Anka Žitná Lučaiová

Priznávam, nebola to úplne láska na prvý pohľad. Pre človeka zvyknutého jazdiť na klasickom SUV toto autíčko na prvý pohľad pripomína skôr angličák než naozajstné auto. Malá milá hračka, snažiaca sa zaujať nielen vzhľadom, ale aj zaujímavými ekoriešeniami. Plasty na ropnej báze sú čiastočne nahradené materiálom kenaf, ktorý sa získava zo slezu, koža je farbená použitím extraktu z olivového lístia a väčšina dreva v interiéri pochádza z plantáží s certifikátom udržateľného lesného hospodárstva. Neodpustím si, prepáčte mi, ani čisto ženský komentár.

BMW i3, ktoré som testovala, vyzeralo ako chutná červená hračka, esteticky zaujal interiér aj palubná doska obložená čiernym bambusovým drevom. Prvý dojem pokazili iba krikľavomodré bezpečnostné pásy - ale nič nie je dokonalé. Však?

„Zabudni na to, ako si jazdila doteraz. Toto bude úplne iný zážitok. Hlavne, prosím ťa, buď opatrná, okolie ťa vôbec nepočuje,“ upozornil ma kolega z motoristickej rubriky pred prvou jazdou v BMW i3. „Pozri, ako skvelo sú vyriešené zadné dvere, otvárajú sa do proti­smeru, zabránia napríklad dieťaťu, aby vybehlo von z auta alebo otvorilo dvere za jazdy,“ dodáva nadšený vodič, keď mi predvádza špecifiká testovaného modelu.

Jeho nadšenie pre atypické riešenie bez stredového stĺpika sa na mňa po prvých jazdách neprenieslo. Ak ste štandardný zamestnaný človek - čo pri hriešnej cene tohto auta musíte byť - a chcete si hodiť dozadu sako, kabelku, náhradné topánky, termosku s kávou či podklady na poradu, opačné otváranie dverí vám poriadne skomplikuje život.

Predstavte si situáciu: zaparkujete v garáži, vystúpite, zabuchnete dvere vodiča a chcete otvoriť zadné dvere, aby ste vybrali svoje veci. Lenže - nedá sa. Tak opäť otvoríte predné dvere aj zadné dvere, vyberiete si veci, zavriete zadné dvere a zabuchnete predné. Príliš veľa úkonov, aj keby ste práve nemali ruky plné harabúrd, ktoré každodenne a bezpodmienečne potrebujete nosiť so sebou a nedávate si ich do batožinového priestoru. Pre mňa teda zadné dvere - jednoznačné mínus. Ale to je jeden z mála mínusov tohto mestského vozidielka, ktoré sa dajú predýchať.

Vodiča, ktorý prvýkrát presadne z klasického diesla do elektromobilu, ohromí ticho. Auto sa pohne, akceleruje, ale vy nepočujete nič. V kabíne je tichučko, počuť len aerodynamický „šum svistu“. Prípadne naozaj kvalitný zvuk hudby z reproduktorov značky Harman Kardon. Potom šliapnete na pedál a auto vyrazí. Spôsob, akým toto elektroauto zrýchľuje, sa nedá porovnať s ničím, na čo je šofér zvyknutý z klasického automobilu. BMW i3 je tichý trhač asfaltu. Z nuly na päťdesiatku vytiahne za tri sekundy. Ani sa nenazdáte a prekročili ste rýchlostný limit. Jediné, čo vás na to okrem tachometra upozorní, je ukazovateľ okamžitej spotreby elektrickej energie a rýchlo ubúdajúce kilometre na počítadle dojazdu.

Len tak na skúšku sme auto prebehli po diaľnici, pri zrýchlení zhruba z päťdesiatky na povolených 130 kilometrov za hodinu auto v okamžitej spotrebe „cuclo“ asi 44 kilowathodín na kilometer. V mestskej premávke pri dodržiavaní rýchlostných limitov sa aj spotreba drží v norme. Keď však i-trojke na diaľnici skusmo „vy­tnete, čo to dá“, dojazd sa dramaticky znižuje. Tak dramaticky, že v jednom momente som pri dojazde 15 kilometrov mala stres, či to stihnem do garáže k nabíjačke. Apropo, nabíjačka. Štandardnej trvá dobitie auta šesť hodín.

Ak by BMW i3 bolo štandardný elektrospotrebič v domácnosti, asi by ste si pri jeho efektivite trhali vlasy. A to má toto elektroauto parameter dojazdu medzi svojimi elektrokolegami jeden z najlepších. Pri plnom nabití batérie a plnej pomocnej nádrži bol jeho reálny dojazd 288 kilometrov. Práve pomocná 9-litrová nádrž, range extender, je špecialitou tohto auta. Palivo z nej nepoháňa auto, ale slúži len pre prídavný motor, fungujúci ako generátor na výrobu elektriny. Spotreba rapídne stúpa pri svižnej jazde, na ktorú však toto auto svojimi schopnosťami jednoznačne zvádza. Stúpa aj pri zapnutej klimatizácii a na výdrž batérií rovnako vplýva nízka vonkajšia teplota.

Príjemné je, že po príchode domov auto zapojíte do siete na nabíjačku - podobne ako mobil či notebook - a na druhý deň ráno je opäť pri­pravené jazdiť. Pravdupovediac, neviem si predstaviť, ako by si auto dobíjal človek, ktorý nemá k dispozícii garáž so zásuvkou. Nikto vám síce nabíjačku zo zamknutého auta nevy­tiahne, ale naše parkoviská zďaleka nie sú štandardne vyba­vené funkčnými nabíjacími stanicami s rýchlonabíjačkami a predlžovačka na parkovisku pod panelákom nie je ono.

Po týždni jazdenia elektrožiha­dielkom bol záver jednoznačný - ako druhé auto v rodine určené na jazdy mestom a na malé nákupy si ho viem predstaviť. Na tieto účely je to skvelé auto. Má len jedinú chybu - a tou je stále príliš vysoká cena.

AUTOTEST Šum svistu: BMW i3s je mestské žihadlo

Výber pre vás