<p>Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam.<br><br>
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity<br>
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.</p>

Monika Mikulcová

<p>Hrady sa odpradávna spájajú s tajomnými povesťami o duchoch či zakopaných pokladoch. Helfštýn na Strednej Morave nie je výnimkou. Nestraší tu však Biela pani, ale Zelená a hlbokú studňu vykopal čert. Navyše, jeden z najväčších stredoeurópskych hradov postavil na začiatku 14. storočia lúpežný rytier.&nbsp;</p>

<h3>Čertova studňa</h3>
<p>Týči sa v zalesnenom kopci neďaleko Lipníka nad Bečvou v Olomouckom kraji. Friduš z Linavy si na svoje lúpeže vybral naozaj strategické miesto, pretože kúsok od hradu viedla obchodná cesta. Jeho vyčíňanie mu prekazil len 16-ročný kráľ Ján Luxemburský. Zo sídla zbojníka vyhnal v roku 1312 a celé územie daroval významnému moravskému rodu Kravařov, ktorí tu sídlili až do husitských vojen. Z malého lúpežného hradu sa stalo hradné jadro, ku ktorému pristavili nádvorie. <em><strong>„Práve Kravařovci dali vykopať 150 metrov hlbokú studňu. Údajne to trvalo 40 rokov, lebo ju hĺbili do skaly. Podľa povesti ju však za jednu noc zvládol čert. Preto sa jej začalo hovoriť Čertova studňa, alebo tiež bezodná,</strong></em>“ vysvetľuje náš sprievodca.</p>

<h3>Najväčší európsky hradný múr</h3>
<p>Keď Kravařovci hrad opustili, vystriedali sa na ňom viacerí majitelia. V roku 1475 ho od Albrecha Kostku z Postupic získali Pernštejnovci. Bohatý rod spravoval hrad asi štyridsať rokov a toto miesto im prirástlo k srdcu. Pristavili dve nádvoria a panské sídlo získalo svoju konečnú veľkosť.<em><strong> „Vznikla tu však aj ďalšia veľmi dôležitá stavba. Hovorí sa jej Široký múr. Má sedem, a v niektorých miestach až desaťmetrovú šírku. Je najsilnejšou štítovou protidelostreleckou hradbou v Česku a asi aj v Európe,“</strong></em> zdôrazňuje sprievodca. Pre zaujímavosť dodá, že v niektorých miestach je hradba hrubšia ako Veľký čínsky múr. <em><strong>„Má však dĺžku len 96 metrov, takže rozdiel tu samozrejme je,“</strong></em> upresní.</p>
<p>Perla Moravskej brány, ako zvyknú naši českí susedia Helfštýn nazývať, mal naozaj pohnutý osud. Po smrti Jana z Pernštejna priviedli dedici rod k úpadku a hrad vyplienila lúpežnícka banda.</p>
<p>Niekoľkokrát ho obliehali počas tridsaťročnej vojny, neskôr ho začali búrať a pracne vyhĺbenú studňu zasypali. Keď sa však blížili Turci, na príkaz kráľa stavbu opäť obnovili. Na chvíľu. Opäť prišlo ničenie a následné úpravy. Od konca 19. storočia však veľkolepé sídlo viac či menej významných majiteľov už len chátralo. Záchranné práce začali po roku 1945, keď Helfštejn prevzal štát.</p>
<h3>Dôkaz o prítomnosti Zelenej pani</h3>
<p>Milovníci záhad spozornejú na nádvorí s mostom nad neveľkou priekopou. <em><strong>„Tomuto hovoríme Zelené jazierko,“</strong></em> ukazuje sprievodca dolu na nevábnu väčšiu mláku. Pôvodne to však bola až 12 metrov hlboká cisterna, v ktorej zachytávali dažďovú vodu. Dnes má sotva dva metre a púta pozornosť najmä kvôli povesti, ktorá sa s ňou spája. Tá hovorí, že do nej kedysi skočila čerstvo vydatá, krásna mylnárova dcéra Anička. Týmto krutým činom sa chcela vyhnúť naplneniu práva prvej noci. Na panstve ho zaviedol Čierny rytier a krutý bojovník Jan z Mesenspecku, ktorý na Helfštýne sídlil okolo roku 1434. <em><strong>„Anežka sa v jazierku utopila a od tej doby na hrade blúdi jej duch v podobe Zelenej pani. Niekde majú Biele panie, my máme zelenú. Ale keď sa na to pozriete, čo iné z toho mohlo vystúpiť?,</strong></em>“ zavtipkuje náš spoločník.</p>
<h3>VIDEO: Zelená pani na Helfštýne</h3>

<p>Prekvapí ešte viac, keď nám oznámi, že o prítomnosti dobrej Zelenej pani majú dôkaz. A naozaj! Ocitneme sa v mincovni, ktorá okrem historických artefaktov zaujme aj múrmi sfarbenými dozelena. <em><strong>„Tam, kde Zelená pani prejde, zanechá tieto stopy,“</strong></em> ukazuje. <em><strong>„Je ich tu naozaj veľa a na viacerých miestach. Ale údajne chodí najmä do mincovne. Dokonca sa o tejto zelenosti hovorí, že je čarovná. Stačí si na ňu siahnuť, v duchu vysloviť želanie, nikomu ho nepovedať a do roka by sa malo splniť. Je to v cene vstupného, tak prečo nevyskúšať?“</strong></em> zažartuje.</p>
<h3>Kováčske skvosty</h3>
<p>Od roku 1982 je hrad obľúbeným miestom stretnutia umeleckých kováčov z celej Európy na podujatí Hefaiston. Názov dostalo podľa antického boha ohňa a kováčstva Héfaista. Okolo 500 až 600 zručných majstrov prichádza z rôznych kútov sveta, aby na hrade zanechali svoju stopu v podobe umeleckého diela.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/zelena-pani-helfstyna-aby-vyhla-znasilneniu-ciernym-rytierom-skocila-jazierka" target="_blank" rel="noopener">Foto v GALÉRII</a></h3>
<p><em><strong>„Hradná kováčska dielňa tu bola už v stredoveku a hovorilo sa jej Peklo,“</strong></em> upozorní nás sprievodca, kým sa kocháme železným umením z celého sveta. Ukazuje nám železných vtákov, ktorých zhotovili talianski majstri. Na jednom z nádvorí obdivujeme kovového Paganiniho z Kováčskeho fóra v roku 1998 či úchvatnú železnú sochu Dych vetra. Dielo Zbrojnoši je vsadené do jedného z výklenkov.</p>
<p>&nbsp;</p>
<p>&nbsp;</p>

Zelená pani z Helfštýna: Aby sa vyhla znásilneniu Čiernym rytierom, skočila do jazierka

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás