Ako budú vyzerať dôchodky po novom? Tu sú názory odborníkov

ZÁKON je PROTIÚSTAVNÝ! Exminister Jozef MIHÁL kritizuje RODIČOVSKÝ DÔCHODOK

DÔCHODKY PO NOVOM: Komu hrozí, že pôjde do penzie neskôr a dostane menej

No schválenú novelu sa pozrela Občianska platforma Generácie. Celkovo sa zamerala na tri oblasti. Jednou z nich je aj rodičovský dôchodok. "Je to nesystematická dávka, aktuálna dôchodková hodnota (ADH) môže znížiť novopriznané dôchodky a diskriminačný je spôsob priznania dôchodku po 40 rokoch práce," vymenúva šéfka platformy Generácie Mária Beladič Rašlová.

"Rodičovský dôchodok sa pokúšali zaviesť v 20 krajinách Európy, ale v podstate v každej stroskotal na troch veciach," upozorňuje šéfka menovanej platformy. Oslovila preto odborníkov z oblasti práva a ekonómie a zhrnula ich poznatky.

Na novelu sa pozrel právnik pôsobiaci v pracovnom práve, sociálnom zabezpečení, ďalej poistný matematik, ekonóm a analytik. Všetci však chceli zostať v anonymite a spoločne nesúhlasia so zavedením rodičovského dôchodku. 

"Ide o priamu diskrimináciu vzhľadom na status dieťaťa, napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, pre ktoré nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, sociálneho pôvodu, prípadne úmrtia dieťaťa, resp. jeho nezamestnanosti, ako aj veľkej byrokratickej náročnosti voči Sociálnej poisťovni a ohrozenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému," vysvetľujú. Rodičovský dôchodok je podľa nich diskriminačný, keďže niektorí naň nemusia dosiahnuť, hoci na tom nemajú vinu.

Ďalší negatívny rys rodičovského dôchodku je jeho rodová podmienenosť. Na základe výpočtu priemerného rodičovského dôchodku sa dá dokázať, že priemerný vyplácaný rodičovský dôchodok rodičom, ktorí vychovali dcéru, bude nižší o viac ako 6 eur oproti rodičom, korí vychovali syna.

Podmienkou poskytovania rodičovského dôchodku je existencia dôchodkovo poistených detí, vykonávajúcich zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. Pri tomto ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania už len z toho dôvodu, že deti pracujúce a dôchodkovo poistené v EÚ sú z tohto vylúčené. Čiže ich rodičia nedostanú rodičovský dôchodok.

Rodičovský dôchodok kritizuje aj bývalý minister práce Jozef Mihál. Ako napísal na facebookovom profile Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála: "Nie som odborník na ústavné právo, ale mám za to, že je to protiústavné. Ako môže mať dôchodca určené nejaké nároky na základe toho, kde pracuje a koľko zarába jeho dieťa? Jeho dieťa má svoj život, slobodne sa o sebe rozhoduje, jeho rodič za neho mal zodpovednosť, kým bol nezaopatrené dieťa - ale každý dospelý človek je už zodpovedný sám za svoje činy. Rodič nemôže za to, že jeho dieťa pracuje v zahraničí, alebo je záchranárom, či vojakom, a nemôže ani za to, že v 25 rokoch sa stal jeho dieťaťu vážny úraz a odvtedy nepracuje. Nehnevajte sa, ale to je tak, akoby za zločiny svojho dospelého a svojprávneho dieťaťa šli sedieť do basy jeho rodičia."

Výška starobného dôchodku sa vyráta podľa vzorca Dôchodok = počet odpracovaných rokov x priemerný osobný mzdový bod x ADH (aktuálna dôchodková hodnota v čase, keď požiadate o dôchodok).

Práve ADH zohráva vo výpočte dôležitú úlohu. Jej výška sa každoročne zvyšuje podľa medziročného rastu miezd. Po novom by sa mala znížiť každý rok o 5 %. Ministerstvo práce odhaduje priemerné zníženie novopriznávaných dôchodkov v roku 2023 mesačne o 14,60 eura a o 26,10 eura pre tých, ktorí pôjdu do penzie v roku 2025.

Odborníci upozorňujú, že v zmysle navrhovanej právnej úpravy dôjde jednoznačne k zníženiu sumy novopriznávaných dôchodkov od 1. januára 2023 a k zhoršeniu životnej situácie poistencov v poproduktívnom veku, čo bude mať za následok opätovný nárast biedy a chudoby najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva SR, medzi ktoré poberatelia starobných i invalidných dôchodkov nesporne patria.

Nový pojem „všeobecný dôchodkový vek“ je naviazaný na strednú dĺžku života, ktorý sa má ustanovovať záväzným právnym predpisom Ministerstva práce na obdobie 5 rokov dopredu. "Je to v rozpore s ratifikovaným dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 128/1967, platnom pre SR od 1. januára 1991, v zmysle ktorého dôchodkový vek nesmie presahovať 65 rokov. Ide tiež o porušenie právnej istoty občanov, ktorí vstúpili do dôchodkového systému pred 1. januárom 2023," tlmočí vyjadrenia odborníkov šéfka platformy Generácia Mária Beladič Rašlová.

Mal zostať zachovaný taxatívne určený dôchodkový vek ešte podľa predchádzajúceho zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. v prípade žien od 53 do 57 rokov veku podľa počtu vychovaných detí (to platí napr. v Českej republike až do roku 2030).

Sporný je aj predčasný dôchodok po odpracovaní 40 rokov. Znova ide o porušenie princípov demokratického a právneho štátu aj o priamu diskrimináciu - napríklad preto, že sa nezapočítavajú roky štúdia.

Ako budú vyzerať dôchodky po novom? Tu sú názory odborníkov

Výber pre vás