Martin Domček

V&nbsp;ňom sme vyslovili smelý predpoklad: „... Kepler vydrží určite ešte aspoň rok a&nbsp;odborníci hovoria, že v&nbsp;ideálnom prípade by sa mohla jeho misia o&nbsp;dva až tri roky predĺžiť.“ Máme rok 2018, od vyjdenia článku uplynulo šesť a&nbsp;pol roka. A&nbsp;Keplerov ďalekohľad napodiv ešte stále funguje. Pravda však je, že už naozaj z&nbsp;posledných síl.

Teleskop je pomenovaný po nemeckom matematikovi, astronómovi a&nbsp;astrológovi Johannesovi Keplerovi, ktorý sa preslávil najmä formulovaním zákonov o&nbsp;obehu nebeských telies v&nbsp;slnečnej sústave, no privyrábal si aj ako renomovaný astrológ.

Keplerov teleskop sa stal najúspešnejším objaviteľom planét mimo našej slnečnej sústavy. Podarilo sa mu ich objaviť viac než 2&nbsp;300, k&nbsp;tomu však treba prirátať ešte vyše 2&nbsp;200, ktoré čakajú na ďalšie merania, aby potvrdili ich existenciu. A&nbsp;čo je najdôležitejšie - podarilo sa mu nájsť 30 exoplanét podobných Zemi, ktoré sa nachádzajú v&nbsp;zóne života. Teoreticky môžu pribudnúť nové - ak sa mu v&nbsp;septembri podarí začať ďalšiu pozorovaciu kampaň. To je však otázne.

Nikto nevie, koľko mu zostáva paliva, ale sú to už rádovo decilitre. Keď sa minie definitívne, nebudeme už mať možnosť ďalekohľad správne nasmerovať tak, aby sledoval vytypované objekty a,&nbsp;navyše, aby bol schopný odoslať získané dáta späť na Zem. Situácia bola už taká kritická, že Národný úrad pre letectvo a&nbsp;vesmír (NASA) ho začiatkom júla uviedol do hibernácie s&nbsp;cieľom ušetriť zvyšky paliva na posledné pozorovanie a&nbsp;prenos dát.

O&nbsp;tom, že slávneho lovca planét čakajú posledné mesiace života, sa hovorí viac-menej od marca, keď Charlie Sobeck, inžinier podieľajúci sa na Keplerovej misii, zverejnil informáciu, v&nbsp;ktorej napísal: „... ak v&nbsp;hlbokom vesmíre nenájdeme nejakú čerpaciu stanicu, tak vesmírna loď minie palivo. Tento moment pravdepodobne nastane v&nbsp;najbližších mesiacoch...“ A&nbsp;nájsť „čerpačku“ vo vzdialenosti vyše 150 miliónov kilometrov od Zeme sa asi nepodarí. Nemáme ani žiadne efektívne technológie, ktorými by sme aspoň pár litrov paliva vedeli na takúto vzdialenosť dopraviť. Preto musí Kepler po deviatich rokoch skončiť.

Pravdepodobne k&nbsp;poslednej aktivite ho prebudili začiatkom augusta s&nbsp;cieľom nasmerovať ho tak, aby bolo možné stiahnuť dáta z&nbsp;posledného pozorovania, označeného ako Campaign 18. Deviateho augusta NASA oznámila, že manéver sa podaril a&nbsp;dáta sa úspešne odoslali na Zem.

Hlavným problémom je, že naozaj nikto nevie, koľko paliva Keplerovi zostalo. Jeho stav sa teraz bude vyhodnocovať, no v&nbsp;každom prípade sa už pripravuje na novú sériu pozorovaní - kampaň 19 - a&nbsp;dokonca sa opatrne hovorí o&nbsp;kampani 20. Súčasťou tej, ktorá by sa teoreticky mohla začať v&nbsp;septembri, bude opätovné pozorovanie systému Trappist-1, v&nbsp;ktorom okolo hviezdy s&nbsp;rozmermi červeného trpaslíka krúži možno až 8 planét, polovica z&nbsp;nich by dokonca mohla byť v&nbsp;zóne života.

Čo však, ak Kepler už nemá dosť paliva ani na kampaň 19? O&nbsp;špičkový nástroj na pozorovanie exoplanét neprídeme úplne. Chystá sa totiž niekoľko veľkých a&nbsp;drahých projektov. Jeden z ich&nbsp;cieľov je práve pátranie po mimozemskom živote a&nbsp;miestach, kde by sa mohol vyskytovať. Umožnia nám objaviť nové vzdialené planéty a&nbsp;dovidieť tam, kam to doteraz nebolo možné.

Jedným z&nbsp;nich je nové vesmírne observatórium TESS, teda Transiting Exoplanet Survey Satellite. Práve ono sa považuje za priameho pokračovateľa Keplerovho vesmírneho teleskopu. TESS, ktorý stál približne štvrť miliardy dolárov, vyrazil na svoju misiu v&nbsp;polovici apríla tohto roku a&nbsp;je už na obežnej dráhe, by ho mal viac než plnohodnotne nahradiť. Jeho misia by mala trvať minimálne dva roky.

V&nbsp;rovnakom čase mala po­dľa plánov z&nbsp;roku 2007 vypustiť svojho lovca exoplanét aj európska agentúra ESA. Bude sa volať PLATO, teda PLAnetary Transits and Oscillations of Stars. V&nbsp;priebehu rokov do jeho vývoja a&nbsp;prípravy zasiahli rozpočtové škrty, takže do vesmíru sa zrejme na svoju minimálne 4-ročnú misiu dostane až v&nbsp;roku 2026. Určite ho teda predbehne jeden z&nbsp;najdôležitejších nástrojov na výskum vesmíru - vesmírny teleskop Jamesa Webba s&nbsp;cenou šplhajúcou sa k&nbsp;deviatim miliardám dolárov. Ten má pre zmenu nahradiť legendárny Hubblov teleskop.

Legenda končí: Keplerovmu vesmírnemu teleskopu dochádza palivo, jeho misia sa už prakticky naplnila

Výber pre vás