Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Do roku 2035 by sa nové vozidlá poháňané fosílnymi palivami mali z&nbsp;ponuky európskych predajcov definitívne stratiť a&nbsp;očakáva sa, že už v&nbsp;roku 2030 bude na cestách starého kontinentu jazdiť viac než 30 miliónov elektromobilov. Odhliadnuc od ich súčasných nedostatkov je zrejmé, že batérie sa tak stávajú strategickým produktom. Preto sa vlády viacerých krajín snažia v&nbsp;tejto oblasti nastúpiť do rozbiehajúceho vlaku, kým je v&nbsp;ňom ešte miesto. A&nbsp;tak fabriky na ich výrobu rastú ako huby po daždi. V&nbsp;Ázii, Amerike aj v&nbsp;našich zemepisných šírkach. Nezdá sa však, že by zo zelených zajtrajškov a&nbsp;z&nbsp;„bezemisnej“ mobility boli ľudia prehnane nadšení. Zvlášť tí, ktorých sa investičné zámery „baterkárov“ priamo dotýkajú.

Protesty proti výstavbe veľkých fabrík na výrobu lítiovo‑ióno­vých batérií sa ťahajú naprieč planétou. Vlani v&nbsp;apríli nedocenili pozitíva dvojmiliardovej investície čínskej spoločnosti Gotion obyvatelia Michiganu. Podľa stanice Fox News protestujúcich, ktorí sa obávali zhoršenia kvality životného prostredia, nepresvedčili ani tisícky pracovných miest a&nbsp;ročný plat približne 45-tisíc amerických dolárov. 

V&nbsp;januári tohto roka sa zase vzbúrili obyvatelia kanadského Quebecu, kde švédsky Northvolt oznámil plány na vybudovanie multimiliardovej „gigafactory“. Podľa Guardianu im prekážala najmä likvidácia 170 hektárov mokradí, lesov a&nbsp;degradácia unikátnych biotopov. No a&nbsp;horúco je aj v&nbsp;susednom Maďarsku, kde majú Kórejčania, Japonci a&nbsp;Číňania takmer eldorádo podporované miliardovými štátnymi dotáciami. V&nbsp;krajine je aktuálne viac ako 30 lokalít spojených s&nbsp;výrobou batérií a, aby ich nebolo málo, do vybudovania ďalšieho megazávodu pri Debrecíne chce čínsky gigant CATL nasypať celkovo zhruba 7,3 miliardy eur. Odpor miestnych, opozície a&nbsp;časti odbornej verejnosti nezaberá. Pritom už keď v&nbsp;auguste 2022 oznámili zámer, viac ako 60 percent z&nbsp;tamojšej 200-tisícovej populácie s&nbsp;realizáciou nesúhlasilo a&nbsp;do ulíc vyšli davy ľudí. Ich obavy vychádzajú aj z&nbsp;informácií o&nbsp;situácii v&nbsp;mestečku Göd pri Budapešti, kde na osemdesiatich hektároch stojí baterková fabrika Samsungu.

Podľa maďarských médií z&nbsp;nej za tri roky do ovzdušia uniklo 88 ton karcinogénnych látok, kontaminovala sa spodná voda a&nbsp;časť z&nbsp;35-tisíc ton toxického odpadu, ktoré závod ročne produkuje, bola objavená na nezabezpečených čiernych skládkach. Miestni upozorňujú, že juhokórejská spoločnosť v&nbsp;Göd­e ohrozuje ich zdravie, životné prostredie a&nbsp;znižuje cenu obydlí. Navyše nie je zaujímavá ani z&nbsp;pohľadu zamestnanosti, keď­že viac ako polovica pracovníkov pochádza z&nbsp;cudziny.

Zrejme i&nbsp;pre tieto správy vypukla v&nbsp;Šuranoch búrka hnevu, keď slovensko-čínska spoločnosť Gotion InoBat Batteries (GIB) oznámila v&nbsp;naplánovanom priemyselnom parku výstavbu fabriky na výrobu batérií s&nbsp;vyše 200-miliónovým štátnym stimulom. 

Domáci sa prirodzene pýtajú, kto v&nbsp;nej bude pracovať, keď je v&nbsp;tejto lokalite ledva trojpercentná nezamestnanosť. Obávajú sa nielen zvýšeného prílevu cudzincov, ale aj nárastu nákladnej i&nbsp;osobnej, už v&nbsp;súčasnosti predimenzovanej dopravy. No najväčší problém vidia v&nbsp;devastácii rozsiahleho územia s&nbsp;najúrodnejšou ornicou, nútenom znížení poľnohospodárskej produkcie či vo vážnych dosahoch na zdravie obyvateľov. Zástupcovia tamojšej občianskej iniciatívy upozorňujú, že baterkáreň bude mať negatívny vplyv na ovzdušie, vodu i&nbsp;pôdu. V&nbsp;súvis­losti s&nbsp;investičným zámerom hovoria o&nbsp;množstve pochybení, porušení a&nbsp;obchádzaní zákonov, podhodnotených množstvách vstupných surovín, nezrovnalostiach v&nbsp;likvidácii toxických odpadov či klamstvách o&nbsp;vplyve fabriky na široké okolie.

„Priemyselný park je plánovaný vo vzdialenosti iba 70 metrov od záhradkárskej oblasti a&nbsp;230&nbsp;metrov od prvého rodinného domu v&nbsp;Šuranoch!“ tvrdia členovia iniciatívy. „Pár kilometrov odtiaľ sú školy a&nbsp;škôlky, termálne kúpaliská, chovné rybníky, zvieracie farmy, na ktoré by činnosť fabriky mala negatívny až likvidačný dosah.“ Spochybňujú aj verejný záujem, na základe ktorého by sa občanom, ktorí svoju pôdu odmietajú predať, mala vyvlastniť. „Postavenie fabriky nie je verejný záujem obyvateľov Slovenska a&nbsp;už vôbec nie obyvateľov Šurian, Bánova či blízkeho okolia,“ zdôrazňujú.

Popri extrémnom využívaní vodných zdrojov pre potreby výroby, čo podľa nich môže ovplyvniť stav spodných vôd, a&nbsp;vysokom preťažení cestnej infraštruktúry poukazujú na možný únik karcinogénnych výparov organických rozpúšťadiel (N-metyl-2-pyrolidón – NMP) do ovzdušia a&nbsp;vysokú produkciu toxického odpadu. Tvrdia, že ľuďom v&nbsp;tejto lokalite pôjde o&nbsp;život, preto spustili petíciu za zákaz výstavby baterkárne, pod ktorú sa podpísalo už vyše 11-tisíc ľudí. „Táto chemická megatováreň zničí naše životné prostredie nezvrátiteľným spôsobom,“ vyhlasujú na svojej internetovej stránke, kde zverejnili množstvo poznatkov a&nbsp;výhrad. Tie adresovali aj prezidentovi či predsedovi vlády. Je však málo pravdepodobné, že sa im 1,2-miliardový projekt so statusom významnej investície podarí zastaviť.

Do celej veci sa opreli viacerí politici. Naposledy kresťanskí demokrati. A&nbsp;treba povedať, že plánovanú výstavbu prevetrali zo všetkých strán. Podľa nich vláda Roberta Fica hazarduje so slovenským priemyslom, najmä automobilovým, podporuje riskantné zahraničné investície, ohrozuje domáce firmy aj zamestnancov v nich. ,,Čínske investície sú problémové vo všetkých krajinách, kde boli realizované,“ konštatuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko. „Vyzerá to tak, že baterkáreň v Šuranoch už teraz vyvoláva viac otázok ako odpovedí&nbsp; a vláda mlčí.“ Podľa neho zámer nesie znaky politického zneužitia, keďže sa v ňom angažujú minulí či súčasní nominanti za vlády Smeru na domácej aj európskej úrovni. „Máme sa v časoch bolestnej konsolidácie verejných financií padajúcej na plecia všetkých občanov obávať masívneho rozdeľovania štátnej pomoci pre spriaznené osoby? Ak si to porovnáme s nákladmi&nbsp; investora baterkárne, tak&nbsp; štvrtinu z celkových nákladov vo výške 215 miliónov eur zaplatia slovenskí občania. Nedôjde však skôr k ohrozeniu slovenského automobilového priemyslu? A budú baterky vyrábané pre slovenské automobilky alebo budú skôr slúžiť zahraničiu?“ Jeho stranícky kolega Marián Čaučík zase poukazuje na umiestnenie fabriky v&nbsp;lokalite s&nbsp;úrodnou pôdou. „Pre baterkáreň je určených až 500 hektárov ornej pôdy. Na tejto ploche sa môže urodiť 3000 ton pšenice a z toho urobiť 5 miliónov bochníkov chleba z jednej úrody.“ Pripomína tiež množstvo chemických látok, s&nbsp;ktorými sa bude v&nbsp;továrni pracovať, potenciálne znečistenie životného prostredia a&nbsp;pýta sa, či takýto závod nemôže byť postavený inde.

Poslanec v obci Bánov Juraj Šimunek sa vracia do minulosti a&nbsp;tvrdí, že štát dva roky o&nbsp;tejto investícii nekomunikoval ani so samosprávami. „Minulý rok sa k nám dostali bližšie informácie o výstavbe a občanom vznikali nové a nové otázky týkajúce sa vplyvov na životné prostredie. Nedostali sme žiadne relevantné odpovede. Táto problematika nebola komunikovaná ani s ďalšími starostami obcí, ktorých sa výstavba dotkne. Došlo k vyvlastňovaniu pôdy zo strany MH Invest a nevieme vôbec, komu sa predáva.“

Europoslankyňa Miriam Lexmann zase pripomína, kto to vlastne u&nbsp;nás chce investovať. ,,Ako človek, ktorý pozorne sleduje činy čínskeho totalitného režimu, vidím obrovské dôsledky jeho investícií v globálnom meradle. Šokuje ma, že keď konečne riešime negatívny vplyv čínskych investícií v Európe a vo svete a snažíme sa znížiť našu závislosť, naša vláda ide opačným smerom.“ Tvrdí, že čínsky režim je majstrom veľkolepých sľubov. Tie však dodržia len zriedka. Čo pociťujú mnohé krajiny od Ázie po Afriku, ale aj Maďarsko či Poľsko.

„Výroba batérií je dôležitým odvetvím,“ píše expertka na enviromentálnu politiku v&nbsp;Maďarsku Dalma Dedák na stránkach mimovládnej organizácie zameranej na ochranu životného prostredia WWF. „Je nutným zlom, ktorého existencia je nespochybniteľná pre &nbsp;znižovanie znečistenia ovzdušia. Výroba batérií zároveň patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia na svete a krajina, ktorá je schopná nastúpiť na rýchlik batériového priemyslu, môže aspoň krátkodobo získať značné ekonomické výhody.“ Zároveň však dodáva, že proti tomuto superzelenému a superziskovému, priemyslu vyjadruje námietky stále viac ľudí, pričom debaty okolo tejto témy ovplyvňujú silné emócie, ľudské osudy i&nbsp;politika. Výroba, ťažba potrebných surovín aj recyklácia použitých batérií totiž významne ovplyvňuje životné prostredie, spôsobuje enviromentálnu záťaž i&nbsp;produkciu skleníkových plynov. „Aj keď sa snažíme upokojiť svedomie tvrdením, že cieľ svätí prostriedky, často sa stáva, že zle zvolený postup urobí viac škody ako úžitku. Nevhodne umiestnenie môže priniesť veľa problémov aj v prípade najstarostlivejšie aplikovanej, najmodernejšej a najčistejšej technológie.“ Namiesto budovania fabrík na zelenej lúke (a úrodnej pôde) odporúča hľadať alternatívu v&nbsp;podobe takzvaných hnedých polí - brownfield. Teda buď na už znehodnotenej pôde, alebo tam kde sa lokalita v&nbsp;minulosti využívala na priemyselné účely.

Maďarská pobočka Greenpeace sa vyjadruje ostrejšie. Podľa nej ľudia, čo rozhodujú o&nbsp;týchto projektoch v podstate ignorujú záujmy ochrany životného prostredia a prírody, ako aj potreby miestnych obyvateľov. „Otázky udržateľnosti idú takmer úplne bokom,“ zdôrazňujú. Podobne ako Slováci, aj oni pripomínajú, že baterkárne majú obrovskú spotrebu vody, energie a s výstavbou infraštruktúry sa spája ničenie životného prostredia. Nie nepodstatná je zvýšená premávka nákladných vozidiel, čo môže v&nbsp;praxi znamenať stovky kamiónov denne, zhoršenie bezpečnosti i&nbsp;ovzdušia, prašnosť, hluk a&nbsp;celkový diskomfort pre obyvateľov danej oblasti.

„Pri výrobe batérií sa používa množstvo nebezpečných a toxických chemikálií, ktoré, ak uniknú, môžu poškodiť svet živých organizmov i ľudské zdravie,“ píše ďalej Greenpeace na svojom portáli. „(Napríklad) zlúčenina NMP je škodlivá pre plod a ako látka poškodzujúca reprodukčné schopnosti podlieha obmedzeniam EÚ.“ Ako autori pokračujú, medzi rizikové materiály používané pri výrobe, ktoré ohrozujú ľudské zdravie a životné prostredie, patria aj zlúčeniny lítia. „Hexafluorofosfát lítny je toxický, pri kontakte s pokožkou a očami spôsobuje popáleniny a dlhodobé vystavenie tejto látke môže poškodiť orgány. Rovnako sú potenciálne nebezpečné niektoré organické rozpúšťadlá používané v lítium-iónových batériách."

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vráťme sa však na Slovensko. Konateľ spoločnosti MH Invest Adrián Jenčo nám potvrdil, že s výstavbou technickej infraštruktúry a závodu GIB sa začne v roku 2025 po nadobudnutí príslušných stavebných povolení a pozemky pre strategický park sú v procese majetkovo-právneho vysporiadania. V zmysle vydaného certifikátu o významnej investícii tam, kde nedošlo k dohode s&nbsp;ich vlastníkmi podľa jeho slov začal proces vyvlastňovania. Ako vo svojej reakcii pokračuje, výroba batérií je nový typ priemyselnej výroby a preto je prirodzené, že obyvatelia pociťujú obavy a&nbsp;pýtajú si informácie. „Preto sme inicializovali zvýšenie komunikácie zo strany hlavného investora - spoločnosti Gotion-Inobat.“

Adrián Jenčo tvrdí, že obavy z&nbsp;ohrozenia verejného zdravia a znečistenia ovzdušia nie sú opodstatnené, nakoľko navrhovaná&nbsp;činnosť bude hodnotená v rámci samostatného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie &nbsp;(EIA), ktorú predloží investor - spoločnosť Gotion-Inobat Ministerstvu životného prostredia SR. „Proces bude riešený formou povinného hodnotenia navrhovanej činnosti (Veľká EIA), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je verejné prerokovanie s občanmi v&nbsp;dotknutých obciach. Navrhovateľ bude musieť v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Mestom Šurany a&nbsp;obcou Bánov zorganizovať verejné prerokovanie zámeru v&nbsp;dotknutých obciach, v&nbsp;rámci ktorých &nbsp;investor bude deklarovať splnenie najprísnejších podmienok ochrany zdravia obyvateľov, ochrany ovzdušia, ochrany vôd a&nbsp;pôdy.“ Ako súčasť dokumentácie EIA (Zámeru navrhovanej činnosti) bola spracovaná aj správa na hodnotenie vplyvov na verejné zdravie, ktorá nepreukázala možné negatívne vplyvy na obyvateľov v najbližšej obytnej zástavbe, s podmienkou vybudovania protihlukových opatrení. „Pri nakladaní s&nbsp;odpadmi budú rešpektované a&nbsp;dôsledne plnené podmienky vyplývajúce z platnej legislatívy. Vzniknuté odpady budú separované a zhromažďované v pristavených na to určených kontajneroch a nádobách. Nakladanie s&nbsp;komunálnym odpadom vznikajúcim z&nbsp;prevádzky bude zabezpečované v&nbsp;súlade s&nbsp;požiadavkami mesta Šurany,“ uzatvára konateľ MH Invest.

Na viacero pripomienok ob­čanov reagoval v&nbsp;rozhovore pre <a rel="noopener" href="https://hnonline.sk" target="_blank">Hospodárske noviny</a> aj výkonný riaditeľ Gotion InoBat Batteries Pavol Krokoš. Podľa neho spodné vody fabrika nebude využívať a&nbsp;takzvaná technická voda z&nbsp;rieky Nitry sa bude používať hlavne na potreby chladiacich zariadení v&nbsp;rámci výroby. Väčšina z&nbsp;nej sa potom prefiltruje, prejde čističkou a&nbsp;po kontrole sa vráti do rieky minimálne v&nbsp;takej kvalite, v&nbsp;akej ju odobrali.

Pavol Krokoš zároveň zdôraznil, že baterkáreň nebude vypúšťať žiadne nebezpečné látky v&nbsp;nadmerných koncentráciách. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;rozpúšťadlom NMP, ktoré sa v&nbsp;priemysle bežne využíva napríklad vo farmácii či v&nbsp;poľnohospodárstve, pripomenul, že sa von dostane minimálna koncentrácia pod jeden miligram na kubický meter. „Aby potenciálne ohrozilo životné prostredie, v&nbsp;rámci výfuku by muselo mať 360-násobne vyššie hodnoty. NMP sa po kontakte s&nbsp;vodou, na slnku, vo vetre aj v&nbsp;pôde rýchlo rozpadá a&nbsp;už dvadsať metrov od komína je nedetegovateľné,“ uviedol riaditeľ GIB pre Hospodárske noviny. Doteraz v&nbsp;procese prípravy prebehlo iba prvotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvaná malá EIA, ktorá sa zaoberala dopravou v&nbsp;okolí závodu či prípadným hlukom. „Na to, aby sme mohli začať výrobu, potrebujeme spustiť proces s&nbsp;názvom veľká EIA, ktorá sa bude zameriavať na konkrétne technológie a&nbsp;ich účinky. Mala by byť hotová na konci tohto roka.“

„Každá čistá chemikália je nebezpečná,“ reaguje na naše otázky docentka na košickej UPJŠ a&nbsp;predsedkyňa Slovenskej batériovej aliancie Andrea Straková Fedorková. „Ale do kategórie škodlivých látok, kam patrí NMP, môžeme pokojne zaradiť napríklad aj toluén. Alebo si zoberme formaldehyd, organické rozpúšťadlo, s&nbsp;ktorým lekári pracujú na dennej báze a&nbsp;patrí dokonca medzi karcinogény. Prakticky každá strojárska firma používa aj nebezpečné kyseliny a&nbsp;škodlivé látky nájdete i&nbsp;v&nbsp;potravinárskom, vo farmaceutickom či v&nbsp;textilnom priemysle.“ Ako pokračuje, insekticídy, herbicídy či rôzne umelé hnojivá hojne využívané v&nbsp;poľnohospodárstve sú nielen škodlivé, ale i&nbsp;perzistentné, teda pretrvávajú v&nbsp;prírode a&nbsp;nevieme sa ich zbaviť. „Naproti tomu NMP je extrémne prchavá látka, ktorá sa v&nbsp;nebezpečnej koncentrácii ani nedostane z&nbsp;výroby, pretože sa na vzduchu okamžite rozkladá. Dokonca aj keby ju niekto vo väčšom množstve úmyselne vylial do pôdy, zhruba po týždni sa z&nbsp;nej odparí a&nbsp;rozloží.“

K&nbsp;poškodeniu zdravia by podľa nej mohlo dôjsť len v&nbsp;prípade, že by bol niekto jej priamemu pôsobeniu dlhodobo vystavený, inhaloval by výpary alebo ju požil. „Napriek tomu, že chemikálie vrátane NMP prichádzajú do fabrík hermeticky uzavreté a&nbsp;ani zamestnanci s&nbsp;nimi neprichádzajú do fyzického, nechráneného kontaktu, s&nbsp;hlavným odborníkom na pracovné lekárstvo profesorom Ľubomírom Legátom pripravujeme štúdiu potenciálnych vplyvov NMP na ich zdravie. Pretože pri rastúcom počte baterkární bude táto otázka čoraz intenzívnejšie rezonovať.“ Docentka Fedorková pochybuje, že by podnikatelia pripustili akýkoľvek väčší únik NMP do ovzdušia, vody či vzduchu. Aj keby sa totiž netrápili ekológiou, určite by riešili cenu. „Toto rozpúšťadlo je veľmi drahé, preto sa ho snažia v&nbsp;čo najvyššej miere zachytávať a&nbsp;recyklovať, aby sa mohlo použiť znova,“ uzatvára.

Baterkárne sú nevyhnutné zlo: Prečo však musia stáť v blízkosti miest a proti vôli ich občanov?

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Baterkárne sú nevyhnutné zlo: Prečo však musia stáť v blízkosti miest a proti vôli ich občanov?

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Kuriozity týždňa: Pomaľovaná modelka stratená v kvetoch a posledné nosorožce

Týždeň naruby: Naháči v múzeu, auto v prepadlisku a smrť zvieracieho špióna

Čierny piatok: Namiesto jedného strateného traja mŕtvi. Séria tragédií dodnes vyvoláva otázniky

Výber pre vás