Jana Čavojská

<br><br>Rozpad Sovietskeho zväzu bol podľa Vladimira Putina najväčšou tragédiou 20. storočia. Rozhodol sa ju naprávať v podobe pričleňovania krajín, ktoré s Ruskom kedysi tvorili Sovietsky zväz. Bielorusko de facto už stratilo suverenitu. V súvislosti s Ukrajinou sa nám pred očami odvíja hororová situácia. Svoje chimérne predstavy sa Putin pustil napĺňať bez ohľadu na obete na strane Ukrajincov aj vlastných vojakov. Celé medzinárodné spoločenstvo je šokované tým, akým brutálnym spôsobom ničí Ukrajinu a ženie svojich vojakov na smrť. Rusko sa správa ako imperialistická veľmoc. Chce nastoliť nový poriadok v bývalom postsovietskom priestore. A pravoslávna ruská cirkev to posväcuje. Celý svet si musí zvykať na novú bezpečnostnú situáciu. Putinova invázia zrodila aj nečakaných hrdinov, ktorí nanovo definujú význam líderstva. So zahraničnopolitickým analytikom a bývalým ministrom medzinárodných vzťahov PAVLOM DEMEŠOM sa o prvom mesiaci vojny na Ukrajine rozprávala JANA ČAVOJSKÁ.

Prečo Putinovi nevyšli plány na bleskovú inváziu?

Precenil svoju armádu, podcenil ukrajinskú armádu aj obrovskú odhodlanosť Ukrajincov ubrániť svoju vlasť a&nbsp;podcenil celé západné spoločenstvo. Pozoroval, ako sme sa správali v&nbsp;oblasti zahraničnej bezpečnostnej politiky, a&nbsp;mal pocit, že nedosiahneme jednotu pri obrane Ukrajiny a&nbsp;nebudeme mať guráž dostať ho do medzinárodnej izolácie. Podarilo sa mu však dosiahnuť to, že celé svetové spoločenstvo sa obracia proti nemu. Jeho útok na Ukrajinu odsúdilo v&nbsp;OSN 141 štátov. Na žiadnu krajinu neboli uvalené také masívne sankcie ako na Rusko. Po mesiaci sa ocitlo v&nbsp;mimoriadnej izolácii. Nielen diplomatickej, politickej a&nbsp;ekonomickej, ale aj spoločenskej. Finančné prostriedky ruských občanov boli zmrazené, ruské lietadlá nemôžu lietať, z&nbsp;Ruska odišli všetky významné medzinárodné spoločnosti. Bežní Rusi sa zobudili do reality, v&nbsp;ktorej nemôžu cestovať, obchodovať, využívať benefity medzinárodnej spolupráce. Nemôžu sa dokonca zúčastňovať ani na športových a&nbsp;kultúrnych podujatiach. Ani si nezaspievajú, ani hokej a&nbsp;futbal si vo svete nezahrajú.

Putin nebojuje len proti Ukrajine, ale aj proti svojim vlastným občanom, ktorí s&nbsp;jeho agresiou ani s&nbsp;budovaním diktatúry v&nbsp;Rusku nesúhlasia.

Rusko sa ocitá v&nbsp;stave, o&nbsp;ktorom sme si mysleli, že môže vládnuť len v&nbsp;Severnej Kórei. Policajný štát. Putin musí kompenzovať nespokojnosť vyplývajúcu z&nbsp;izolácie represáliami. Nové zákony zabraňujú hovoriť o&nbsp;tom, čo sa deje na Ukrajine, a&nbsp;nazývať to vojnou. Vyše pätnásťtisíc ľudí sedí vo väzeniach len za to, že rebelovali. Státisíce ľudí opustili Rusko, lebo nechcú žiť v&nbsp;diktatúre.

Aký vplyv má na dianie v&nbsp;Rusku pravoslávna cirkev?

Patriarcha Kirill považuje nápravu historických krívd za právo Ruska. S&nbsp;Putinom vytvárajú u&nbsp;Rusov predstavu, že oni sú špeciálny národ a&nbsp;môžu obsadzovať teritóriá, ktoré z&nbsp;historických, zo psychologických a&nbsp;spirituálnych dôvodov určia za súčasť ruského sveta. Imperiálny model sa spustil na plné obrátky. Putin s&nbsp;pár ľuďmi vytvára dojem, že ruská predstava o&nbsp;živote, geografii a&nbsp;bezpečnosti je tá pravá, že Rusko bráni kresťanské hodnoty proti dekadentnému Západu a&nbsp;rozpínavému islamu alebo čomukoľvek, čo si zmyslí. Územie Ukrajiny bolo kolískou Kyjevskej Rusi. Tam vznikla štátnosť aj pravoslávie. Na Kryme bol pokrstený prvý vladár Kyjevskej Rusi, princ Vladimir. Pečorská lavra, kláštorný komplex v&nbsp;Kyjeve, je kolískou pravoslávia. Toto všetko zapadá do Putinových predstáv o&nbsp;Rusku a&nbsp;chce to k&nbsp;Rusku pričleniť.

Je dôvodom jeho agresie naozaj taký sentiment? Alebo to má praktickejšie pohnútky? Nerastné bohatstvo? Obavy z&nbsp;blízkosti NATO?

Keď Rusi v&nbsp;roku 2014 obsadili Krym a&nbsp;Donbas, téma Ukrajiny v&nbsp;NATO nebola vôbec na stole. Ak by išlo len o&nbsp;bezpečnostnú a&nbsp;vojenskú otázku, tak kroky, ktoré teraz Putin robí, by nedávali zmysel. Obete na ruskej strane sú obrovské. Navyše to, čo Putin hovorí, a&nbsp;to, čo robí, je veľmi nekonzistentné. Hoci tvrdí, že oslobodzuje Rusov, zabíja civilistov, nedovolí humanitárne koridory a&nbsp;ničí krajinu a&nbsp;jej infraštruktúru. Jeho ciele - denacifikácia a&nbsp;demilitarizácia Ukrajiny - sú absurdné.

Ako to, že ho nezastaví ani veľké množstvo obetí na životoch z&nbsp;radov jeho vlastných občanov?

V&nbsp;demokratických krajinách má štát slúžiť občanovi. V&nbsp;Rusku je to naopak. Občan má slúžiť štátu. Pre nás sú obete na životoch kľúčové kritérium. Preňho to nie je kritérium. Záleží mu len na splnení cieľa misie.

Čo si myslíte o&nbsp;ďalšom vývoji situácie na Ukrajine?

Vojna stále pokračuje. Jej ukončenie nie je na obzore, napriek pôvodnej ruskej predstave o&nbsp;rýchlom konci „špeciálnej operácie“ a&nbsp;napriek veľkým stratám na ruskej strane. Ukrajinské mestá, doničené ako z&nbsp;katastrofických filmov, sa stále bránia. Utekajú z&nbsp;nich milióny civilistov. Za mesiac sa Rusku nepodarilo dostať pod kontrolu ani jedno veľké mesto. Z&nbsp;vojenského hľadiska nedáva to, čo robí, zmysel. Myslím si, že Putin je pripravený zájsť ešte oveľa ďalej ako doposiaľ.

Ešte ďalej - máte na mysli napríklad použitie jadrových zbraní?

Tak ako sme ešte pred pár týždňami hovorili, že nie je možné, aby rozpútal vojnu, tak aj teraz môžeme len špekulovať o&nbsp;tom, čo je ešte pripravený a&nbsp;ochotný spraviť. Chcem veriť, že k&nbsp;použitiu zbraní hromadného ničenia nedôjde.

Nevidíte reálne, že by priznal neúspech a&nbsp;stiahol vojakov z&nbsp;Ukrajiny?

Nie. To by mu doma spôsobilo obrovské problémy a&nbsp;mohlo by mu to zlomiť krk. Putin hrá vabank. Buď bude pred domácim publikom deklarovať úspech, alebo ako líder skončí.

Urobil Západ pri komunikácii s&nbsp;Putinom a&nbsp;budovaní vzťahov s&nbsp;Ruskom chybu?

Západ prehliadal jeho autokratické sklony a&nbsp;budovanie systému neobmedzenej moci. Zdalo sa nám, že pragmatický prístup k&nbsp;spolupráci preváži nad ideológiami. Mysleli sme si, že aj keď sa Rusko v&nbsp;mnohom v&nbsp;medzinárodných vzťahoch izoluje, jeho spolupráca hlavne s&nbsp;krajinami EÚ je obojstranne taká výhodná, že ju Putin nebude chcieť ohroziť. Mali sme pocit, že si netreba všímať, ako postupne likviduje politické slobody, nezávislé médiá, občiansku spoločnosť, ako nechá otráviť či zastreliť oponenta... Západné krajiny benefitovali zo spolupráce s&nbsp;Ruskom a&nbsp;nechceli sa príliš starať o&nbsp;jeho vnútorný poriadok. A&nbsp;to sa nevyplatilo.

Nezmenil to ani rok 2014 a&nbsp;anexia Krymu a&nbsp;východu Ukrajiny. Mnohí analytici hovoria, že keby vtedy medzinárodné spoločenstvo konalo razantne, dnes by sme nemuseli mať vojnový konflikt takéhoto rozsahu.

Putin aj vtedy klamal. Tvrdil, že jeho vojská tam neboli, a&nbsp;potom vyznamenával vojakov. Najprv sme hovorili, že to nebudeme tolerovať. No nakoniec sme si zrátali plusy a&nbsp;mínusy intervencie a&nbsp;vyšlo nám, že anexiu ukrajinského územia budeme musieť tolerovať. Báli sme sa, že na to ekonomicky doplatíme. Práve sa rokovalo o&nbsp; Nord Streame 2.

Pri komunikácii s&nbsp;Putinom sme očividne používali dva nekompatibilné jazyky: kým on silu a&nbsp;zbrane, my slová.

Stále sme si hovorili, že musíme na Rusov vplývať a&nbsp;azda sa to tam postupne zmení. Uvidia iné vzorce spoločenských vzťahov a&nbsp;prenesú ich domov. Prehliadali sme otravu Litvinenka a&nbsp;Navaľného, desaťročné uväznenie Chodorkovského, vraždu Nemcova, prípad Skripaľ či Vrbětice. Mali sme pocit, že do toho nesmieme príliš strkať nos, lebo vyvoláme ešte niečo horšie. Teraz sme zistili, že Putin je pripravený pustiť sa za pasy aj s&nbsp;krajinami NATO. Do konfliktu sme priamo vtiahnutí. A&nbsp;predstavy o&nbsp;tom, čo sme pripravení urobiť pre svoju obranu, sa zásadne menia.

Ukrajinský prezident Zelenskyj dáva príklad celému svetu. Čakali ste od neho až takú razantnosť?

Spôsobil neuveriteľný zvrat v&nbsp;premýšľaní nad tým, čo je vlasť, jej obrana a&nbsp;zodpovednosť iných, keď je slabší bitý silnejším. Neodišiel. Zmobilizoval a&nbsp;zjednotil Ukrajinu. Nastavuje úplne nové parametre líderstva. Ostatní svetoví lídri musia zvládnuť pohľad do jeho očí. Za tých pár týždňov sa však zmenil aj Západ. Na národnej aj kolektívnej úrovni musíme premýšľať, čo je to bezpečnosť a&nbsp;koľko do nej musíme investovať. Uvedomili sme si, že veci sa nedejú len vo virtuálnom priestore. Nielen hybridné vojny a&nbsp;umelá inteligencia. Ale blato, kov, prach, bomby, zabíjanie. Európa vyprodukovala dve svetové vojny, veľmi rýchlo však na ne zabudla. Po druhej svetovej vojne sme mali pocit, že celý systém OSN, helsinský proces a&nbsp;rôzne formáty multilateralizmu zabránia tomu, aby ktokoľvek spôsobil bezprávie a&nbsp;bolesť takého obrovského rozsahu. Keďže Ukrajina je náš sused, obrovská utečenecká vlna nám umožnila pochopiť tvrdú realitu. Vedomie ľudí na Slovensku sa zásadne mení aj v&nbsp;otázke solidarity s&nbsp;trpiacimi. Pred pár rokmi bolo naše maximum prijať stopäťdesiat irackých kresťanov. Dnes prichádzajú tisícky ľudí denne. Sami sme zo seba prekvapení, ako rýchlo sme sa zmobilizovali a&nbsp;za chodu hľadáme čo najlepšie spôsoby pomoci.

Rusko sa vyhráža aj Slovensku, napríklad že aj dodanie protiraketového systému S-300 bude považovať za akt vojny a&nbsp;naša krajina sa stane legitímnym cieľom. NATO zatiaľ nechce do konfliktu vojensky vstúpiť. No nie je momentálne jediné riešenie to vojenské?

Doposiaľ sme neboli schopní dohodnúť sa ani na tom, aby sme Ukrajine dali kandidátsky status EÚ, hoci ide len o&nbsp;symbolické gesto a&nbsp;pre morálku Ukrajincov by bolo veľmi potrebné. Vo vzduchu stále visí otázka vytvorenia bezletovej zóny nad Ukrajinou. Konsenzus na nej nepanuje a&nbsp;nemyslím si, že dôjde k&nbsp;zmene. Lebo na základe vyhodnotenia všetkých vojenských a&nbsp;vzťahových parametrov by to znamenalo, že sme vo vojne s&nbsp;Ruskom. No pred pár týždňami by som si nebol vedel predstaviť, že NATO bude masívne vojensky podporovať Ukrajinu dodávkami zbraňových systémov a&nbsp;munície. NATO zároveň jasne povedalo, že ani štvorcový centimeter pôdy členskej krajiny, ktorý by zasiahla ruská invázia, nezostane bez reakcie.

V&nbsp;takom prípade si už nikto nepovie: obetujme to, aby nebolo ešte horšie?

Nie. Ak by sa Putin pokúsil testovať pobaltské krajiny, Poľsko či Slovensko v&nbsp;podobe priamej vojenskej intervencie, celé NATO by šlo do toho. A&nbsp;Putin so svojou mašinériou sú si toho vedomí. Do istej miery je to hra nervov. Rusi skúšajú všetko možné. Vyhrážajú sa Slovensku, že ak dodáme protiraketový systém S-300, staneme sa priamym terčom.

Všetko, čo Slovensko teraz robí, je koordinované s&nbsp;NATO. Dostali sme systém Patriot. Obrovská vec. Prišli sem vojaci NATO a&nbsp;chránia našu východnú hranicu. Akýkoľvek krok nebude výsledkom len nášho rozhodnutia, ale rozhodnutia NATO. Ak sa členské krajiny zhodnú na tom, že máme ten systém Ukrajine dať, tak jej ho dáme.

Členstvo v&nbsp;NATO nám vytvára ochranný dáždnik. Mimochodom, posledné týždne otočili aj verejnú mienku. Dnes viac ako 60 percent Slovákov považuje členstvo v&nbsp;NATO za dôležité. Samozrejme, vždy sa nájdu politickí lídri ako Fico, Kotleba, Uhrík, ktorí pôjdu svoju nôtu, lebo majú pocit, že ich to politicky zachráni. Ale to sú okrajové tendencie.

Niektorí analytici odhadujú, koľko ešte môže Rusko vydržať vojenskú operáciu. Sú takéto odhady dôveryhodné?

Nemyslím si, že sa to dá odhadnúť. Putin spustil vabank hru. Chce presvedčiť domáce publikum o&nbsp;tom, že víťazí vo všetkom, do čoho sa pustí. Preto je ťažké predvídať, koľko je ešte ochotný obetovať životov a&nbsp;finančných prostriedkov. Financie zatiaľ má, keďže cena ropy a&nbsp;plynu je vysoká. Vďaka ich predaju platí vojnu. A&nbsp;EÚ nemá kapacitu odstrihnúť sa od ruských surovín zo dňa na deň. V&nbsp;rozhovoroch sa ma novinári často pýtajú na svetielko na konci tunela. Či diplomati nenájdu spôsob, ako vojnu zastaviť. No krutosť a&nbsp;odhodlanie Putina a&nbsp;jeho neochota vstúpiť s&nbsp;niekým do dialógu sú také veľké, že svetielko nateraz nevidím. Diplomacia nemá žiadne slovo. Sergej Lavrov je jedna odmocnená figúra. V&nbsp;súčasnosti ide o&nbsp;zbrane, na hľadanie diplomatických východísk nie je priestor. Diplomati musia mať zadanie. A&nbsp;Putinovo zadanie je vymazanie Ukrajiny ako samostatného štátu z&nbsp;mapy Európy a&nbsp;jej pričlenenie k&nbsp;Rusku. Čo môžu v&nbsp;takom prípade diplomati vyrokovať? Veď nie sú schopní dohodnúť ani humanitárny koridor pre matky s&nbsp;deťmi, aby masovo neumierali v&nbsp;Mariupole. Nevieme, ako ďaleko je Putin schopný zájsť.

V&nbsp;jeho okolí nie je nikto so zásadným vplyvom na jeho rozhodnutia? Alebo niekto, kto by ho zbavil moci?

Putin hrá v&nbsp;pozlátených sálach Kremľa vodcu. Má v&nbsp;rukách obrovskú moc, ktorá sa opiera o&nbsp;silové zložky. Kto sa mu vzoprie, toho zlikviduje. Putin a&nbsp;jeho garnitúra majú na rukách krv. Zašpinili si ich počas dvadsiatich dvoch rokov cestou na vrchol moci. Je to krv ich oponentov z&nbsp;radov politikov, novinárov, občianskych aktivistov, kultúrnych pracovníkov. Ich cesta k&nbsp;moci bola krvavá a&nbsp;tieto zločiny ich spájajú. Ak stratia moc, budú postavení pred súd. Domáci alebo medzinárodný. Hrajú o&nbsp;prežitie. Myslím si, že ak Putin stratí moc, tak to nebude štandardným spôsobom. No zatiaľ má situáciu pod kontrolou a&nbsp;systém, ktorý vybudoval a&nbsp;ktorý mu zabezpečuje beztrestnosť, ho stále drží.

Vy ako diplomat si viete predstaviť rokovanie s&nbsp;Vladimirom Putinom? Čo by ste mu povedali napríklad o&nbsp;ľuďoch v&nbsp;Mariupole?

Nejde o&nbsp;to, či človek je alebo nie je diplomat. Dohadovať mier s&nbsp;Putinom podľa mňa nebude možné. Toľkokrát už presvedčil, že je nedôveryhodný, krutý, bezcitný a&nbsp;klame, že by sme nemohli uveriť žiadnej dohode s&nbsp;ním. Imidž Ruska vyzerá asi ako ulice Mariupola. Je úplne rozbitý. Putin ho dostal do nezávideniahodnej medzinárodnej pozície. Bude trvať desaťročia, kým si po ére Putina vybuduje vo sfére medzinárodných vzťahov postavenie, ktoré bude vzbudzovať úctu a&nbsp;rešpekt.

Čo teda môže urobiť medzinárodné spoločenstvo?

Pomáhať brániacej sa Ukrajine a&nbsp;dobojovať zápas s&nbsp;Putinom do úspešného konca. Sme ekonomicky a&nbsp;vojensky silnejší ako on. Musí cítiť, že sme pripravení chrániť svoju slobodu a&nbsp;systém medzinárodných vzťahov, ktorý sme vytvorili. Že sa nepoddáme barbarstvu.

Ukázalo sa však, že veľa medzinárodných inštitúcií nemá v&nbsp;tejto situácii absolútne žiadne páky.

Rusi sami zažili počas druhej svetovej vojny obrovskú bolesť a&nbsp;deštrukciu. Ale svojím heroizmom dopomohli k&nbsp;porážke fašizmu. Stali sa súčasťou povojnového mierového usporiadania sveta. Hoci bol potom svet počas studenej vojny rozdelený medzi Washington a&nbsp;Moskvu, existoval medzi nimi istý balans. Po roku 1989 sa uvažovalo, že Rusko bude súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti. Dokonca malo svojich zástupcov priamo v&nbsp;sídle NATO. Dnes je to nepredstaviteľné, no vtedy sa uvažovalo, že sa budeme pozerať jeden druhému na prsty, že nemáme čo pred sebou skrývať.

Ruský útok na Ukrajinu nás vytrhol z&nbsp;našich predstáv o&nbsp;bezpečnom svete, v&nbsp;ktorom ide jednotlivým aktérom o&nbsp;spoločné dobro, spoluprácu, rozvoj. Čaká nás teraz život v&nbsp;pocite permanentného ohrozenia?

Európa už nebude ako predtým. Kým doteraz sme debatovali, či dáme na zbrojenie dve percentá HDP a&nbsp;nikdy sme to nesplnili, tak odteraz budeme musieť dávať na armádu oveľa viac. Budeme musieť premyslieť európsky pilier bezpečnosti aj fungovanie transatlantickej aliancie. Uvidíme, čo vojna urobí s&nbsp;Ukrajinou. Verme, že vydrží ten obrovský tlak a&nbsp;získa si veľký rešpekt. Uvidíme, čo sa stane s&nbsp;Ruskom. Do akej miery bude z&nbsp;toho všetkého benefitovať Čína. Či a&nbsp;kedy bude pre nás Rusko opäť dôveryhodný partner na spoluprácu. To, čo spôsobil Putin na Ukrajine, zásadne mení Európu.

Analytik Pavol Demeš: Putin hrá vabank, boj na Ukrajine musíme spolu dobojovať

Výber pre vás