Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Jana Šimíčková

Takto o rok budú už Slováci poznať meno človeka, ktorý vymení doterajšieho pána v Grassalkovichovom paláci. Alebo nevymení, ak sa ten doterajší rozhodne opätovne kandidovať a uspeje. Lenže Andrej Kiska nie a nie vyjadriť sa. Odpoveď na otázku o opätovnom uchádzaní sa o priazeň voličov stále zahmlieva floskulou, že na jeseň sa uvidí. Prečo až v čase vyfarbovania lístia a nie už teraz, keď v predchádzajúcich voľbách dal o sebe vedieť temer dva roky pred hlasovaním ľudu, nevedno. Kiskovo otáľanie spôsobuje neistotu vo všetkých politických táboroch.

Koaličný nevie, akého silného kandidáta má hľadať, a opozičný, či vôbec nejakého, keďže najradšej by podporil práve Andreja Kisku. Nuž a zatiaľ čo politici tápajú, s tak­zvanými občianskymi kandidátmi sa začína vrece trhať. Pri pohľade na niektoré mená sa človeku okrem iného minimálne jedna otázka tlačí na jazyk - Ako týmto ľuďom, preboha, napadlo, že práve oni sú tí praví na post hlavy štátu?

Prvým uchádzačom, ktorý už vlani v septembri oficiálne oznámil záujem kandidovať na post prezidenta, bol Radovan Znášik. Ide o diplomata vyštudovaného v Londýne, pre slovenskú verejnosť však neznámeho. Najskôr pracoval na ministerstve životného prostredia, potom získal štipendium japonskej vlády a v Tokiu študoval verejnú politiku. Od roku 2015 pracoval pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na vysunutom pracovisku v Turkménsku.

„Dôvodom, prečo kandidujem a využívam túto príležitosť, je ten, že z tejto pozície sa dá veľa zmeniť,“ uviedol Znášik počas svojho predstavenia občanom. Povedal toho, samozrejme, ešte veľa, z jeho programu ako občianskeho kandidáta však zaujme najmä to, že voľbu prezidenta by najradšej vrátil do rúk poslancov Národnej rady SR (NR SR). Podľa jeho skromného názoru by tak došlo k úsporám vo verejných financiách. Na druhej strane chce Znášik presadiť, aby generálneho prokurátora už nevolili zákonodarcovia, ale občania. Tento kandidát v tom má jednoducho jasno.

Kedysi v minulosti sa tento výsluhový policajný dôchodca pohyboval po boku fakt významných osobností, napríklad Vladimíra Mečiara. Chránil ich vlastným telom, keďže pracoval na Úrade na ochranu ústavných činiteľov. Isté obdobie mu dokonca šéfoval. Po odchode zo služieb vlasti sa na dlhé roky akoby po ňom zem zľahla. Jedného dňa sa však vynoril v pozícii bezpečnostného analytika, nuž a pred pár týždňami dostal nápad stať sa prezidentom. Keďže je občiansky kandidát, najskôr musí zozbierať 15-tisíc podpisov, čo už usilovne robí. Teda nie on, ale dobrovoľníci.

„Podpisy zbierajú od Uble až po Kúty. Koľko ich mám, neviem, ale vyzerá to dobre. Ľudia mi píšu, podporujú ma. Píšu mi Rusíni, lebo som chránil patriarchu Alexeja II., píšu mi kresťania, lebo som chránil pápeža Jána Pavla II., a píšu mi rómski starostovia. Píšu mi rad radom všetci. Aj zdravotné sestry,“ pochválil sa Juraj Zábojník. Ako mu vôbec napadlo, že by mohol byť prezident?

„Poviem vám to presne, lebo ako malý som mal veľkú zodpovednosť. Skoro som umrel v Leopoldove, keď tam bola vzbura a ja som ako bezpečnostný pracovník sprevádzal predsedu vlády národného porozumenia. Mám bohatý životný príbeh, riadil som úrad na ochranu ústavných činiteľov, sprevádzal som prezidentov, čiže prostredie, kde sa pohybujú, poznám veľmi dobre. Prešiel som celý svet, založil som organizáciu ochranných služieb sveta, 20 rokov sa venujem bezpečnostnej politike, medzinárodnému terorizmu, migrácii, vystupoval som v médiách,“ vymenúva dôvody, prečo by sa mal stať hlavou štátu. Juraj Zábojník si myslí, že jeho bohaté skúsenosti ho doslova predurčujú, aby bol dobrý štátnik.

Podpisovú akciu, aby mohol za prezidenta kandidovať, pred pár dňami odštartoval aj vysokoškolský pedagóg a analytik pre všetko Eduard Chmelár. Na post hlavy štátu sa cíti napriek tomu, že čo sa jeho podpory zo strany verejnosti týka, okúsil už veru nejedno sklamanie. V roku 1998 sa chcel dostať do Národnej rady SR za SDĽ, neúspešne. Podobne dopadol v roku 2009, keď sa o priazeň voličov uchádzal ako nezávislý kandidát do Európskeho parlamentu za stranu zelených. V roku 2011 sa zas angažoval v hnutí 99 percent.

Takisto bez akéhokoľvek úspechu, keďže pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi tohto subjektu sa z pripravovanej kandidátky stiahol. V roku 2015 sa Chmelár pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa rok nato na parlamentných voľbách. Rezort vnútra mu však zamietol žiadosť z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov potrebných na registráciu strany. No a dnes to Eduard Chmelár skúša opäť. Tentoraz by rád uspel v boji o post naozaj vysoký. Chcel by byť prezidentom. Prečo?

„Dlhodobo som nespokojný s chápaním tejto funkcie, čiže beriem to do značnej miery ako osvetovú misiu, aby sme sa vrátili k skutočným právomociam prezidenta a aby kandidáti netárali o tom, ako idú riešiť zdravotníctvo, školstvo a podobné záležitosti. Aby sme nechápali úrad hlavy štátu ako náhradu za monarchu s programom prvej dámy, ale aby sme nejakým spôsobom vtlačili tomuto úradu pečať naozaj dôležitého štátneho orgánu s jasnými úlohami a právomocami, ktoré sa nevyužívajú napríklad v oblasti zahraničnej politiky,“ rozrečnil sa Eduard Chmelár.

Tento, pôvodne veľmi horúci kandidát na post hlavy štátu svoju kampaň skončil skôr, ako ju vôbec začal. O tom, že by sa bankár a bývalý poslanec, ktorý v NR SR počas tretieho volebného obdobia zastupoval farby Aliancie nového občana, teda vtedajšieho mediálneho magnáta Pavla Ruska, mohol uchádzať o priazeň voličov v prezidentských voľbách v roku 2019, sa šepkalo niekoľko mesiacov. Hoci v januári tieto reči poprel, že vraj také čosi vôbec nerieši, začiatkom apríla sa už s hrdosťou plánoval postaviť pred mikrofóny a verejnosti oznámiť, že teda áno, skúsi byť hlavou štátu, ak získa dostatočnú podporu.

V tomto jeho cieli ho mali prísť pred novinárov povzbudiť skutočné osobnosti nášho spoločenského života - bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák a herec Milan Kňažko. Lenže… Krátko pred veľkolepým vystúpením zverejnil Denník N lekársku správu z februára 2003, podľa ktorej Béreš zbil svoju vtedajšiu manželku Zuzanu. A bolo. Bezák s Kňažkom sa už ani neukázali a Béreš sa zmohol len na to, že nič také sa v roku 2003 nestalo. Vzápätí na sociálnej sieti zverejnil, že mu je prednejšia jeho rodina.

„Znamená to, že kandidovať nebudem,“ povedal nám Béreš, ktorý sa vyhol ďalšej konfrontácii. Teda, aký má vzťah s miliónovým advokátom Radomírom Bžánom, ktorý tak krásne zarobil na štáte. Práve s pánom doktorom má exkandidát pekné fotky z jednej milej akcie v dedine Habura na východe Slovenska, kde v roku 2014 spoločne figurovali v tamojšej nadácii Drevený kostolík.

Reči o tom, že tento kontroverzne vnímaný muž slovenskej justície sa hotuje byť prezidentom, kolovali po chodbách, najmä Najvyššieho súdu SR, kde pôsobí, už od roku 2016. Áno, čítate správne, už vtedy sa vraj v zákulisí veľmi tuho skloňovalo meno Štefana Harabina v spojení s týmto významným postom. Exminister spravodlivosti, o ktorom sa viedli všelijaké reči, napríklad, že je kamarát s drogovým narkobarónom Bakim Sadikim, pre PLUS 7 DNÍ vlani v marci nevylúčil svoje ambície stať sa prezidentom.

Vraj keď bude na to vôľa ľudu, prečo nie. O rok sa pred verejnosť postavili predstavitelia iniciatívy Harabin na Hrad, ktorú vedie bývalý šéf Matice slovenskej Marián Tkáč. Veľmi by chceli, aby pán ctihodný sudca prijal ich prosbu a kandidoval za prezidenta. Lebo on je na Slovensku hádam jediný, kto by si túto funkciu zaslúžil.

„Štefan Harabin je otvorený človek, čestný a úprimný a ten, kto sa rozhodol žiť kriminálnym spôsobom života, to u tohto sudcu nemá ľahké. Vo svojom postoji na podklade práva, spravodlivosti a vyrovnanej spoločnosti sa pred nikým neohne. Pripomína mi kameň v búrlivej rieke života, o ktorý sa roztriešti aj ten najdravejší prúd,“ takto ľúbivo opisuje Harabinovu osobu zvláštna iniciatíva. Akoby jej pritom uniklo, že na Slovensku je už len niekoľko osôb, ktoré dokážu verejnosť rozčúliť viac ako Harabin. Človek, ktorý bol dôvodom najväčších protestov súvisiacich so zlým stavom justície. Človek, ktorý síce dbá o dobro, ale najmä svoje a svojich blízkych. Človek, ktorý si zákony občas vykladá tak, ako mu to vyhovuje.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a eurokomisár Maroš Šefčovič dali prezidentskej voľbe košom. Teraz viaceré tváre strany naznačujú, že nájsť vhodné meno je problém. Europoslankyňa Monika Smolková vraví, že pravdepodobnejšie, ako vyberať zo svojich radov, siahne Smer po nestraníckom kandidátovi. Peter Pellegrini sa v polovici predchádzajúceho mesiaca vyjadril, že „mená zatiaľ nepadli“. V každom prípade, vládna strana vyberie - opakujú jej najsilnejšie mená. „Toto je téma na september 2018,“ povedal koncom apríla Robert Fico. Nuž, toľko o šanciach, že niekoho zvoliteľného vyberú.

Bude to Béla? V Moste robia okolo kandidáta tajnosti. A opäť, tak ako pred ostatnými voľbami, vyskakuje meno Bélu Bugára. Podľa nového ministra spravodlivosti Gábora Gála by to bolo pomerne logické riešenie. Bugár je podľa neho dlhodobo obľúbený v meraniach. Či počkajú do septembra na slávne vystúpenie „áno alebo nie“ prezidenta Kisku, alebo meno povedia skôr, nevedno.

Hovorkyňa Klára Debnár tajomne odkázala, že „strana Most-Híd postaví vlastného kandidáta“. „Kto ním bude, oznámime včas,“ dodala. Béla Bugár na esemesku, či plánuje vydať sa do štátnického boja, neodpovedal. Logiku by však tento krok mal. Minimálne by prezentoval stranu a pripomenul značku Most Híd voličom. V parlamentných voľbách akoby to našli…

Žena, muž, straník, nestraník? SNS testuje, čo by pre nich bolo najlepšie. Na sociálnej sieti začiatkom roka strana uverejnila fotografiu Andreja Danka s dvoma ministerkami, ktoré vo vláde reprezentujú národniarov. Po posledných udalostiach s farmami na východe Slovenska je však obľúbenosť šéfky rezortu pôdohospodárstva Gabriely Matečnej otázna. Danko už stihol povedať, že ministerky v hre o trón nie sú. SNS chystá začiatkom júna snem. Zuzana Škopcová, riaditeľka kancelárie predsedu strany, ktorá zaskakuje ako hovorkyňa, hovorí, že „SNS bude riešiť prezidentskú otázku na sneme 9. júna“. Budú prví, kto oficiálne vyjde s menom?

Najskôr sa uvažovalo, že do volieb postavia s OĽaNO spoločné meno. Nakoniec je to tak, že v prvom kole vyjde pravdepodobne každý s vlastným kandidátom. Nuž, aby sa liberáli a konzervatívci zhodli na osobnosti, nie je jednoduché. Viaceré médiá informovali, že SaS vybrali chemika a exčlena Roberta Mistríka. Oficiálne však nateraz nie je nič. „Čakáme na vyjadrenie súčasného prezidenta Andreja Kisku o jeho prípadnej kandidatúre. Ak sa pokúsi obhájiť post, podporíme ho,“ napísala hovorkyňa Katarína Svrčeková.

Čo-to naznačila aj o tom, aký by mal ich kandidát byť. „Mal by mať za sebou úspešný a čestný životný príbeh.“ „Nemusí ísť o verejne známu osobnosť, ale vo sfére, v ktorej pôsobí, by malo ísť o rešpektovaného a uznávaného odborníka, ktorého názor má váhu,“ vraví a necháva tušiť, že Mistrík by do tohto vreca padnúť mohol. Richard Sulík na esemesku s otázkami o voľbe prezidentského kandidáta neodpovedal.

Igor Matovič potvrdil, že medzi zvažovanými menami, ktoré vyberá hnutie OľaNO, je aj žena. Či ide o Veroniku Remišovú, Matovič nepovedal: „Nechceme menovať, lebo nikto nechce byť neúspešný kandidát na kandidáta.“ Sama Remišová sa k téme nevyjadrila. „Máme v užšom výbere troch verejne známych kandidátov, aby sme mohli rýchlo zareagovať, keď pán prezident Kiska povie svoje rozhodnutie,“ vraví Matovič. Veľmi si želá, aby sa Kiska vyjadril skôr ako v septembri. Ak to neoznámi do leta, oznámia oni, lebo čakať do septembra sa zdá obyčajným pridlho.

Hoci kresťanskí demokrati sa v parlamentných voľbách prepadli, v prieskumoch sa odvtedy držia nad piatimi percentami. „Už 29. januára sme začali hovoriť o prezidentských voľbách aj o kandidátoch, ako je pán Maroš Čaučík a Miroslav Mikolášik. Svojho kandidáta predstavíme vo vhodnom čase,“ napísal hovorca Stano Župa a ako jeden z mála zvažovaných kandidátov menuje. KDH vraj nevylučuje ani spoluprácu s opozíciou, veľmi ružovo však zhodu nevidí. Mikolášik je dlhoročný člen strany, lekár a od roku 2004 sedí v Europarlamente. Čaučík by bol občianskym výberom.

Mená kandidátov na post hlavy štátu neveštia nič dobré. Kto má šancu dobyť prezidentský palác?

Výber pre vás