Eva Mihočková

Ak človek číta krajiny pôvodu zeleniny a ovocia na pultoch slovenských obchodných reťazcov, môže mu zostať rozum stáť. Je prirodzené, že káva alebo citrusy či exotické ovocie sa dovážajú z Afriky. Ale prečo treba cez pol sveta dovážať takú jednoduchú plodinu, ako je pažítka? Najmä keď ide o vňať mimoriadne citlivú na čerstvosť.

A predsa sa v slovenských supermarketoch nedá kúpiť domáca rezaná pažítka. Podľa nášho prieskumu, ak si chcete kúpiť už zabalenú bylinku, ktorá nie je v kvetináči, takmer určite bude pochádzať z Kene alebo z Izraela. Zástupcovia obchodu tvrdia, že vina je na strane domácich pestovateľov, ktorí sa tejto plodine, skrátka, nevenujú. Poľnohospodári to priznávajú, ale zároveň dodávajú, že dôvodom sú príliš nízke výkupné ceny. Kto je teda na vine?

Prečo je výhodné dovážať takú jednoduchú bylinu, ako je pažítka, až z Afriky? Ľubica Schulczová zo Zväzu obchodu nás odpoveďou prekvapila. „Pažítka si, paradoxne, potrpí na chlad. Pestuje sa ako dvojročná rastlina. Pestovatelia ju prvý rok predpestujú a potom sa zamrazí v chladiacich boxoch. Aby zosilnela a bola na druhý rok pekná, potrebuje mráz.“ To je zaujímavá informácia, pretože africkí pestovatelia o žiadnych mrazivých podmienkach nehovoria.

<a href="https://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/potraviny-o-ktorych-si-myslime-ze-su-zdrave-mozu-skodit.html?utm_source=P7D&utm_medium=exterlinkML&utm_campaign=ML">Potraviny, o ktorých si myslíme, že sú zdravé, môžu škodiť</a>

Práve naopak - na portáli freshplaza.com detailne opisujú biznis s pažítkou, ktorá je vraj „jednoduchá na pestovanie a zriedkavo ju napádajú škodce či choroby… rastie 45 dní a farmári ju potom zbierajú každých 20-25 dní počas troch rokov“. V Keni je to veľký pestovateľský hit a poľnohospodári už musia niektoré objednávky zo zahraničia odmietať, pretože, skrátka, nestíhajú. Po pažítke je aktuálne „šialený dopyt“ najmä v Európe. V roku 2013 sa len z tejto africkej krajiny priviezlo do Európskej únie viac ako 300-tisíc ton tejto chutnej vňate v hodnote jednej miliardy eur. Zaujímavé pritom je, že kenskí pestovatelia nie sú žiadni profesionáli. „Väčšina farmárov sa nikdy nevenovala skleníkovému pestovaniu, preto ich bolo treba obšírne zaučiť,“ píše freshplaza.com.

Podľa portálu Afričania predávajú kilogram svojej pažítky za šesť eur. Priemerný skleník dokáže vyprodukovať 150 kilogramov každých 20 dní, čo predstavuje pravidelný výnos deväťsto eur. Či aj slovenské hypermarkety nakupujú pažítku za túto cenu, sme sa nedozvedeli, pretože ide o obchodné tajomstvo.

<a href="https://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/rovnaka-znacka-potraviny-rakusko-kvalita.html?utm_source=P7D&utm_medium=exterlinkML&utm_campaign=ML">Pod rovnakou značkou potravín kupujeme horšiu kvalitu ako v Rakúsku</a>

Fakt však je, že na pultoch stojí 40 gramov balenej vňate zhruba 1,50 eura, čo za kilogram predstavuje asi 37 eur. V tom je, samozrejme, započítaných množstvo nákladov, ale aj tak môže byť výsledná marža obchodníka celkom vysoká. Ľubica Schulczová vysvetľuje, že cenu byliniek ovplyvňuje fakt, že sa ich predá pomerne málo, a to, čo zostane, rýchlo zvädne a premení sa na odpad.

„Na Slovensku nie je pestovateľ, ktorý by vedel pokryť požadovaný dopyt tohto produktu v potrebnom množstve,“ reaguje na naše otázky hovorkyňa Billy Denisa Pernicová. Preto sú vraj reťazce nútené nakupovať bylinky od importérov, ktorí ich dovážajú práve z Kene. Túto informáciu potvrdila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Jej hovorkyňa Jana Holéciová uviedla, že na Slovensku nie je žiadny veľkopestovateľ pažítky. „Niektorí farmári pestujú alebo v minulosti pestovali pažítku na osivo, ale nemali záujem pestovať ju na predaj do obchodných reťazcov. Pri ich cenovej politike a dovoze lacných potravín zo zahraničia by sa im takáto domáca produkcia neoplatila.“ Kameň úrazu je teda v cene, ktorá pre slovenských farmárov nie je zaujímavá. Snažili sme sa od niektorých zistiť, či africká cena šesť eur za kilogram je pre nich príliš nízka, ale nedočkali sme sa odpovede.

Reťazce stále trvajú na tom, že nakupujú od slovenských producentov vždy, keď je to len trochu možné. „Billa sa snaží uprednostňovať v prvom rade lokálnych producentov a dodávateľov ovocia a zeleniny, a to aj za cenu, že nákup je drahší ako importovaný sortiment,“ tvrdí hovorkyňa Pernicová i ďalšie reťazce. Zväz obchodu tiež pritakáva, že kladú „veľký dôraz“ na uprednostňovanie slovenských producentov, ale ak sú napríklad holandské paradajky o tretinu lacnejšie, tak ochodníci svoj patriotizmus prehodnotia. Neúprosná štatistika jasne hovorí, že reťazce predávajú necelých 40 percent slovenských potravín a zvyšok dovážajú.

<a href="https://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/slovinci-porovnali-v-laboratoriu-potraviny-z-vychodu-a-zapadu.html?utm_source=P7D&utm_medium=exterlinkML&utm_campaign=ML">Slovinci porovnali v laboratóriu potraviny z Východu a Západu</a>

Ak má niekto chuť na slovenské paradajky alebo pažítku, musí sa prejsť na miestny trh alebo ukázať, že je ochotný siahnuť hlbšie do peňaženky. Vtedy by reťaze mohli stratiť dôvod dovážať jednoduché bylinky cez pol sveta, čo je z hľadiska spálenej nafty a leteckého benzínu mimoriadne neekologické. Nové možnosti odbytu by tiež pomohli slovenským farmárom a vidieku, na ktorý sú Slováci takí hrdí.

U nás rastie v každej záhrade, no hypermarkety ju dovážajú z Kene. Naozaj sa im to vyplatí?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás