Plus 7 dní

Bájna Transylvánia nie je domovom iba krutého zemepána a rumunského hrdinu Vlada Tepeša, ktorý napichával Turkov na koly a spisovateľ Bram Stoker z neho spravil Drakulu. Z Transylvánie prišla pre mnohých Rumunov aj nádej na lepšiu budúcnosť krajiny.

Primátor mesta Sibiu Klaus Iohannis, nemeckého pôvodu a navyše protestant, porazil v prezidentských voľbách súčasného rumunského premiéra Victora Pontu. Socialisti sa nádejali, že ovládnu všetky pozície v štáte podobne, ako to bolo pri voľbách na Slovensku, keď za prezidenta kandidoval Robert Fico.

A rovnako po víťazstve v prvom kole Ponta prehral v druhom kole so sokom, ktorý bol pôvodne outsider. Ponta porážku nezvládal ľahko. „Všetci by mali byť natoľko múdri, aby sklapli,“ odkázal po prehratých voľbách svojim socialistickým spolustraníkom, ktorí ho vyzvali na odstúpenie.

Iohannis, pôvodne stredoškolský fyzikár, tak bude nielen prvý prezident, ktorý nemá rumunskú národnosť, ale aj prvá hlava štátu, ktorá sa nehlási k pravoslávnej cirkvi. Tá je v Rumunsku dominantná a mimoriadne vplyvná. Nový prezident pochádza zo srdca Transylvánie, kde je veľmi silná nemecká menšina už od dvanásteho storočia.

Nemcov tam pozval uhorský kráľ Gejza II., aby chránili juhovýchodnú hranicu Uhorska. Doteraz v okolí miest Sibiu, Brašov, Sighisoara hovoria ľudia plynule po nemecky. Aj tí, čo nemajú nemeckých predkov.

Kým Slovensko vyhnalo Nemcov z čias saskej kolonizácie Benešovými dekrétmi, v Rumunsku ostali a krajina z nich má prospech dodnes. Po páde komunizmu ich časť odišla do Nemecka vrátane Iohanissových rodičov a sestry. On však zostal žiť v Sibiu spolu so ženou. Ich manželstvo je bezdetné.

Práve Iohannis ako primátor Sibiu od roku 2000 dotiahol do oblasti nemecký kapitál, opravil mesto a spravil z neho hlavné turistické centrum Transylvánie. Ročne státisíce Nemcov prúdia do mesta a okolitých obcí, opravujú domy svojich dávnych predkov, opevnené kostoly zapísané v zozname UNESCO, menia prašné cesty na asfaltky a otvárajú penzióny.

Iohannis je liberál a ide tvrdo proti korupcii, chronickej chorobe Rumunska. „Zmeníme spôsob, ako robiť politiku,“ sľuboval pred voľbami. Politológ Dumitru Bortun neskrýval nadšenie z jeho zvolenia.

„Rumunsko sa konečne posunulo zo stredoveku a dokáže rozmýšľať nad svojou budúcnosťou a nad dobrými riešeniami bez ohľadu na národnosť, jazyk či náboženskú príslušnosť,“ uviedol pre rumunskú spravodajskú televíziu Digi24.

Rumunov možno presvedčilo aj to, že Iohannis má za manželku bývalú spolužiačku zo štúdií v Kluži - Carmen Georgetu, rodenú Rumunku a bývalú baletku zo srdca krajiny, z oblasti Mureš.

V prezidentských voľbách mohli Rumuni voliť aj spoza hraníc. Tri milióny Rumunov žijú v Španielsku, Taliansku, vo Veľkej Británii a v Nemecku. Odišli najmä pre nefungujúci štát a korupciu, ktorej kraľujú práve socialisti. Pre nich sa stal Iohannis nádejou na zmenu. Až 380-tisíc Rumunov v zahraničí sa rozhodlo voliť.

Stáli dlhé rady pred veľvyslanectvami, v Paríži ich dokonca francúzska polícia rozohnala slzotvorným plynom a mnohí Rumuni sa tak ponáhľali odvoliť na konzulát do Nancy, vzdialeného 350 kilometrov. „Niekto musí niesť zodpovednosť za katastrofické nezvládnutie volieb,“ vyhlásil Iohannis. Na ambasádach totiž nemali dostatok hlasovacích lístkov.

Správy o problémoch s voľbami za hranicami rozzúrili domácich Rumunov do biela, a tak vyštartovali k urnám odovzdať hlasy v neprospech socialistu Victora Pontu. Komentátor agentúry Bloomberg pripomína, že zvolenie Iohannisa je dobrá správa pre celú Európsku úniu.

„Ukazuje sa, že emigranti v západných krajinách vedia, ako má správne fungovať demokratický štát. Sú oveľa citlivejší na korupciu, klientelizmus a populizmus a skúsenosti, ale i hnev potom prinášajú domov, aby zlepšili rodnú krajinu.

Preto je pre všetkých v západnej Európe užitočné nerobiť zbytočné prekážky pre ekonomických migrantov z menej vyspelých krajín,“ uzatvára Leonid Bershidsky z agentúry Bloomberg.

„Sme demokratická krajina a ľudia majú vždy pravdu,“ zareagoval porazený Ponta. Pokračovať tak bude vo funkcii premiéra. Má však problém. Voličom nasľuboval vyššie platy a dôchodky, no rumunská štátna kasa je poloprázdna a ekonomika stojí na mieste aj pre neúnosnú korupciu.

Práve vysoký štátny deficit sa popri korupcii a stave súdnictva stal hlavnou témou volieb. Navyše Rumunsko má pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý Pontovu vládu tlačí do bolestivých reforiem a znižovania schodku štátneho rozpočtu, čo sa bije s jeho sľubmi.

Parlamentné voľby budú v roku 2016 a na budúci rok by Ponta rád rozdával ešte viac. MMF mu však už poslal odkaz, nech na to ani nepomyslí, lebo krajinu pošle do bankrotu. Podobnosť so Slovenskom je čisto náhodná.

Rumunský Kiska: Socialistom vyfúkol post hlavy štátu učiteľ fyziky

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás