo len prízemie. Na opravu najvyššieho, piateho poschodia už investorovi nevyšli peniaze. Ale aj tak je táto Jugendherberge, alebo hotel pre mládež, dobrým počinom. Zdá sa, že spokojný je aj prevádzkar Dennis Brosseit. „Na celé leto máme kompletne vypredané a to sme s piatimi stovkami lôžok jedna z najväčších mládežníckych ubytovní v Nemecku.“ Prechádzame budovou, aby sme sa pozreli, čo všetko tu mladým ponúkajú. Izby sú kompletne zariadené vrátane radiátorov, lebo na Balte býva niekedy chladno. K dispozícii je špičková technika vrátane wi-fi, mnoho prvkov sa ovláda elektronicky z recepcie. „Otvorili sme to tu len pred rokom po dlhých prípravách. Izby majú vlastné kúpeľne a sprchy a všetko je tu veľmi moderné.“ Ako prvé si do Prory našli cestu školské zájazdy, ale po roku už skoro polovicu návštevníkov tvoria mladí turisti z celého Nemecka. Kompletne zrekonštruovaná časť má len 150 metrov. Prvý lôžkový dom, ktorý bol na začiatku vojny tesne pred dokončením, mal dĺžku 450 metrov a na piatich poschodiach poskytoval 2 500 lôžok. Aj tak nedávna rekonštrukcia menšieho úseku vyšla na 17 miliónov eur. Stále je to len zlomok z obrovskej čiastky, ktorá by bola potrebná na úplné obnovenie najväčšieho rekreačného zariadenia na svete. Nebolo by nakoniec lepšie Proru zbúrať a pozemky ponúknuť investorom? Stále je to možno najkrajšia časť baltského pobrežia, o pozemky by bol mimoriadny záujem. „Po páde múra sa o tom vážne uvažovalo, boli na to aj peniaze. Ale ten správny okamih sme asi prepásli a dnes už to nejde, je to vedené ako kultúrna pamiatka,“ hovorí Carsten Schneider, starosta mondénneho letoviska Binz, na okraji ktorého Prora leží. Pokiaľ ide o jej budúcnosť, je dosť skeptický. Podľa neho to bol od začiatku nezmyselný megalomanský projekt a ako taký aj skončil.

Obavy: Ak by celý kolos ožil dovolenkármi, zničilo byto pokojný charakter mestečka.Foto: Petr Lukeš

Carsten Schneider napriek tomu pripúšťa, že sa aspoň niečo začalo diať. Podľa neho už všetkých šesť ďalších častí má svojho majiteľa. Existujú projekty, ktoré počítajú s hotelovým režimom, mali by vzniknúť aj zmodernizované byty, ktoré môžu slúžiť ako prázdninové alebo celoročné. Ak sa podarí skultúrniť aj okolie a ostatné nedostavané objekty, nakoniec to tu bude zaujímavá adresa. Krásne bývanie na krásnom mieste. Starosta Binzu však tvrdí, že Proru nikdy nemôžu sprevádzkovať úplne. Binz a okolie môže prijať maximálne päťtisíc ďalších rekreantov, ktorí by Proru obývali. Infraštruktúra by viac neutiahla. Problém je aj v tom, že Rujana je ostrov a pri striedaní turnusov by pravidelne kolabovala doprava. To sa už vlastne deje aj teraz. Predstava, že by sa tunajšie ubytovacie kapacity vďaka otvoreniu Prory ešte zvýšili o ďalšie tisíce, miestnych poslancov priam straší. Do rekonštrukcie ďalšej časti sa už púšťa nový investor. Na začiatku leta kúpil istý podnikateľ v aukcii jeden z blokov za desaťnásobok ceny, za ktorú ho pred šiestimi rokmi získal od nemeckého štátu rakúsky developér Ulrich Busch. Začína sa už dlho očakávaný boom? Alebo bude schátraný, opustený megahotel ešte dlho hyzdiť toto krásne miesto na pobreží Baltu?

Najkrajšie pláže Baltu špatí nacistická zotavovňa

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás