Celkom oprávnene. Veď už pred vyše desiatimi rokmi sa na obežnej dráhe pohybovalo približne 100-tisíc objektov patriacich k vesmírnym smetiam, ktorých veľkosť bola viac ako centimeter. Dnes ich je minimálne päťkrát toľko.

Odpad na obežnej dráhe

Extrémne nebezpečných kúskov kozmického odpadu s priemerom desať a viac centimetrov sa na obežnej dráhe v súčasnosti pohybuje vyše 30-tisíc a miniatúrnych, ktoré nemajú ani centimeter, sú rádovo desiatky miliónov. Ku kolíziám odpadu s inými objektmi dochádza najčastejšie pri rýchlosti okolo 10 km/s, čo je 36 000 km/h.

Stačí si iba predstaviť, čo pri nej dokáže s plášťom kozmickej rakety spraviť zabudnutá centimetrová skrutka, ktorá niektorému astronautovi uletela napríklad pri oprave ISS. Tento typ odpadu sa odborníci snažia - vzhľadom na veľkosť - aspoň lokalizovať a uvažuje sa o niekoľkých technológiách, pomocou ktorých by sa dal z obežnej dráhy odstrániť. Rovnako dôležité však je, aby sa nového odpadu produkovalo čo najmenej.

Čo s odpadom na ISS?

Na vesmírnej stanici to zatiaľ vážny problém nie je, no aj tam odpad predstavuje veľké komplikácie. Už len preto, že zbytočne zaberá miesto, ktorého niet na­zvyš a určite by sa dalo využiť efektívnejšie. Nehovoriac o tom, že ide nielen o anorganický, ale aj organický odpad, ktorý môže pre astronautov v obmedzenom priestore teoreticky predstavovať zdravotné riziko. Čo sa s takýmto odpadom na stanici deje?

Ukladá sa do plastových vakov do skladiska, kde sa ho občas nazhromaždia až dve tony. Ak ho je priveľa, astronauti ho naložia do zásobovacieho modulu, v ktorom sa buď vráti na Zem, alebo zhorí aj s nákladom v atmosfére - v závislosti od toho, či je opakovane použiteľný.

Vzdialené ciele

Vyriešiť tento problém bude však oveľa náročnejšie v prípadoch dlhších vesmírnych ciest, napríklad na Mars, prípadne ešte ďalej do hĺbky našej slnečnej sústavy. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa domnieva, že optimálnym spôsobom, ktorým by sa dal vyriešiť problém produkcie odpadu, je vyvinutie efektívnej technológie na jeho lisovanie a ďalšie spracovanie.

A nejde iba o nejaké verejne de­klarované stanovisko. Americká ves­mírna agentúra totiž už pristúpila k činom. Oslovila vybrané americké spoločnosti, aby sa pokúsili vytvoriť prototyp vesmírneho lisu a technológiu na ďalšie spracovanie odpadu. Podľa agentúry je dôležité, aby nová technológia dokázala nielen efektívne zmenšiť rozmery odpadu, zároveň z neho efektívne odstránila všetky potenciálne nebezpečné súčasti a popritom oddelila tie, ktoré možno nejakým spôsobom opakovane využiť.

To je dôležité preto, lebo pri dlhších misiách nebude možné dopĺňanie zásob zo Zeme a recyklácia materiálov a odpadu bude jedným z najdôležitejších zdrojov, cez ktoré bude možné jednoducho doplniť chýbajúce veci.

Možné riešenia

Do úvahy prichádza niekoľko technológií, ktoré však treba ďalej rozvinúť. Vedci v NASA už napríklad vyvinuli zariadenie známe pod skratkou HMC (Heat Melt Compactor), ktoré je schopné z odpadu po astronautoch získavať dodatočnú vodu. Tentoraz nejde o recykláciu biologického odpadu, ale o technológiu, pomocou ktorej možno zlisovať napríklad škatule z nápojov, použité vlhčené obrúsky a podobne.

Takto sa nielen získa životne dôležitá voda, ale približne desaťnásobne sa zníži ich objem a vytvorí sa materiál, ktorý sa dá opakovane použiť napríklad na výrobu ochranných štítov. Ďalšia technológia zas umožňuje vyrobiť z odpadu metán, ktorý môže byť súčasťou raketového paliva. Pevný odpad možno spracovať na zmes, z ktorej bude možné vyrobiť radiačné štíty.

Nová technológia, ktorú NASA požaduje, by však mala riešiť problém odpadu pri misiách do vzdialenejších častí slnečnej sústavy komplexne. V prvej fáze NASA vyhodnotí návrhy, v druhej budú musieť vybrané spoločnosti vyhotoviť funkčný prototyp zariadenia, ktoré by sa testovalo priamo na ISS už v roku 2022.