Aktuálne kauzy a reportáže.
Za publicistiku niekoľkokrát získala ocenenie Literárneho fondu, sekcie žurnalistiky.

Henrieta Ďurovová

Rómsky vajda „Bakro“, ktorý stál na čele olaských Rómov viac ako osemnásť rokov, minulý týždeň zomrel. Zradilo a zlyhalo mu srdce. Pred Fakultnou nemocnicou v Nitre sa vo štvrtok ráno zišli desiatky Rómov, aby mu vzdali úctu a oplakali ho. Až do takej miery, že napokon poriadok v nemocnici musela urobiť miestna polícia. Vajda bol hospitalizovaný v nitrianskej fakultnej nemocnici pred dvoma týždňami, kam ho mali odviesť priamo z bašavelu. Vtedy ho sprevádzala približne stovka Rómov, ktorí pred nemocnicou postávali, vykrikovali a nakoniec sa pobili. Zasahovať musela polícia. Vajda mal vtedy podpísať reverz a odísť domov, tento týždeň vo štvrtok sa však u neho opätovne objavili problémy so srdcom, pričom tentoraz sa ho už nepodarilo zachrániť.

„Vajdovská funkcia znamená v našom bežnom živote ešte viac než trebárs richtár, lebo naša rómska komunita si vyžaduje väčší rešpekt,“ stretli sme sa s nitrianskym rómskym vajdom pred rokmi v jeho dome na Borovej. Písal sa rok 2010 a Ladislav Ligač sa ešte stále dával do poriadku po náročnej operácii srdca. Pochválil sa, že aj fajčiť prestal, pretože si musel začať dávať pozor. Navyše, srdce ho trápilo aj pre smútok, lebo prišiel aj o svoju milovanú manželku Lýdiu, s ktorou prežil štyridsaťdva rokov a vychoval sedem detí.

„Oženil som sa, keď som mal sedemnásť. Rodičia mi nevestu neurčili, sám som si vybral, bývala neďaleko. Lydka mala vtedy iba šestnásť. Svadba bola nádherná a veľkolepá! Nebohý otec kúpil tri bravy, mali sme asi dvesto hostí a dodnes si pamätám, že na nej bolo 520 litrov vína a 80 fliaš pálenky. A, samozrejme, cigánska muzika. Hoci sa za nevestu u nás platí, ja som za svoju ženu nedal ani desať halierov, ale nevadilo jej to,“ prezradil nám. „Prežili sme spolu štyridsaťdva rokov, vychovala sedem detí, aj jedného syna prežila... Žiaľ, zlyhalo jej srdiečko a navždy mi odišla.“

Ladislav Ligač bol presvedčený, že „bieli“ a Rómovia majú celkom inú mentalitu a pohľad na svet. Pochádzal z kočovnej rodiny z Výčap-Opatoviec, kde sa narodil v októbri 1951. Neskôr sa jeho rodina presťahovala do Nitry, kde jeho otec kúpil dom, ku ktorému pristavil ďalší a odvtedy zostala rodina pod Kalváriou. Boli to cigánski kočovníci, otec handloval s koňmi, a práve v Nitre fungovali konské trhy, kde ako dieťa za ním chodieval. Vajdova mamička bola pani domáca, starala sa o deti a domácnosť.

„V našej komunite žena, ktorá porodí päť, šesť detí, do práce nechodí, je to bežná vec. Neexistuje, aby ženská bola zamestnaná. Tento názor mi nikto nezoberie, v živote som neschvaľoval, aby existovala rovnoprávnosť medzi mužom a ženou. Aj preto u vás, práve pre rovnoprávnosť, býva toľko rozvodov. Taká žena, čo má deti a svoj barak, má čo robiť, aby sa o všetko poriadne postarala. Ja by som sa ako chlap hanbil, keby mi manželka domov doniesla peniaze. Odkiaľ? Za mesiac roboty niekde, kde sa trápi. Toto neexistuje,“ mal svojský pohľad na rovnoprávnosť, o ktorú sa v našom „bielom“ svete tak usilujeme.

S vajdom sa chodia ľudia radiť, žiadajú ho o pomoc, dokonca jeho rešpekt využíva občas napríklad polícia. Nie je tajomstvom, že ho poznali aj komunálni politici, ktorí sa prostredníctvom neho snažili získať dôležité hlasy aj v tejto komunite. Vajdu si Rómovia volia, musí to byť človek, ktorý spĺňa rôzne predpoklady. Ladislav Ligač prebral vajdovskú funkciu po svojom strýkovi Karolovi Bobekovi.

Ladislava Ligača, vajdu, na ktorého budú ešte dlho spomínať nielen nitrianski Rómovia, už rodina pochovala na nitrianskom mestskom cintoríne. Jeho posledná rozlúčka bola veľmi okázalá,nechýbala ani cigánska kapela vyhrávajúca clivé melódie. Ladislav Ligač zomrel vo veku 67 rokov.

Z bašavelu rovno do nemocnice: Vychýreného vajdu zradilo srdce. Olaskí Rómovia smútia

Výber pre vás