Martin Domček

Ambiciózny program Apollo mal za cieľ dostať ľudí na Mesiac a priniesť odtiaľ vzorky mesačných hornín. Trval v rozmedzí rokov 1961 až 1972 a v prepočte na súčasné peniaze stál neuveriteľných 107 miliárd dolárov. Hlavný cieľ programu sa podarilo naplniť v roku 1969, keď počas misie Apollo 11 astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin pristáli so svojím lunárnym modulom na povrchu Mesiaca. Počas programu sa napokon celkovo po Mesiaci prechádzali dvanásti astronauti. Posledná misia mala označenie Apollo 17 a uskutočnila sa na konci roku 1972 a na povrch sa dostal prvý profesionálny geológ. Späť priniesol vyše 110 kilogramov vzoriek. Počas programu sa využívali rakety Saturn.

Možno o ňom povedať, že patrí medzi tri najdôležitejšie vesmírne ďalekohľady, v prepočte na súčasné peniaze stál takmer tri miliardy dolárov a vznikol v spolupráci s európskou agentúrou ESA. Na obežnú dráhu sa dostal v roku 1990 a jeho najväčším benefitom je, že môže vesmír pozorovať z výšky necelých 600 kilometrov nad povrchom bez skreslenia a obmedzení daných zemskou atmosférou - preto sa mohol zamerať napríklad na extrémne vzdialené objekty, pomohol upresniť, kedy a ako vznikol vesmír, a má na konte aj objav prvej extrasolárnej planéty vo viditeľnom spektre. Krátko po jeho vypustení sa zistilo, že má chybne vybrúsené hlavné zrkadlo, chybu sa podarilo čiastočne napraviť počas servisnej misie v roku 1993. Odvtedy posiela týždenne priemerne 120 GB dát a je v dostatočne dobrej kondícii, aby vydržal minimálne do roku 2020, keď by sa mal do vesmíru dostať jeho nástupca, Webbov teleskop. Vypustenie tohto teleskopu bude z pohľadu výskumu vesmíru nielen najdôležitejšou udalosťou roku 2020, ale aj jednou z najvýznamnejších od začiatku nového milénia.

V rámci programu Pioneer sa NASA zamerala na podrobnejší prieskum našej slnečnej sústavy. Najznámejšími sa stali sondy Pioneer 10 a Pioneer 11. Len pre zaujímavosť - obe niesli zlatú plaketu s vyobrazením muža a ženy a informácie o pôvode tvorcov sond. Známymi sa stali preto, lebo boli prvé, ktoré navštívili asi najfotogenickejšie planéty našej sústavy - plynové obry Jupiter a Saturn. Pioneer 10 sa stal prvou sondou, ktorá preletela cez pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Takmer do konca milénia bol Pioneer 10 najvzdialenejším ľudským objektom vo vesmíre. Aktuálne toto prvenstvo patrí sonde Voyager 1, od Zeme je vzdialená približne 21 miliárd kilometrov. Sondy Voyager 1 a Voyager 2 majú na konte niekoľko významných objavov vrátane prvého preletu okolo Uránu a objavu 10 nových mesiacov či preletu okolo Neptúna, pri ktorom bola spresnená hmotnosť.

Sonda Viking 1 sa v roku 1976 stala prvým ľudským objektom, ktorý úspešne pristál na Marse a poslal odtiaľ prvý farebný záber. Výskum Marsu výrazne posunuli vpred dvojičky roverov Spirit a Opportunity, ktoré pristáli na opačných stranách Marsu v roku 2004 s cieľom skúmať zloženie povrchu a pátrať po vode a možných stopách života. Spirit bol aktívny do roku 2010, Opportunity funguje dodnes - aj keď jeho životnosť bola pôvodne plánovaná približne na 90 dní. Je ľudským výtvorom, ktorý doteraz dokázal prejsť na mimozemskom telese najdlhšiu vzdialenosť - po povrchu Marsu doteraz prešiel takmer 45 kilometrov. Po júnovej prachovej búrke sa dostal do stavu hibernácie, mal by sa však z nej zobudiť. V súčasnosti sa s ním NASA pokúša obnoviť spojenie. V auguste 2012 pristál na Marse oveľa dokonalejší rover s rozmermi osobného auta a robotickým manipulátorom na odoberanie vzoriek - Curiosity. Má 20-palcové kolesá, váži 900 kilogramov a jeho rozmery sú 2,9 x 2,7 x 2,2 metra. Vedecké prístroje, ktoré so sebou priviezol, vážia 80 kilogramov. K jeho najväčším úspechom patrí objavenie stôp po organických molekulách vo vzorkách hornín.

Misia sondy Cassini trvala takmer dvadsať rokov. Skončila sa približne pred rokom, keď sa sonda ponorila do hlbších a minimálne preskúmaných vrstiev atmosféry Saturna. Výlet k Saturnu stál NASA vyše troch miliárd dolárov. Sonda počas svojej misie okrem iného objavila 10 nových mesiacov Saturna a vypustila zostupový modul Huygens, ktorý v januári 2005 úspešne pristál na Titane, Saturnovom najväčšom mesiaci. Okrem toho má na konte objav obrovských oceánov s kvapalnými uhľovodíkmi na Titane, rovnako ako objav gejzírov tekutej vody a organických molekúl na Encelade, ďalšom z mesiacov Saturna.

NASA oslavuje 60 rokov svojej existencie: Čo všetko stihli a ako ovplyvnili svet?

Výber pre vás