Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napr. krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

Nekonečný príbeh sa začal písať v roku 2020, kedy Transparency požiadalo štátnu Eximbanku o informácie, komu poskytla počas pandémie covidu finančnú pomoc v podobe úveru. Tá to, odvolávajúc sa na bankové tajomstvo, odmietla. TIS na ňu podalo v roku 2021 žalobu, no Správny súd v Bratislave doteraz v prípade nerozhodol. Nešlo pritom o žiadnu komplikovanú agendu. Najnovšie to uznal aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že došlo k prieťahom. 

Počas pandémie bol prijatý zákon o mimoriadnych opatreniach vo finačnej oblasti. Pomoc sprostredkúvala štátna Eximbanka, Slovenská záručná a rozvojová banka a jej dcérska spoločnosť Slovak Investment Holding. Celková výška pomoci sa vyšplhala na vyše miliardu eur. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/kosova-sudnej-rady-hodnoteni-transparency-ineko-tomto-nehovorite-pravdu" target="_blank">Transparency</a> zaujímalo, kto všetko a v akej výške túto pomoc dostal, tak Eximbanke poslali infožiadosť. Tej banka odmietla vyhovieť a rovnako sa tak stalo aj v prípade odvolania.

TIS sa preto obrátilo na súd. Argumentovali tým, že pri poskytovaní verejných prostriedkov súkromným subjektom by mala platiť aspoň základná miera transparentnosti. „Išlo de facto o finančnú pomoc ministerstva financií. Verejnosť by preto podľa nás mala poznať minimálne fakty, komu bola pomoc poskytnutá a v akej výške,“ uviedla vtedy organizácia.

Roky sa nič nedialo a správny súd nekonal. Vo veci preto musel rozhodnúť až Ústavný súd. Jeho nález hovorí jasnou rečou - že bolo zo strany správneho súdu porušené právo na informácie. Ten totiž nerozhodol ani tri roky od podania žaloby v spore s Eximbankou, ktorá v máji 2021 odmietla sprístupniť údaje o koronaúveroch. „Postupom Správneho súdu v Bratislave bolo porušené základné právo sťažovateľa na informácie, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote," píše sa v náleze ÚS SR, ktorý správnemu súdu prikázal, aby konal bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd navyše sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške tisíc eur a okrem toho mu musí správny súd zaplatiť aj trovy konania 856,75 eura.

Správny súd odôvodňoval zdržanie prechodom agendy z krajských súdov a personálnou poddimenzovanosťou. Podľa ÚS však nešlo pri tomto spore o právne ani skutkovo zložité konanie, takže mal konať rýchlo a bez prieťahov. Trojročné čakanie na rozhodnutie považuje za „ústavne neudržateľné a neprimerané. Ústavní sudcovia zdôraznili, že požadované informácie mali pre sťažovateľa osobitný význam v danom čase. Prípadné poskytnutie týchto údajov po viac ako troch rokoch znižuje, až stráca význam získanej informácie," uvádza TIS. Napriek tomu verí, že sa verejnosť konečne čoskoro dočká základných informácií o tom, komu štátna banka počas pandémie poskytla koronaúvery a záruky.

Banka tajila, kto dostal koronaúver: Prieťahy na súde. Teraz musí odškodniť Transparency

Autor článku

Natália Podhorná

Výber pre vás

Banka tajila, kto dostal koronaúver: Prieťahy na súde. Teraz musí odškodniť Transparency

Autor článku

Natália Podhorná

Súvisiace články

Hamran štedro vyplácal kamarátku z Komárna, ministerstvo muselo vrátiť tisícky eur ATLASU

Šéfka Súdnej rady Kosová odkazuje Kolíkovej: Neurážajte sudcov!

Tí sa majú: Platené voľno pre sudcov na narodeniny. A stres znižujú zvieratami v práci

Výber pre vás