Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Päťdesiat rokov po Jomkipurskej vojne v roku 1973 bol v sobotu Izrael opäť zaskočený masívnym útokom, na ktorý nebol pripravený. Na krajinu dopadli tisícky rakiet, úrady hlásia stovky mŕtvych, zranených, množstvo unesených. Hamas oslavuje, židovský štát sľubuje pomstu. New York Times prirovnáva psychologický dopad tejto agresie na Izraelčanov k&nbsp;situácii po páde dvojičiek v USA. Odveta prísť musí, ale podľa amerického spravodajského portálu pre premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý je tlačený do najtvrdších opatrení, existuje len málo dobrých možností. Rozsiahlej invázii a&nbsp;reokupácii Gazy sa niekoľko vlád po sebe vrátane jeho, dlho snažilo vyhnúť. Vždy totiž rezonovala otázka, čo príde potom. Dnes zaznieva ešte intenzívnejšie.

„Hamas nás chce všetkých vyvraždiť,“ povedal Netanjahu v&nbsp;nočnom prejave národu. „Zabíja &nbsp;deti a matky v ich domovoch, v ich posteliach. Je to nepriateľ, ktorý unáša a masakruje civilistov.“ Preto je rozhodnutý nechať agresorov zaplatiť vysokú cenu. Priviesť boj k&nbsp;nim s takou silou a rozsahom, aké ešte nepoznali.“

Podľa zahraničných médií je však pravdepodobné, že eskalácia bojov môže priniesť neželané efekty. Do konfliktu by sa ochotne zapojilo hnutie Hizballáh, kontrolujúce južný Libanon so silnou podporou Iránu (posledné správy hovoria, že sa tak už deje) a zároveň by vojna mohla narušiť diplomatické úsilie o uznanie Izraela Saudskou Arábiou.

Práve to je zrejme jedna z hlavných príčin, prečo Hamas zaútočil práve teraz. Saudská Arábia neuznala Izrael od jeho založenia v roku 1948 a doteraz signalizovala, že nebude ani uvažovať o normalizácii vzťahov, kým neakceptuje vytvorenie palestínskeho štátu.

Nedávno však saudskoarabský princ Mohammed bin Salman verejne vyhlásil, že nejaká dohoda sa zdá byť možná. Reokupáciou by sa táto nádej rozplynula.

Tak to vidí i Amberin Zaman, analytik Al-Monitor, spravodajského webu so sídlom vo Washingtone, ktorý pokrýva Blízky východ. „Odpoveď Izraela na útoky bude pravdepodobne takého rozsahu, ktorý zbrzdí snahy USA o saudsko-izraelskú normalizáciu, ak nie úplne torpéduje.“

Iní spravodajcovia naznačujú že dôvodom krvavej operácie Hamasu môže byť tiež snaha o&nbsp;výmenu rukojemníkov za palestínskych väzňov zo Západného brehu Jordánu a Gazy v izraelských väzniciach. Prípadne len pripomenutie že Izrael musí rátať s&nbsp;veľkou silou, ktorá nebude váhať ho zničiť. Nič z&nbsp;toho nevylučuje vážne dôsledky, ktoré z nasledujúcich udalostí môžu pre židovský štát vyplynúť.

Čas na diplomaciu skončil. Benjamin Netanjahu bol pritlačený k&nbsp;múru nielen okolnosťami, ale aj vlastnými ľuďmi, ktorí hovoria o&nbsp;bezprecedentnom zlyhaní spravodajských služieb a&nbsp;neschopnosti vlády, zmietanej politickými bojmi, chrániť svojich obyvateľov.

Noviny The Times of Israel sa celkom prirodzene pýtajú: „Kde boli kamery a mikrofóny, drony, satelity, strážne veže a stráže IDF, ostreľovači a tanky, agenti tajnej služby a ich arabskí spolupracovníci? Ako je možné, že toto všetko spolu zlyhalo? Ako mohli byť celé izraelské osady a vojenské základne prepadnuté nejakými teroristami? Ako mohli nielen prekročiť hranicu, ale aj sa vrátiť do Gazy s rukojemníkmi v závese a nikde nebol vojak, pohraničná stráž alebo policajt, ​​ktorý by ich zastavil? Ak Rusko dokáže udržať 620-míľovú frontovú líniu s Ukrajinou 18 mesiacov a pod neustálym bombardovaním modernými západnými zbraňami, potom by Izrael mal byť schopný zabezpečiť 32-míľovú hranicu s Gazou!“

Pridávajú sa i&nbsp;kritické názory zo zahraničia. Podľa nich sa Izrael musí vysporiadať s výsledkami doterajšej prílišnej sebadôvery, samoľúbosti a&nbsp;neochoty pripustiť, že by islamistická organizácia u „susedov“ dokázala v&nbsp;tajnosti pripraviť taký masívny a&nbsp;zdrvujúci útok.

Premiér teda nariadil posilnenie armády u o záložníkov a národu oznámil: „Ideme do dlhej a ťažkej vojny, ktorá bola vynútená vražednou agresiou Hamasu“.

Prvá fáza by podľa neho mala zahŕňať zničenie väčšiny nepriateľských síl, ktoré sa infiltrovali do Izraela, potom likvidáciu vojenských a vládnych kapacít Hamásu a Islámského džihádu. Zároveň zastavili dodávky elektriny, pohonných hmôt a&nbsp;tovaru do Gazy.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/tvrda-reakcia-co-potom-benjamin-netanjahu-ma-len-malo-dobrych-moznosti">Viac foto v GALÉRII</a>

Vojna je už realitou a desiatky lietadiel kontinuálne útočia na ciele nepriateľa. Delostrelectvo v reakcii na mínomentú paľbu zároveň podniklo útok na južný Libanon. Podľa posledných informácií počet obetí na izraelskej strane stúpol na 600, v&nbsp;Gaze sa odhaduje na tri stovky.

Tvrdá reakcia a čo potom? Benjamin Netanjahu má len málo dobrých možností

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás