Plus 7 dní

Žiadna očista exekútorského stavu sa nekoná. V roku 2013 minister spravodlivosti Tomáš Borec vyhlásil, že „viacerí jednotlivci v exekútorskom stave nemajú čo hľadať“, a parlament následne schválil veľkú novelu exekučného zákona.

Tá zaviedla prísnejšie disciplinárne tresty i povinné výberové konania na nových exekútorov, aby sa tak zaručilo, že uspejú skutočne len tí najlepší. Odvtedy prešiel viac ako rok a ministerstvo ešte žiadne výberové konanie nevypísalo.

Zato minister Borec už stihol vymenovať 32 nových exekútorov, dvoch z nich až v októbri 2014, teda v čase, keď už rok platila nová právna úprava. Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica tým Borec porušil zákon. Právne názory sa však rôznia a ministerstvo sa bráni, že všetko je v poriadku.

Jana Dobiašová je od októbra 2014 čerstvou exekútorkou v Holíči. Požadovanú exekútorskú prax absolvovala u svojej matky Viery Kučerovej, ktorá má okrem zabehnutého exekútorského úradu aj miesto poslankyne Národnej rady za Smer.

Dobiašová nám túto skutočnosť potvrdila do telefónu, ale inak nechcela okolnosti svojho vymenovania komentovať. Zaujímalo nás hlavne to, prečo sa stala exekútorkou v roku 2014 podľa starého zákona, ktorého platnosť vypršala pred rokom, a vyhla sa tak výberovému konaniu.

Spolu s ňou sa to v ten istý deň podarilo ešte Lukášovi Liščákovi, ktorý sa stal novým exekútorom v Hlohovci. V mailovej komunikácii rezolútne poprel, že by aj on mal prominentné rodinné zázemie v osobe mečiarovského exministra spravodlivosti Jozefa Liščáka, ktorý tiež pôsobil ako exekútor v Banskej Bystrici. „Nie je to pravda,“ odpísal nám Lukáš Liščák.

Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová situáciu vysvetlila tým, že Dobiašová s Liščákom si podali žiadosť o vymenovanie a splnili všetky podmienky ešte v čase platnosti starého zákona, ktorý výberové konania nevyžadoval.

Zaslala nám aj kópie ich žiadostí z elektronického registra dokumentácie, na ktorých svieti dátum 25. 10. 2013, teda šesť dní pred koncom platnosti starého zákona.

Rovnako „v hodine dvanástej“ si podalo žiadosť a splnilo podmienky ďalších tridsať šťastlivcov. Tých však minister Borec vymenoval už o necelý mesiac. Na Dobiašovú a Liščáka prišiel rad o rok neskôr, v októbri 2014.

„Istý časový odstup vznikol vzhľadom na časový a pracovný harmonogram všetkých zúčastnených na akte zloženia sľubu,“ vysvetľuje hovorkyňa Donevová. Inými slovami, celý rok zrejme nebol čas.

Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic je v hodnotení situácie rezolútny: „Minister môže konať iba na základe zákona. Vymenovanie exekútorov po novembri 2013 bez výberového konania bolo v rozpore s platným a účinným zákonom.“

Zdôvodňuje to tým, že v prechodných ustanoveniach novelizovanej právnej úpravy nie je ani zmienka o tom, že by sa na kandidátov, ktorí si podali žiadosť do 30. októbra 2013, vzťahovala nejaká výnimka a mohli byť aj neskôr vymenovaní podľa starého zákona. „Opačný výklad je v princípe absurdný,“ dodáva Lipšic.

Advokátka spolupracujúca so združením Via Iuris Zuzana Čaputová zasa tvrdí, že aj keď postup ministerstva je neobvyklý, nemožno ho jednoznačne považovať za nezákonný. Prechodné ustanovenia novely totiž obsahujú výnimku na vykonanie odbornej skúšky pre tých, ktorí splnili podmienky ešte podľa starého zákona.

„Vzhľadom na ostatné prechodné ustanovenia možno dospieť k záveru, že žiadateľ, ktorý splnil všetky zákonné požiadavky na výkon funkcie exekútora do 31. októbra 2013, má právo byť vymenovaný ministrom aj za účinnosti novej právnej úpravy,“ uzatvára Čaputová.

Či už ministerstvo porušilo zákon, alebo nie, môže definitívne rozhodnúť iba súd, ak by niekto sporné menovania napadol. Fakt je, že exekútori sa veľmi poponáhľali, aby ich čo najviac stihlo dostať sa do funkcie ešte podľa starého zákona, ktorý im nekomplikoval život výberovými konaniami a vyžadoval aj kratšiu povinnú prax.

Kým v rokoch 2011 a 2012 sa ich rady rozšírili len o 14 a 12 nováčikov, v zlomovom roku 2013 ich minister zrazu vymenoval 45. A odvtedy už ani jedného, ak nepočítame Dobiašovú a Liščáka, ktorí sa v minulom roku prešmykli ešte podľa starého zákona. Exekútorský stav totiž funguje veľmi podobne ako prokurátorský a sudcovský - rodinné väzby sú často dôležitejšie ako odbornosť.

Nezávislé výberové konania by tento zaužívaný princíp mohli ohroziť. Už pri bežnom pohľade na zoznam exekútorov vidno, že mnohí z nich majú za koncipientov vlastných potomkov a úrad je, takpovediac, dedičný.

Transparency International zasa v roku 2013 zverejnilo výsledky štúdie, podľa ktorej má každý piaty sudca na Slovensku blízke rodinné väzby k inému sudcovi.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár pre denník Pravda priznal, že často ho oslovujú so žiadosťou pretlačiť niekoho známeho na prokuratúru. „Klamal by som, keby som nepriznal, že títo ľudia chceli do rezortu prokuratúry dostať väčšinou svojich známych či príbuzných. Túto cestu som absolútne odmietol a odmietam aj do budúcnosti.“

Transparentné výberové konania sú stále najlepší spôsob, ako odstrániť fenomén, keď justícia klonuje samu seba. Musí byť však aj vôľa vyhlásiť ich.

Borec posilnil rady exekútorov. Dočkala sa i dcéra smeráčky Kučerovej

Výber pre vás