Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Keď sa tesne pred miléniom Imán narodila do chudobnej rodiny Umara Chalífa, zvárača v&nbsp;ropnej spoločnosti, zdalo sa, že bude celkom obyčajným dievčatkom. Už o&nbsp;pár rokov sa ukázalo, že nie tak úplne. Odmalička v&nbsp;uliciach alžírskej dedinky Biban Misbáh, kde vyrastala, preferovala spoločnosť chlapcov, keď podrástla, pravidelne s&nbsp;nimi hrávala futbal a&nbsp;snívala, že raz bude žiariť na trávnikoch slávnych klubov. V&nbsp;konzervatívnej vidieckej spoločnosti však narážala na predsudky. Práve preto, že bola dievča, ktoré sa podľa tamojších pravidiel má zaoberať celkom inými aktivitami. To jej nebránilo naďalej sa s&nbsp;partiou zo susedstva naháňať za loptou a&nbsp;niekedy sa dostať aj do pästných súbojov. Tie jej išli veľmi dobre a&nbsp;vtedy prišli prvé malé víťazstvá, ktoré predurčili jej športovú dráhu.

V&nbsp;africkej krajine zviazanej starými tradíciami nestačilo len chcieť. O&nbsp;svojom talente musela všetkých presvedčiť. Hlavne otca, pre ktorého bola predstava dcéry v&nbsp;ringu ešte desivejšia, ako keby zostala pri svojom starom futbalovom sne. Nakoniec jej naliehaniu ustúpil, ale tým sa strastiplná cesta na vrchol len začala. Do najbližšej telocvične to mala Imán desať kilometrov a&nbsp;rodina neraz nedisponovala ani financiami, ktoré by pokryli jej náklady na dopravu autobusom. A&nbsp;tak si privyrábala, ako sa dalo. S&nbsp;mamou predávala pri ceste domáci chlieb a&nbsp;kuskus, keď to nestačilo, zbierala po okolí kovový šrot a&nbsp;vozila ho do zberu. Po čase sa rodina presťahovala do Tahertu, veľkomesta na severozápade krajiny. Tam už to mala tínedžerka o&nbsp;niečo ľahšie. Jej šikovnosť si všimli učitelia telesnej výchovy a&nbsp;zakrátko sa dostala do miestneho boxerského klubu. Popri škole tvrdo trénovala, postúpila do Inštitútu športovej vedy a&nbsp;techniky v&nbsp;Aïn Béniane a&nbsp;odvtedy už viac ako päť rokov reprezentuje Alžírsko na rôznych medzinárodných súťažiach. Ako žena.

Možno si uvedomovala, že vyzerá inak ako spolužiačky či súperky, že je rýchlejšia, silnejšia, no až donedávna tomu neprikladala veľký význam. Z&nbsp;omylu ju vyviedol až verdikt Medzinárodnej boxerskej asociácie (IBA) na vlaňajších majstrovstvách sveta v&nbsp;Indii. Podľa ich lekárskych testov nespĺňala kritériá spôsobilosti pre ženské súťaže a&nbsp;diskvalifikovali ju. Rovnako ako jej taiwanskú kolegyňu Lin Ju-ting. Do akej miery bol tento krok odôvodnený, stále nie je celkom jasné. IBA totiž odmieta testy a&nbsp;konkrétne výsledky špecifikovať, len jej prezident Umar Kremlev pripomenul, že obe vykazovali abnormálne vysoké hladiny testosterónu v&nbsp;tele. Medzinárodný olympijský výbor (MOV), ktorý rozhodnutie IBA (aj kredit asociácie) zrušil a&nbsp;obe pretekárky opäť vrátil do hry, zase žiadne testovanie nerobí. Na to, aby uznal pohlavie športovkýň, mu stačí ich história a&nbsp;údaje v&nbsp;pase. „Narodili sa ako ženy, tak boli aj vychovávané, v&nbsp;pasoch majú ženské mená a&nbsp;dlhé roky sa zúčastňovali na ženských súťažiach. Toto je jasná definícia ženy. Nikdy nebolo pochýb o&nbsp;tom, že obe sú ženy,“ polopatisticky reagoval na výhrady voči účasti Imán a&nbsp;Lin prezident MOV Thomas Bach. Skutočne?

Hneď po úvodnom zápase, keď 25-ročnej Alžírčanke stačilo 46 sekúnd, aby odstavila taliansku súperku Angelu Cariniovú, bolo jasné, že verejnosti takéto vysvetlenie zďaleka stačiť nebude. Na Chalífovú sa zniesla vlna nenávisti, zloby, odsudzovania, podozrení z&nbsp;trans­sexuality a&nbsp;obvinení, že je muž, ktorý bije ženy. Po ďalšom víťaznom zápase s&nbsp;Maďarkou Annou Lucou Hámoriovou padla Imán v&nbsp;ringu na kolená a&nbsp;rozplakala sa. „Nevedela som sa ovládnuť,“ povedala pre magazín Time. Cítila zmes radosti a&nbsp;vnútornej bolesti. „Nebolo ľahké tým prejsť. Bolo to niečo, čo poškodzuje ľudskú dôstojnosť.“

Neskôr v&nbsp;rozhovore pre arabské médiá všetkých vyzvala, aby skončili so šikanovaním športovcov, pretože to má zničujúce účinky, zabíja myšlienky, ducha, myseľ a&nbsp;rozdeľuje. Položila si tiež otázku, prečo všetka zloba a&nbsp;otázky okolo jej sexuality prišli práve teraz, keď na medzinárodnej úrovni zápasí celé roky. V&nbsp;rozhovore pre agentúru AP na ňu sama zareagovala: „Je mi to jedno. Podstatné je, že som sem prišla s&nbsp;jasným cieľom a&nbsp;tým je olympiáda. Ak Boh dá, táto kríza vyvrcholí zlatou medailou a&nbsp;to by bola najlepšia odpoveď.“ Zabojuje o ňu v piatok (9. augusta) vo finálovom zápase s Číňankou Jang Liou.

Zahraniční odborníci predpokladajú, že Imán trpí genetickou anomáliou, pre ktorú jej DNA v&nbsp;mužských chromozómoch (XY) produkuje výrazne viac testosterónu ako u&nbsp;„bežných“ žien. Testosterón počas puberty i&nbsp;dospelosti určuje veľkosť svalov, rast kostí i&nbsp;silu. To znamená, že ženy obvykle nie sú schopné efektívne konkurovať mužom v&nbsp;silových alebo vo vytrvalostných športoch. Bývalá lektorka na Harvarde a&nbsp;biologická výskumníčka Carole Hooven upozorňuje, že osoby XY DSD (s&nbsp;poruchou sexuálneho vývoja) sú v&nbsp;podstate biologickí muži a&nbsp;ani umelé znižovanie testosterónu ich zvýhodnenie dostatočne neeliminuje. Prezident výboru trénerov IBA Gabriele Martelli pre Independent dodáva, že zatiaľ čo v&nbsp;iných športoch takáto prevaha protivníka obvykle vyvolá skôr emocionálnu ujmu porazených, v&nbsp;boxe môže zabíjať. Azda treba pripomenúť, že vlani olympijský výbor odobral tejto asociácii štatút svetového riadiaceho orgánu boxu pre jej kontroverzné kroky, podozrenia z&nbsp;prepojení na ruskú vládu, z&nbsp;finančných machinácií a&nbsp;korupcie.

Či už bolo rozhodnutie IBA správne, alebo nie, poľovačka na Imán nie je namieste. Ona za svoju (prípadnú) mutáciu nemôže, tvrdo na sebe drela a&nbsp;žiadne pravidlá neporušila. Hoci sa olympijský výbor stavia do roly ochrancu nespravodlivo perzekvovaných športovkýň, obete, ako ich nazýva, z&nbsp;nich do istej miery spravil sám. Závery boxerskej asociácie totiž nevyvrátil. Nemal ako, keďže v&nbsp;roku 1999 lekárske testy na určenie pohlavia zrušil. Prečo? „Pretože ustúpil agresívnym právnikom, ktorí tvrdia, že testovaním pohlavia sa porušujú ľudské práva a&nbsp;dochádza k&nbsp;diskriminácii. Zároveň spochybňujú, že chromozomálne odchýlky poskytujú športovkyniam značné výhody, pretože podľa nich na to nie je dostatok vedeckých dôkazov,“ hovorí nám renomovaný športový lekár a&nbsp;vedec profesor Dušan Hamar. „Príde mi to až úsmevné. Existuje predsa množstvo štúdií, ktoré dokazujú opak.“ Priznáva, že testy, ktoré sa v&nbsp;minulosti robili výtermi zo sliznice, neboli presné a&nbsp;dochádzalo k&nbsp;nepríjemným situáciám, keď žene omylom oznámili, že je nejakým spôsobom narušená. No potom prišli genetické metódy, ktoré osoby s&nbsp;genetickými odchýlkami pohlavia určili spoľahlivejšie a&nbsp;neumožnili im v&nbsp;ženských súťažiach štartovať. „Chápem, že pre diskvalifikovaných športovcov je to problém, ale otázka stojí, koho poškodiť – diskriminovať? Tých pár pretekárok, ktorým bola anomália diagnostikovaná, alebo všetky ich súperky?“ pýta sa Dušan Hamar.

Zhruba pred poldruha rokom sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii, kde sa táto otázka riešila. Po štyroch hodinách dospeli jej účastníci k&nbsp;názoru, že treba zozbierať dostatok dát, aby sa potvrdilo, či chromozomálne mutácie skutočne môžu viesť k&nbsp;vyšším výkonom. „Ja sa pýtam, čo chcú skúmať? Veď pri šprintoch, vrhoch, vzpieraní či úpolových športoch je to zjavné.“ Profesor Hamar upozorňuje, že genetických porúch je viacero typov. Nie vždy vedú k&nbsp;zvýšenej hladine testosterónu a&nbsp;tým aj k&nbsp;vyššiemu výkonu. Práve preto v&nbsp;určitom období neplatilo pravidlo, že ženy s&nbsp;chromozomálnou odchýlkou boli zo súťaží automaticky vyradené. Zákaz platil iba pre tie so zvýšenou hladinou testosterónu. „Aj od toho sa však upustilo. Pritom rozdiel silových schopností medzi mužom a&nbsp;ženou môže dosahovať 30 až 70&nbsp;percent,“ zdôrazňuje. Nemyslí si, že ignorovanie týchto odlišností môže byť nebezpečné, rozhodne však aktuálny trend pokladá za neetický a&nbsp;neférový. „Dúfam, že zodpovední časom vytriezvejú,“ uzatvára.

Poľovačka na Imán: Alžírska boxerka sa ničím neprevinila. Nie ona si zaslúži odsúdenie a hnev

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Poľovačka na Imán: Alžírska boxerka sa ničím neprevinila. Nie ona si zaslúži odsúdenie a hnev

Peter Galan

Súvisiace články

Joko Widodo dal postaviť modernú metropolu. Už o pár týždňov sa stane rušným mestom budúcnosti

Zaujímavosti zo sveta: Nevídaná modrá žaba, pompézna oslava bez ľudí aj ikonický Donald Trump

Smrť pod Kriváňom: Túra sa tínedžerom stala osudnou. Padali stovky metrov. Zomreli okamžite

Búrka na Pohode všetko zmenila: Gröhling si staval stan, Robo Roth vystrájal v...

Zaujímavosti zo sveta: Hra o tróny za 60-tisíc, celebrity z džínsoviny i revolučná umelá noha

V slabej chvíli priznal rodine vraždu a prišlo ultimátum: Buď sa sám udáš, alebo ťa udáme my

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás